Dve tretiny našej elektriny pochádzajú z jadrových elektrární. A je to dobre

Jadrová energetika na Slovensku je vnímaná verejnosťou zväčša pozitívne, pričom v súčasnosti máme v prevádzke päť blokov jadrových reaktorov – dva v AE v Jaslovských Bohuniciach a tri v AE v Mochovciach, kde sa buduje ešte 4. blok. Tieto dve elektrárne produkujú zhruba 2/3 elektriny spotrebovanej na Slovensku. Fungujú spoľahlivo a bez priamych emisií CO₂.

Výroba elektriny z jadra má u nás za sebou viac ako polstoročnú históriu, siahajúcu ešte do čias hlbokého socializmu. Odštartoval ju v roku 1958 projekt jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach. Naša prvá atómka A1 s ťažkovodným reaktorom KS 150 bola spustená do prevádzky v roku 1972 a v tom istom roku sa začala aj výstavba atómovej elektrárne V1, takisto v Jaslovských Bohuniciach. Blok A1 fungoval do februára 1977.

Menej často sa hovorí, že v roku 1976 došlo na reaktore v A1 k havárii s únikom rádioaktívneho CO₂ do okolitého prostredia. Únik chladiaceho plynu po poškodení palivového článku sa našťastie podarilo dvom technikom elektrárne – Milanovi Antolíkovi a Viliamovi Pačesovi – rýchlo zastaviť. Napriek tomu bola v okolí elektrárne zaznamenaná zvýšená koncentrácia rádioaktívnych izotopov cézia-137 a jódu-131. Nehoda si vyžiadala aj životy dvoch likvidátorov jadrového odpadu, ktorí sa uniknutým CO₂ udusili.

Bývalá vláda informácie o nehode nezverejnila, podstatne lepšie boli zrejme informovaní obyvatelia Rakúska, u ktorých obavy z rizika jadrových havárií pretrvávajú dodnes. Nehoda zrejme tiež prispela k skorému odstaveniu elektrárne A1, ale kontinuita jadrovej energetiky na Slovensku bola prerušená len nakrátko.

Už v roku 1978 bol uvedený do prevádzky 1. blok elektrárne V1 a 2. blok V1 nasledoval v roku 1980. Táto elektráreň už používala tlakovodné reaktory VVER 440. Dodnes ide o najrozšírenejší typ reaktoru v krajinách bývalého socialistického bloku, alebo RVHP. Okrem Jaslovských Bohuníc a Mochoviec sa koncept reaktorov VVER používa napríklad aj v českých jadrových elektrárňach Dukovany (VVER 440) a Temelín (v tomto prípade výkonnejší VVER 1000).

Osemdesiate roky minulého storočia boli pre jadrovú energetiku na Slovensku zvlášť bohaté na investície. Odštartovalo ich už spomínané spustenie 2. bloku V1, ale už v roku 1982 začala výstavba atómovej elektrárne Mochovce (1. a 2. blok). V Jaslovských Bohuniciach boli následne spustené do prevádzky v rokoch 1984 a 1985 dva bloky elektrárne V2. Rok 1987 znamenal začiatok výstavby 3. a 4. bloku AE Mochovce.

Elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach fungovala tri desaťročia. V roku 2006, keď 66% Slovenských elektrární kúpil taliansky Enel, bol odstavený 1. blok elektrárne V1 a v roku 2008 bola ukončená aj prevádzka 2. bloku V1. Kritici hovoria, že išlo o politické rozhodnutie a elektráreň mohla pokojne fungovať ešte dlho.

V tom istom roku bol však dokončený aj projekt modernizácie a zvýšenia bezpečnosti elektrárne V2, ktorá pokračuje v prevádzke aj dnes. Po modernizácii pracuje s výkonom zvýšeným na 114 % pôvodnej hodnoty.

Naša najvýkonnejšia elektráreň naprieč všetkými typmi technológií, AE Mochovce (v skratke tiež EMO), má za sebou pestrú a miestami aj dramatickú históriu. Hoci v 90-tych rokoch už prebiehali práce na výstavbe štyroch blokov (podľa pôvodných plánov ich mala mať elektráreň až šesť), v roku 1991 došlo k ich zastaveniu. Nakoniec boli práce na 1. a 2. bloku elektrárne obnovené v roku 1996 a o dva roky neskôr bol konečne 1. blok EMO uvedený do prevádzky.
V roku 2000, 18 rokov od začatia výstavby, sa podarilo spustiť aj 2. blok. V tom istom roku vtedajšia Dzurindova vláda rozhodla, že nebude financovať a poskytovať štátnu záruku na financovanie dostavby 3. a 4. bloku a zdôvodnila to ekonomickými analýzami.

Výkon 1. a 2. bloku EMO sa v roku 2008 podarilo zvýšiť zo 440 MWe na 470 MWe a v rokoch 2020 až 2021 na 500 MWe. Vtedy mala AE Mochovce stále v prevádzke iba dva bloky, napriek tomu, že práce na dostavbe 3. a 4. bloku boli obnovené už v roku 2008. Tento „nekonečný príbeh“ dospel aspoň čiastočne k šťastnému koncu v roku 2023, keď bol spustený do prevádzky 3. blok EMO.

Takto by mohol vyzerať malý modulárny jadrový reaktor (SMR) podľa Rolls Royce.

Dnes máme z jadrových elektrární zhruba dve tretiny elektriny spotrebovanej na Slovensku, hoci ich podiel na celkovom inštalovanom výkone je podstatne nižší. V tom je práve „vtip“, či skôr význam jadrovej energetiky. Hydroelektrárne, solárne a veterné elektrárne nedokážu dodávať elektrinu nepretržite a po odstavení uhoľných elektrární v Novákoch a vo Vojanoch máme okrem jadra na stabilizáciu energetickej sústavy k dispozícii len menšie zdroje spaľujúce plyn, alebo kvapalné palivo.

Jadrová energetika ponúka stabilný, spoľahlivý a dlhodobý zdroj energie, umožňujúci znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív a zvýšiť kontrolu nad vlastnými energetickými zdrojmi. S pokrokmi v bezpečnosti a udržateľnosti sa jadrová energia stáva stále dôležitejšou súčasťou globálnej energetickej stratégie.

Slovenská vláda aktuálne uvažuje o výstavbe ďalšieho nového bloku atómovej elektrárne. Mal by byť opäť v Jaslovských Bohuniciach a vo vlastníctve štátu. Plánované parametre budúceho zdroja zatiaľ nie sú známe, ale vieme, že Slovensko sa angažuje aj v oblasti malých modulárnych jadrových reaktorov SMR, ktoré by mohli výrazne skrátiť výstavbu jadrových elektrární a znížiť náklady pri garantovaní vysokej bezpečnosti.