Nová geologická štúdia naznačuje, že gravitačné pole Marsu priťahuje Zem bližšie k Slnku v cykloch trvajúcich milióny rokov, čím otepľuje našu klímu. Má sa tak diať prostredníctvom zmien v cirkulácii oceánskych prúdov.
Je isté a dlho známe, že oceánske prúdy majú rozhodujúci vplyv na stav zemskej klímy. Bez Golfského prúdu, prinášajúceho teplé vody do severných zemepisných šírok, by mala napríklad Európa omnoho chladnejšie podnebie. Ale mechanizmy týchto prúdov sú nesmierne zložité a predstavujú aj istú „časovanú bombu“. Existujú najmenej dva samostatné mechanizmy, ktoré prispievajú k energickému miešaniu hlbokých vôd v oceánoch. Jeden z týchto mechanizmov je známy ako Atlantic Meridional Overturning Circulation (AMOC). Pôsobí ako oceánsky „dopravník“, ktorý privádza teplú vodu z trópov na severnú pologuľu a ťahá teplo hlboko do oceánu.
Geologické dôkazy za viac ako 65 miliónmi rokov získané zo stoviek miest po celom svete naznačujú, že hlbokomorské prúdy opakovane prešli obdobiami, keď boli buď silnejšie, alebo slabšie. Táto perióda o dĺžke 2,4 milióna rokov je známa ako „veľký astronomický cyklus“.
Silnejšie prúdy môžu dosiahnuť morské dno v najhlbších častiach oceánu. Tieto silné prúdy potom erodujú vrstvy sedimentov, ktoré sa hromadia počas pokojnejších období cyklu, uvádza sa to vo výskume publikovanom v časopise Nature Communications. Čo však tieto cykly spôsobuje? Isté je, že nie človek.
Štúdia zistila, že spomínané cykly sa zhodujú s načasovaním známych gravitačných interakcií medzi Zemou a Marsom na ich obežných dráhach okolo Slnka. Spoluautor štúdie Dietmar Müller, ktorý je profesorom geofyziky na univerzite v Sydney hovorí, že gravitačné polia planét v slnečnej sústave sa navzájom (čiastočne) rušia a táto interakcia, nazývaná rezonancia, mení planetárnu excentricitu. To je miera toho, ako sa dráhy planét odlišujú od tvaru kružnice.
Čierne krúžky a čísla označujú miesta vedeckého oceánskeho vŕtania v rámci projektu Deep-Sea Drilling Project, Ocean Drilling Program, Integrated Ocean Drilling Program a International Ocean Discovery Program použitého v tejto štúdii. Červené oblasti označujú veľké magmatické provincie (LIP) na oceánskej kôre.
V dôsledku tejto rezonancie je Zem gravitačnou silou Marsu pritiahnutá o niečo bližšie k Slnku, čo spôsobuje, že naša planéta je vystavená väčšiemu množstvu slnečného žiarenia. V istej fáze cyklu má preto teplejšiu klímu, kým sa opäť posunie späť na pôvodnú dráhu. Toto sa opakuje počas obdobia 2,4 milióna rokov.
Autori novej štúdie použili satelitné údaje na zmapovanie akumulácie sedimentu na dne oceánu v priebehu desiatok miliónov rokov. Zistili, že v geologických záznamoch boli medzery, kde sa v rámci týchto astronomických cyklov sediment prestal hromadiť. Dôvodom by mohli byť práve silnejšie oceánske prúdy v dôsledku teplejšieho počasia spôsobeného gravitačným vplyvom Marsu na Zem.
Graf ilustruje, ako ďaleko by sa Zem posunula za jeden deň vplyvom gravitačnej sily jednotlivých objektov solárneho systému z „pevného štartu“. Zdroj: The Planets Today
Vzniká otázka, prečo práve Mars, ktorého hmotnosť je len 0,107 hmotnosti Zeme a jeho gravitačné zrýchlenie (3,71 m/s²) je len o čosi vyššie ako 1/3 zemského. Vplyv Jupitera s 318-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť Zeme na kolísanie jej obežnej dráhy je vyšší, aj keď intenzita silového poľa (vrátane gravitačného) klesá s 2. mocninou vzdialenosti. Hmotnosť Jupitera je totiž takmer 3000x vyššia, ako hmotnosť Marsu.
Je potrebné rozsiahlejšie vysvetlenie, pretože Jupiter, Venuša a Saturn majú oveľa väčší gravitačný vplyv na Zem a príliv a odliv ako Mars. Autori štúdie však hovoria o pôsobení Marsu, tak verme, že zistená korelácia nie je náhoda. Hoci sú v tejto fáze závery špekulatívne, zistenia naznačujú, že tento 2,4-miliónročný cyklus môže pomôcť pravidelne udržiavať niektoré hlboké oceánske prúdy v prípade, že ich globálne otepľovanie zníži, hovoria autori.
Pozorovaný efekt otepľovania však nesúvisí s globálnym otepľovaním, ktoré spôsobujú ľudské emisie skleníkových plynov, zdôraznili autori vo vyhlásení. Akékoľvek spochybňovanie antropogénneho vplyvu na aktuálnu zmenu klímy je vo veľkej časti vedeckých (a najmä politických) kruhov považované za „kacírske“.