Satelity vymažú biele miesta pokrytia, no nebude to dokonalé

V rozvinutých krajinách dnes považujeme internetové pripojenie a dostupnosť signálu mobilných operátorov pomaly za jednu zo základných životných potrieb. Napriek tomu existujú oblasti, kde sú tieto služby v terestriálnych sieťach nedostupné, alebo existujú len v nevyhovujúcej kvalite.

V globálnom meradle to inak ani nebude. Nie je totiž ekonomicky, niekedy ani technicky realizovateľné pokryť odľahlé a riedko osídlené územia pozemnou infraštruktúrou v podobe káblových, ani bunkových sietí.

Podporu prináša špecifikácia 3GPP Rel-18 pre mobilné siete 5G-Advanced, ktorej hlavné výhody zahŕňajú aj nepozemské siete (nonterrestrial networks, NTN). Tieto siete nemusia byť postavené iba na konšteláciách satelitov na rôzne vysokých obežných dráhach – nízkych (LEO), stredných (MEO), či geostacionárnych (GEO), ale môžu využívať aj platformy HAPS (High Altitude Platform Stations).

HAPS môžu byť napríklad lietadlá, stratosférické solárne drony, prípadne balóny, slúžiace ako základňové, či retranslačné stanice. So stratosférickými balónmi na šírenie internetu experimentovala v rámci projektu Loon aj spoločnosť Alphabet (matka Googlu), pred troma rokmi však projekt definitívne ukončila.

Podobne dopadol aj Facebook (Meta), ktorý svoj projekt stratosférických dronov Aquila „zabalil“ už v roku 2018. Napriek tomu sa myšlienka šírenia signálu prostredníctvom stratosférických dronov javí ako zmysluplnejšia, než sieť ťažko ovládateľných balónov.

Projekt solárnych dronov Aquila Facebooku nevyšiel.

V každom prípade sú platformy HAPS stále skôr v experimentálnom štádiu. Realitou však zrejme bude už čoskoro služba typu „Direct to Cell“ (cez satelit „priamo na mobil“), ktorú začala úspešne rozbiehať spoločnosť SpaceX v spolupráci s operátorom T-Mobile USA.

V sade 21 komunikačných satelitov Starlink V2-mini, ktoré vyniesla 3. januára do vesmíru raketa Falcon 9, bola šestica vybavená špeciálnymi anténami na priamu komunikáciu s mobilnými telefónmi. Udalosti sme sa pred pár dňami venovali aj na našich stránkach (viď odkaz nižšie).

Novú službu v spolupráci s T-Mobile SpaceX oznámila už v roku 2022 a teraz dostala povolenie na začatie jej testovania. Podobné služby by chceli ponúknuť viaceré spoločnosti, ale žiadna z nich nedisponuje potrebnou satelitnou konšteláciou.

A aj v spolupráci so satelitnými operátormi prevádzkujúcimi družice na orbitách MEO, alebo GEO, sú v podstate schopní pripraviť len systém núdzových volaní, prípadne textových správ. V krízových situáciách to síce pomôže zachraňovať životy a zdravie ľudí, ale od komfortnej komunikácie to má ďaleko.

Naproti tomu SpaceX je už niekoľko rokov etablovaná ako vesmírna spoločnosť s najvyššou kadenciou štartov rakiet na svete. Včera, 7.1.2024 o 23:35:40 SEČ uskutočnila už druhý tohtoročný štart Falconu 9 s nákladom ďalších 23 družíc Starlink V2-mini v rámci misie Starlink 6-35. Jej flotila Starlink dosiahne s touto várkou 5 312 satelitov na obežnej dráhe.

SpaceX americkému regulátorovi FCC oznámila, že počas nasledujúcich šiestich mesiacov plánuje vypustiť 840 satelitov Starlink s možnosťou priameho prenosu dát na mobil. V roku 2024 majú byť dostupné len SMS, o rok neskôr aj hlas, dáta a internet vecí.

V prvej fáze pôjde o komunikáciu na báze 4G (LTE). Isté však je, že žiadna konkurencia, ktorá by dokázala služby Direct to Cell rozvinúť v porovnateľnom rozsahu a v dohľadnom čase, jednoducho neexistuje.

SpaceX zatiaľ nadviazala spoluprácu s mobilnými operátormi v USA, v Kanade, v Austrálii, na Novom Zélande, v Japonsku, vo Švajčiarsku, v Čile a v Peru. Keď bude sieť satelitov dobudovaná, určite sa objaví celý rad ďalších záujemcov.

Netreba sa však tešiť, že by sa služba dala v rôznych krajinách využívať automaticky. Keďže mobily budú komunikovať s bežnou 4G, prípadne 5G konektivitou, vyjadrovať sa k službám budú aj príslušní telekomunikační regulátori, prideľujúci potrebné frekvenčné spektrum.

Rýchlosť mobilného internetu bude v takomto prípade tiež podstatne nižšia, než dosahujú terminály Starlink so statickou ziskovou anténou. SpaceX pôvodne uvádzala rýchlosť 2 až 4 Mbit/s, neskôr „až“ 7 Mbit/s na bunkovú zónu. Pre ilustráciu, ak bude v takejto zóne sťahovať dáta 7 smartfónov súčasne, každý bude mať k dispozícii špičkovú rýchlosť len 1 Mbit/s. Veľkou neznámou je aj cenová politika SpaceX a operátorov.

Takýto typ pokrytia a komunikácie, keď bude možné v rámci „vesmírneho roamingu“ volať, posielať SMS a dátovať prakticky kdekoľvek – hoci aj uprostred oceánu – isto znamená revolúciu. Nebude to však koniec éry pre klasické základňovky, skôr riešenie na vymazanie „bielych miest“ na mapách pokrytia. Dobrou správou je, že Starlink zrejme nebude kvôli mobilným operátorom pridávať špeciálne nové satelity, ale pravdepodobne pôjde len o prídavnú konektivitu tých internetových.

Tých ešte SpaceX plánuje vyniesť na obežné dráhy tisíce – súčasná flotila 5 312 satelitov nepredstavuje ani polovicu zamýšľanej prvej fázy projektu. Spolu s flotilou Project Kuiper od Amazonu a ďalšími pripravovanými konšteláciami sa to však na nízkej obežnej dráhe Zeme poriadne zahustí.