Senua's Saga: Hellblade II - psychologický triler, aj drsná akcia na Islande

Najnovšia exkluzívna chuťovka pre Xbox Series a PC nadväzuje na jednu z najlepších hier minulej dekády.

Pokračovanie si môžu užiť aj nováčikovia (je tu príbehové resumé), ale pustiť sa do môžete doň aj zhurta – ale pripravte sa na drsný zážitok z nehostinných krajov i stavu mysle.

Senua nie je žiadna Lara Croft

V herných svetoch nám vznikol taký úzus, že keď obsadia tvorcovia do hlavnej roly videohry hrdinku, je to buď vetrom/bičom/osudom ošľahaná hrdinka ako Lara Croft, Aloy z Horizon alebo rozvážna dievčina v nejednej adventúre. Až The Last of Us začal trošku meniť naratív a ďalšie hry sa tiež vydali iným smerom. Senua je všetko, len nie pohodová postava. Sužovaná ťažkým osudom (partner jej umrie skoro), vydala sa až k bránam Helu. Bola to náročná cesta, na ktorej si prešla hrdinka doslova psychickým peklom…

Preto bolo otázne ako bude odysea pokračovať. A scenáristi prišli s nápadom, že pošlú Senuu do miest, odkiaľ prišla brutalita na jej brehy. Nalodí sa na loď severských mužov, pôsobí ako unesená obeť, no jej ambíciou je doraziť na miesto, odkiaľ Severania štartujú a pľundrujú iné kraje. Putuje preto do smrteľne nebezpečných krajov, ktoré nepozná a navyše osud to zariadi ešte inak – jej loď stroskotá a najprv treba prežiť v ľadovej vode, potom drsnom lejaku a dať sa mentálne dokopy.

A to je nesmierne ťažké, pretože už pri spustení hry vidíte upozornenia, čo vás čaká v hre – autori vás rovno varujú, že sa idú zaoberať rôznymi stratami, traumami, brutalitou, zneužívaním a inými náročnými témami. Ak si k nim pripočítate prístupnosť 18+, je vopred zrejmé, že toto nebude farebná hra plná pohody, ale temný zážitok. A ten chcú doručiť autori na viacerých frontoch…

Počujem hlasy a snažím sa nezblázniť

Schopnosť prežiť a čeliť nástraham okolia bude vaša prvá úloha. Vyleziete z ľadovej vody a okolo vás iba sivé skaly, z oblakov neustále prší, fúka a netušíte kam ísť. A tak putujete stále vpred ako vás pustí hra – nedajte sa zmiasť, že počas hrania sa stále zobrazuje v širokouhlom kinoformáte 2,35:1. Čierne pásy hore i dole skrátka nezmiznú, autori ich úmyselne ponechávajú jednak aby vynikla filmová atmosféra a aby mali kam dávať titulky.

Niektorí budú šomrať, iní sa pýtať, či to nie je čudné – neraz som sa prichytil, že čakám na mieste, lebo som si myslel, že stále prebieha animácia a pritom to už bola hrateľná časť. Striedanie formátov medzi filmovými a hrateľnými pasážami sa nekoná, všetko ide v jednom a orientujete sa sami.

A podobne budete vnímať aj svet – nebude viac otvorený? Stále idem iba v lineárnych pasážach? V prvej kapitole prakticky áno, ale je krásne vidieť, ako sa hra postupne rozširuje. Či naliezate trosky lode alebo aj vypálené dediny, stále existuje viac-menej jediná cesta vpred. Aj keď sa údolie rozšíri a prídete k vode, je tu postup jasný, no do toho sa začne miešať psychický stav hrdinky.

Najprv sú to hlasy. Hovoria na vás z viacerých strán. Zľava jeden. Sprava iný. Niekedy aj naraz. Do toho sa mieša aj hlas rozprávača, takže niekedy je postup strašne rušivý – ale zároveň autentický, pretože vám chce sprostredkovať, čo sa doslova deje v hlave Senuy. Ona sa snaží ísť vpred a tie hlasy jej radia, pindajú, občas zdržujú, ale stále sú s ňou. Komentujú, moralizujú, pýtajú sa či opakujú.

Po čase si zvyknete a viete sa sústrediť na hrateľné časti. A fakt je, že niekedy počas nich aj zmĺknu – napríklad v boji. Ale keď napríklad bojujete v troskách lode, hlasy idú zo všetkých strán a ešte sa mieša aj vnímanie reality. To, že ste zaseknutí v drevách, je skutočnosť alebo si to predstavujete a môžete preliezť ďalej? Hranica medzi vlastným šialenstvom a realitou je niekedy veľmi tenká, no treba hrať ďalej.

Sekám mečom, ale ťažko

Pohyb a orientácia v hre sú jednou výzvou. Ale v jadre je stále Hellblade II aj akčná adventúra – akcia sa ku slovu dostane len čo na vás zaútočí jeden z uzurpátorov a vy sa chopíte meča. V tom momente si uvedomíte dve veci: prvá, táto hra nemá klasické tutoriály, ktoré vám všetko vysvetľujú: pohyb, skoky, sklz, aktivácia predmetov (totemov) či interakcie s prostredím – to všetko riešite, ale neučíte sa to. Žiadne šípky, ukážky, všetko riešite intuitívne a je to náramne osviežujúce po hrách s množstvo ikoniek či vecí.

