Uškodí vám magnetická rezonancia, alebo skôr CT?

Čo si má myslieť človek, ktorý vlezie do sarkofágu a ten sa následne zasunie to obrovskej trubice? Bežný Slovák odchovaný hoaxmi o škodlivosti 5G a čipovaní cez injekčnú ihlu musí zažívať malý infarkt a myslieť si minimálne, že to určite nie je s kostolným poriadkom!

Vyšetrenie magnetickou rezonanciou môže otriasť dôverou aj svetaznalého. Už na prvý pohľad je totiž jasné, že nejde o všedné vyšetrenie. Čo však prebieha počas procesu? Koľko trvá? Ako to funguje? A najmä: Je to naozaj také neškodné ako sa hovorí, alebo je tu zdravotné riziko?

Magnetická rezonancia, MRI (magnetic resonance imaging) je moderná metóda zobrazujúca v 2D a 3D ľudské telo – orgány, orgánové sústavy a ich štruktúry. Spísali sme najčastejšie otázky na túto tému, pretože ako sa hovorí, svet je malý, raz sa všetci stretneme, na MRI.

Aký je princíp MRI?

Princíp spočíva v snímaní intenzity energie protónov vodíka v jednotlivých telových štruktúrach po predchádzajúcej stimulácii vyšetrovanej časti tela impulzmi elektromagnetického vlnenia. Množstvo vody, ktoré je pre každú štruktúru v tele rôzne, ožarujú po stimulácii rádiové vlny rôznej intenzity. Farebnú interpretáciu určí po vyšetrení počítač, na jej základe potom odborník popíše výsledok.

Je vyšetrenie bolestivé?

Vyšetrenie MRI je nebolestivé a neinvázne. Štandardne trvá od 15 do 30 minút, záleží od diagnózy a rozsahu vyšetrenia, ktoré vám predpíše lekár, v extrémnom prípade môže trvať až 90 minút.

Počas vyšetrenia dostane každý pacient do ruky SOS tlačidlo, ktorým si môže v prípade potreby privolať obsluhu a dostať sa von. Rýchle zapínanie a vypínanie elektromagnetov a tým vznikajúcich magnetických polí môže spôsobovať nervovú stimuláciu. Prejavuje sa ako pocit šklbania počas rýchleho prepínania polí a to najmä v končatinách.

Aj keď je vyšetrenie nebolestivé, niekomu môže spôsobovať problém hluk, ktorý vzniká pri MRI. Ten spôsobujú magnetické vlny, práve preto dostanete pri každom MRI na uši slúchadlá. Hudbu vám do nich (zvyčajne) nepustia, ich úlohou je aspoň trochu stlmiť nepríjemné pazvuky.

Čo škodí viac: MRI, alebo CT?

MRI je v podstate neškodné vyšetrenie. Iné je to ale pri vyšetrení CT, ktoré si pacienti často mýlia s magnetickou rezonanciou. CT-čko patrí k tomografickým zobrazovacím metódam, využíva ionizujúce žiarenie prechádzajúce vyšetrovanou časťou tela v rôznej miere, v závislosti od stupňa absorpcie tkanivom. Vyšetrovaná časť tela je vystavená zväzku röntgenových lúčov. Časť žiarenia pri prechode tkanivom je týmto tkanivom absorbovaná, časť prechádza a zachytáva ho detektor. Pri vyšetrení tehotných žien je rizikové a uskutoční sa len v prípadoch života ohrozujúcej situácie.

MRI využíva princíp rezonancie atómov vodíka v tele pacienta. Pacient je vložený do veľmi silného magnetického poľa a do jeho tela je vyslaný krátky rádiofrekvenčný impulz. Vznikne indukované napätie, ktoré sa zaznamená a z týchto zmien počítač vytvorí obraz.

Pri vyšetrení CT je organizmus zaťažený radiáciou, v prípade MRI sa ľudské telo nevystaví žiareniu, preto je vhodné aj pre deti či tehotné ženy (i keď sa v prvom trimestri sa neodporúča).

Môžem ísť na vyšetrenie, ak mám napríklad titánový implantát, alebo zošroubovaný chrbát?

Pred vyšetrením je potrebné informovať personál o všetkých cudzích kovových materiáloch v tele. Závažnou prekážkou je kardiostimulátor, ale informovať musíte aj vtedy, ak máte vnútroušný implantát, vnútromaternicové teliesko, neurostimulátor a tak ďalej.

Zatiaľ čo pacient s kardiostimulátorom nemôže absolvovať vyšetrenie (silné magnetické pole ho môže poškodiť), tí, ktorí majú implantáty – či už spomínaný titánový, stabilizáciu v chrbtici, ale i zubné implantáty – všetko je individuálne a záleží na použitých materiáloch. Ak máte implantát, môže personál od vás požadovať potvrdenie o jeho zložení a kompatibilite s magnetickým poľom v MRI.

Vo všeobecnosti platí, že chirurgické svorky, platničky a skrutky nepredstavujú riziko ak boli implantované minimálne pred 6-timi týždňami.

Ako často môžem ísť na MRI?

Medzi vyšetreniami sa na rozdiel od RTG a CT nevyžaduje žiadna pauza. Problém je skôr v tom, že MRI je finančne náročnejšie vyšetrenie.

Aké silné pole vyžaruje MRI?

MRI vyžaduje silné magnetické pole. Je rovnomerné v rozsahu len pár častíc na milión v celom objeme skenovania. Sila poľa magnetu sa meria v teslách, väčšina u nás používaných systémov pracuje pri 1,5 T. Na trhu sú však dostupné systémy od 0,2 až 7 T. Celotelové MRI systémy pre výskumné aplikácie pracujú až do 11,7 T. Vo vývoji sú už MRI systémy s poľom 14 T a viac.

Počul som, že MRI sa predtým volalo ináč. Prečo?

Toto je dobrá otázka. MRI sa pôvodne nazývalo NMRI, teda nukleárna magnetická rezonancia. Od slova nukleárna sa upustilo, aby sa predišlo negatívnym asociáciám.

Počul som, že tetovanie a líčenie môže mať vplyv na zlý výsledok.

Áno, vo výnimočných prípadoch sa to môže naozaj stať. Kovy môžu ovplyvniť magnetické pole a skresliť obrazy. Možno to neviete, ale kovové častice obsahuje aj permanentný make-up a farbivá v tetovaní, ktoré sa počas vyšetrenia môžu zahrievať.

Z čoho sa skladá MRI systém?

Dôležitými komponentmi MRI skenera sú – hlavný magnet, ktorý polarizuje vzorku, vyrovnávacie cievky na korekciu posunov v homogenite hlavného magnetického poľa, gradientový systém, ktorý sa používa na lokalizáciu oblasti, ktorá sa má skenovať a RF systém. Ten excituje vzorku a deteguje výsledný NMR signál. Celý systém je riadený jedným, ale i viacerými počítačmi.