Hmlovina Carina na južnej oblohe, ktorá je rodiskom hmotných hviezd. Unikátny snímok bol vytvorený pomocou kamery HAWK-I v infračervenom spektre na sústave teleskopov ESO VLT (Very Large Telescope). Foto: ESO
Astronomické teleskopy sú už od čias Galilea Galileiho „oknami do vesmíru“. Od polovice 20. storočia bol optickým rekordérom teleskop na kalifornskom Mt. Palomare s priemerom zrkadla 5m, aby ho v rámci prestíže v roku 1975 prekonal 6-metrový ruský teleskop BTA-6 (Большой Телескоп Альт-азимутальный) na severnom Kaukaze.
Z pohľadu dnešnej konkurencie však ide o astronomických trpaslíkov. Nuž, tajomstvá vesmíru vyžadujú výkonnú techniku omnoho väčších rozmerov.
Nový rekordný teleskop vzniká v Chile na vrchole štítu Cerro Armazones. Ide o projekt Európskeho južného observatória (ESO). Členmi najvýznamnejšej medzivládnej astronomickej organizácie v Európe je Belgicko, Brazília, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Švajčiarsko.
Tip: Mega teleskop možno odhalí ďalšie tajomstvá vesmíru
Hoci centrála ESO je v nemeckom Garchingu, ťažiskom aktivít je čílska náhorná plošina v púšti Atacama. Tu má ESO zatiaľ tri pozorovacie stanice – observatórium La Silla, Veľmi veľký teleskop (Very Large Teleskope – VLT) na Cerro Paranal a pozorovaciu stanicu Llano de Chajnantor.
Porovnanie veľkostí zrkadiel najväčších teleskopov na svete. Niektoré systémy sú tvorené sústavou niekoľkých spriahnutých teleskopov – napr. VLT tvoria štyri teleskopy. Obr.: Wikipedia
Hoci je sústava VLT tvorená zo štyroch teleskopov v súčasnosti najväčším pozemským ďalekohľadom, ESO už niekoľko rokov pripravuje nový gigantický projekt.
ESO sa chystá postaviť 39-metrový teleskop (hovoríme o priemere zrkadla!) s výstižným názvom E-ELT (European Extremely Large Telescope – Európsky extrémne veľký teleskop). Vesmír bude skúmať vo viditeľnom svetle a v blízkej infračervenej oblasti.
Zrkadlo s priemerom 39 m bude zložené zo 798 hexagonálnych segmentov s priemerom 1,4 m, takže celková plocha optického zrkadla (978 m2 ) podstatne presiahne veľkosť basketbalového ihriska. Hoci zrkadlové segmenty budú mať hrúbku len 5cm, hlavná konštrukcia teleskopu dosiahne hmotnosť viac ako 2800 ton.
Príprava projektu beží už od roku 2005, ale práce na E-ELT sa začali len v júli 2014. ESO Council schválil stavbu ďalekohľadu E-ELT v júni 2012 s podmienkou, že kontrakt v hodnote vyše 2 miliárd € môže byť pridelený, až keď sa podarí získať 90% prostriedkov na samotný ďalekohľad. To predstavuje 1 083 miliónov € v cenách roku 2012. Stavebné práce na samotnom stanovišti, ktoré sa začali pri slávnostnom ceremoniáli v júni 2014 dostali z tohto pravidla výnimku a zatiaľ pokračujú podľa plánu.
Pozrite si: NuSTAR prinesie svetlo do čiernych dier
Nedávno rada ESO „odklepla“ aj výstavbu samotného teleskopu, lebo s príspevkami od nového člena Poľska a od Brazílie by mali byť finančné prostriedky zabezpečené. Dokončenie výstavby je plánované na rok 2022 a prvé svetlo z vesmíru má teleskop prijať v roku 2024.
Najväčší ďalekohľad pre viditeľné a infračervené spektrum s extrémne veľkým priemerom sa zameria aj na galaxie s veľkým červeným posuvom, pomôže pri výskume vzniku hviezd, exoplanét a protoplanetárnych systémov. E-ELT bude mať o tretinu väčší priemer zrkadla ako druhý najväčší teleskop sveta – Thirty Meter Telescope s 30 metrovým zrkadlom, ktorý by mal byť dokončený takisto v roku 2022 na hawajskej sopke Mauna Kea.