Akurát ten boj je pri tomto riešení trošku ťažší. Najprv ste radi, že mávate mečom a zvládate udrieť oponenta. Potom budete skúšať odrážať údery. A neskôr prídu aj ťažšie. Lenže vy ste slabá žienka, proti vám severskí búchači, takže potýčky budú neraz dlhé, ťažkopádne a pri absencii interface netušíte, koľko ste už súperovi ubrali a koľko zdravia ešte má. Náročnejšie je to najmä pri bossoch, tam sa treba orientovať cez animácie – keď sú stále nové, ďalšie, asi robíte určitý pokrok. Ak vidíte stále tú istú, tak nie.

V Hellblade II skrátka cítiť, že súboje nie sú primárnym zameraním hry. Sú napínavé, tuhé, ale slúžia skôr ako výplň pochodov naprieč lokalitami ako cieľovou časťou hrateľnosti. Nie je to márny prístup, ale práve pri nich mi vlastne hra naznačovala, že nie vždy je zábavná a niekedy by som ich aj skrátil.

Šesť kapitol a rozmanité miesta Islandu

Novinka sa odohráva na Islande cca v 9. storočí. Je to drsná, nehostinná krajina, kde o zimu, dážď, skaly, ale aj štipku rastlín nie je núdza. Zatiaľ čo prvej kapitole dominujú najmä skaly, úvrate a pobrežie, druhá kapitola má už prekvapivo aj trošku iných farieb ako iba sivú, čiernu a tmavomodrú.

Okrem chodenia a akcie vás čakajú aj dlhé dialógy i hľadanie zaujímavých prvkov – symbolov. Niekedy je vopred jasné, aký hľadáte (prekážka vám ho ukáže) a aj vytušíte, kde sú, len musíte zvoliť doslova správny uhol pohľadu a spojiť si ho v jasnej línii nazerania. Niekde v lufte je polovica, inde druhá a vy v priestore hľadáte bod, odkiaľ sa na oba pozriete a virtuálne sa vám zloží.

Hellblade II má šesť kapitol a každá je sčasti odlišná vďaka prostrediu. Keď sa trošku zableskne slnko, máte hneď inú náladu i pocit, že ste postúpili ďalej. A dokonca aj keď narazíte na temné lesy, tmavé pochody či hľadanú dedinu. Za dobrú atmosféru môže aj subtílna hudba – nenápadne ju tak vnímate na pozadí, občas sa prederie vpred lepší motív a zvyšok času riešite aj tak hlasy či rôzny krik a pazvuky.

Mnohí chvália hru za jej audiovizuálne spracovanie. A objektívne, je o čo stáť. Atmosférické lokality Islandu sú maximálne realistické vďaka rôznym efektom počasia či prírody. Tisícky skál, morský príboj či vypálené dediny pôsobia detailne a keď prídu špeciálne efekty levitujúcich predmetov či iné chuťovky, získa táto videohra excelentný náboj i atmosféru. Unreal Engine 5 maká naplno a recenzovaná Xbox Series X verzia je skutočne lahodná. Filmový pocit s čiernymi pásmi si osvojíte a každú polhodinu užijete. Nechýba ani fotomód, takže môžete cvakať neustále.

Ťaživé a zádumčivé… možno až príliš

Napriek tomu, že autori sa pokúšajú o originálny, málo skúšaný zážitok psychologických porúch s prvkami akčnej adventúry a pútavým dejom… pôsobí Hellblade II niekedy trošku mdlo. Akoby vás nedokázal vždy vtiahnuť maximálne dnu – môže za to azda dejový náčrt, ktorý síce rieši pomstu a cestu ako hlavné motívy, no nič iné vlastne neobsahuje. Nepomôže iba minimum postáv a zameranie sa na prežitie, oproti iným, košatým dielam (napríklad vlaňajší Alan Wake II) hre čosi chýba. Do mysle Senuy sa empaticky vložíte – no čakáte možno väčšie zadosťučinenie.

Fakt je, že hra nemá hluché miesta a nie je ani príliš dlhá (7-8 hodín), ale niektoré pasáže mi prišli už ako zdĺhavé a možno je to spôsobené tým, že najväčšou porciou hry je vlastne… chodenie. Po drsnej, krásnej, nádherne vytvorenej prírode, ale iba chodenie. Boj je ťažkopádny (zväčša jeden na jedného) a puzzle sú občasné, takže väčšinu tvorí putovanie a to vás ani v najkrajšom svete nedokáže držať v strehu nonstop. Hľadanie rún či riešení vás vždy poteší – tam je cítiť lepší pocit z postupu.

Napriek tomu možno Hellblade II chváliť ako jeden z najlepších zážitkov roka. Technicky i obsahovo, lebo autori sa snažia o odlišný zážitok – a keď si skutočne nastavíte 3D audio na slúchadlách, vďaka zvuku zažijete čosi originálne, akoby vám hlasy išli z hlavy a hranie má neskutočnú atmosféru. Ale časť som odohral aj na domácom kine a je to nemenej kvalitný zážitok: jeden hlas zľava, druhý sprava, rozprávač z centrálneho reproduktoru a v zadných šuští more. Paráda!

Senua’s Saga: Hellblade II vyšla 21. mája 2024 na Xbox Series a PC. Je zahrnutá aj v predplatnom Game Pass. Hru na testovanie dodal Xbox.