Kaspersky Lab zverejnil zaujímavú štúdiu o tom, koľko zarábajú hackeri. Teda aby sme boli presní, analýza sa venuje tomu, koľkonásobne sa kybernetickým zločincom vrátia investované financie. Možno vás to prekvapí, no úspešný hacker zarobí až 20-násobok vynaloženej sumy!
„Dnes nie je žiadny problém si škodlivý softvér jednoducho objednať. Je ľahko dostupný na rôznych hackerských fórach a je relatívne lacný a preto aj pre zločincov dostatočne atraktívny. Kyber kriminálnici tak dokonca nepotrebujú ani špeciálne zručnosti. Jednoducho si za určitú cenu na zákazku objednajú balík nástrojov podľa vlastných požiadaviek,“ hovorí Alexander Gostev, hlavný bezpečnostný expert Kaspersky Lab.
Napríklad náklady na vytvorenie phishingovej stránky, ktorá dizajnom kopíruje niektorú populárnu sociálnu sieť, vrátane rozposlania hromadného e-mailu tisícom používateľov, sa pohybujú na úrovni približne 150 USD. Ak však hackeri takto nachytajú čo i len 100 používateľov, môžu speňažiť ich citlivé osobné údaje až do výšky 10 000 USD. Okrem toho obete tiež môžu prísť o dôležité kontakty, osobné fotky či textové správy.
Ďalším obľúbeným nástrojom hackerov sú blokovacie trójske kone pre mobilné zariadenia. Tieto sú síce drahšie, v súčasnosti sa predávajú približne za 1 000 USD, avšak aj zisky zo škodlivej činnosti sú rádovo vyššie. Napríklad za odblokovanie smartfónu si útočníci od obetí obvykle pýtajú od 10 až do 200 USD, čo predstavuje pri 100 potenciálnych obetiach sumu siahajúcu až do 20 000 USD. Za podobne fungujúci šifrovací vírus zaplatia hackeri dvojnásobok – 2 000 USD, no za odšifrovanie dát si obvykle pýtajú aj vyššie sumy siahajúce k 100 USD.
Zlatou baňou hackerov je sofistikovaný trójsky kôň zameraný na bankové operácie. S počiatočnou investíciou približne 3 000 USD, za vytvorenie škodlivého programu a jeho rozšírenie, vedia podvodníci zinkasovať až 72 000 USD. Priemerná finančná strata používateľov dosahuje v týchto prípadoch až 722 USD!
Čo z toho vyplýva? Jednoducho to, aby sme si všetci dávali väčší pozor nielen na to, kam klikáme na webe, ale aj to, čo sťahujeme do mobilu a k čomu všetkému má tento obsah dosah.
Foto: Kaspersky Lab