Pozrite si
Podľa predpovedí nezávislej neziskovej organizácie RMI (Rocky Mountain Institute) v správe X-Change: Electricity budú do roku 2030 solárne a veterné elektrárne v kombinácii s batériovými úložiskami dodávať viac ako tretinu globálnej elektriny, oproti súčasným približne 12 %. Aby to bolo možné dosiahnuť, bude musieť celosvetovo veterná a solárna energetika do roku 2030 vzrásť z 12 % na 41 %, teda o 29 percentuálnych bodov. RMI analýzu realizovala v spolupráci s Bezos Earth Fund Jeffa Bezosa, Global Optimism a Systems Change Lab.
V praxi to bude znamenať, že do roku 2030 budú solárne a veterné elektrárne generovať 12 000 až 14 000 terawatthodín (TWh) energie, čo je 3x až 4x viac v porovnaní s rokom 2022.
Obsah pokračuje pod reklamou
Zároveň dopyt po fosílnych palivách (plyn, uhlie, ropné produkty) pre výrobu elektriny vyvrcholil a do konca desaťročia bude podľa RMI klesať až o 30 % v porovnaní s vrcholom v roku 2022. Dôvodom je cena. Elektrina z obnoviteľných zdrojov totiž v nákladoch poráža elektrinu z tepelných elektrární spaľujúcich fosílne palivá. RMI tvrdí, že tento prechod od fosílnych palív je už zrejme nezvratný.
Analýza tiež ukazuje, že solárna energia, najlacnejší zdroj energie v histórii, do roku 2030 klesne na polovicu. Znamená to, že cena elektriny zo slnka sa zníži zo súčasných viac ako 40 USD za MWh až na 20 USD za MWh. Dôvodom tohto poklesu je zlacňovanie technológií aj hromadná sériová výroba panelov a batérií. Náklady na solárnu energiu a batérie klesli podľa údajov BNEF medzi rokmi 2012 a 2022 o 80 %. A zlacnela aj veterná energetika. Náklady na veternú energiu na mori klesli o 73 % a náklady na veternú energiu na pevnine sa znížili o 57 %.
Cieľ COP28 strojnásobiť kapacitu obnoviteľných zdrojov do roku 2030 je teraz na dosah – za predpokladu, že sa odstránia ďalšie prekážky vrátane investícií do siete, zjednodušeného povoľovania, zlepšených trhových štruktúr a väčšieho skladovania energie.
Ale tu sú práve tie neisté premenné, ktoré môžu zhatiť bezbrehý optimizmus „zelených“ nadšencov. Nízka cena elektriny z obnoviteľných zdrojov je síce výborná vec, ale neistota jej dodávok v časovom harmonograme je veľký problém. Až taký, že sa môže stať (a aj sa stáva), že v určitých časoch takto vyrobenú elektrinu nikto nechce a jej cena skĺzne do záporných hodnôt. Ak chce v takýchto obdobiach výrobca svoju elektrinu dodať, nezarobí nič a musí dokonca zaplatiť. K situácii, keď spotové ceny dosiahli záporné hodnoty, došlo už v tomto roku niekoľkokrát.
Dôvodom je, že pri dlhých slnečných dňoch a priaznivých vetroch solárne a veterné farmy vyrobia viac elektriny, než distribučná sieť a odberatelia v reálnom čase potrebujú. Východiskom sú veľkokapacitné batériové úložiská, prípadne iné energetické rezervoáre, ktoré dokážu rozdiely medzi ponukou a dopytom po energii vyrovnávať.
Takýchto úložísk je dnes výrazný deficit a ak sa do roku 2030 zvýši kapacita solárnych a veterných elektrární troj- až štvornásobne, problémy s distribúciou elektriny môžu byť neúnosné.
Istú kompenzáciu môžu priniesť inteligentné rozvodné siete – tie budú nevyhnutnosťou, nárast elektromobility, ktorá časť vyrobenej elektriny spotrebuje, a pravdepodobne aj mohutné elektrolyzéry na výrobu vodíka. Vodík je síce menej efektívnou, ale dostupnou možnosťou, ako prebytočnú elektrinu spotrebovať.
Energetický systém sa bude musieť prispôsobiť. Nárast lacnej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa sústreďuje len do niekoľkých hodín počas dňa, určite zvýši náklady distribučných spoločností na vyváženie systému. Nakoniec tieto náklady dopadnú na spotrebiteľov cez účty za elektrinu.
Prostredníctvom optimalizovanej tarifnej politiky a inteligentných sietí by domácnosti a podniky mohli zvýšiť spotrebu v časoch, keď je energia z obnoviteľných zdrojov hojná a ceny sú nízke. Tým by pomohli prevádzkovateľom sietí obmedziť náklady na harmonizáciu systému a využiť čo najväčšie množstvo „zelenej“ energie, keďže by sa znížila potreba zapínať nárazovo tepelné elektrárne na fosílne palivá.