12 zamestnaní, ktoré už neexistujú, no pred rokmi mali dôležitú úlohu

V súčasnosti mnohí hovoria o tom, ako nás výrazne ovplyvní robotizácia a umelá inteligencia a kvôli tomu prídu o prácu desiatky tisíc ľudí. Môže to byť pravda, no je za tým niekoľko „ale“.

Napríklad aj to, že sa to neudeje zo dňa na deň. Ani vyrobiť, osadiť, spojazdniť a naprogramovať robotov nie je okamžité. A aj tých robotov musí niekto vyrobiť. Ďalší roboti? No a tých?

Možno budete ale prekvapení, aké veľké množstvo pracovných pozícií dnes už neexistuje a pritom v minulosti, dokonca nie tak vzdialenej boli stále v tisíckach. Pozrime sa na tie najzaujímavejšie a hlavne tie, ktoré nahradili moderné či aspoň trochu modernejšie technológie.

Alebo aj budič. Obsahom tejto pracovnej pozície bolo budiť ľudí. Budiči každé ráno chodili okolo tých, ktorí si budenie objednali a budili ich klepaním na okná. Ich pozíciu už dávno nahradil budík.

Kým neexistovali tak výkonné počítače, ich úlohu zastupovali ľudia. Dokonca aj taká organizácia ako NASA využívala ľudské počítače na to, aby počítali trajektórie letov, dopadov a pod.

O ľudských počítačoch je aj výborný film – Hidden Figures, ktorý sa nezaoberá iba číslami, ale aj rasovou otázkou.

Je veľmi ťažké doslovne preložiť túto pozíciu, lebo by nemala zmysel. Gandy tanečník je hlúposť, no takto sa slangovo označovali opravári železničných tratí. Ich úlohou bolo aj budovanie tratí. Dnes toto robia stroje, ktoré obsluhuje jeden či viacerí železničiari.

Bematisti existovali ešte v starovekom Grécku. Ich úlohou bolo meranie vzdialenosti medzi miestami a mestami pomocou krokov. Tie ale neboli veľmi presné. Už pomerne dávno ich nahradili mapy, bez ktorých si dnes nevieme predstaviť cestovať.

Kedysi dávno boli potkany tak rozšírené a nebezpečné (hlavne kvôli prenosu chorôb), že mestá zamestnávali ľudí, ktorí ich lovili. Dnes lovci potkanov neexistujú, zvýšila sa úroveň bývania i hygieny a na lovenie prípadných myší či potkanov máme pasce.

Výťahy poznáme od čias Egypta, no v moderných budovách boli od polovice 19. storočia. Kým neexistovali modrené verzie výťahov, v ktorých stačí stlačiť tlačidlo poschodia, existovali operátori výťahu. Tí okrem poschodia dbali na to, aby cestujúci nemuseli otvoriť či zatvoriť dvere na výťahu. Všetko robil operátor.

Nie je to tak dávno, čo naše mamy či staré mamy okrem práce s poštovými zásielkami fungovali ako operátorky ústrední. Vždy, keď niekto niekomu telefonoval, prechádzal hovor cez ústredne, uzly. Na to, aby sa hovor spojil bol potrebný operátor ústredne. Dnes už nič také neexistuje, ústredne sú plne automatizované a spojenie hovoru trvá pár sekúnd.

Možno si poviete, že zberač pijavíc nemá nič s technológiami, no má. Moderná medicína našťastie nepozná pojem púšťanie žilou. Bez nej, modernej medicíny, by sme žilou pri chorobách púšťali hádam až dodnes. Zberač pijavíc mal jednoducho zbierať pijavice pre vtedajších lekárov.

Pred digitalizáciou tlačovín existovali stroje, ktoré vyrábali sadzby pre tlač. Nazývali sa linotype. Bolo to zariadenie na sadzbu písmen určených pre tlač na veľkých tlačových strojoch. Operátori linotypu vytvárali platne podľa zadaného textu novín či iných tlačovín. Dnes ich nahradili počítače.

Kým neexistovali telefóny, ľudia si medzi sebou posielali telegrafické správy. Ich odosielanie a prijímanie mali na starosti telegrafisti. Tí si medzi sebou posielali správy pomocou Morseovej abecedy.

V minulosti neexistovali chladničky či mrazničky na uchovávanie jedla. Ľudia preto využívali buď pivnice, kde bola celoročne konštantná teplota, ale aj tzv. ľadovne, v ktorých bol uskladnený ľad a tak v nich bolo podstatne chladnejšie, ako v pivniciach. Rezač ľadu mal ale svoju prácu iba pár mesiacov v roku, v zime.

Dnes už rezači ľadu majú celkom inú úlohu…

Kým neexistovali elektrické lampy, pouličné osvetlenie fungovalo na petrolejové či plynové lampy. Každý večer chodili svietiči, ktorí tieto lampy zapaľovali. A každé ráno ich chodili zhasínať.