Malé mestské autá sú pomaly ale isto tlačené do úzadia menšími modelmi kategórie SUV a crossover. Niekoľko výnimiek sa samozrejme ešte nájde, no v ich portfóliu motorov sa spravidla nachádza už aj plne elektrická verzia, ktorá napovedá, ktorým smerom sa bude osud modelu do budúcna vyvíjať.
Kia Picanto však na to ide trochu inak. V jej ponuke totiž nenájdete ani náznak elektrifikácie ale za to dostanete na výber niekoľko poctivých preplňovaných aj nepreplňovaných benzínových motorov. Na rad teda prichádza otázka: “má zmysel kúpiť si v roku 2023 malé auto s konvenčným pohonom?”
Väčšina malých mestských áut v dnešnej dobe hrá skôr na roztomilú dizajnovú nôtu. Kia Picanto má však od roztomilosti pomerne ďaleko. Na rozdiel od francúzskej elegancie či talianskeho temperamentu z nej vyžaruje japonská ostrosť. Najmä pri pohľade spredu pôsobí namosúreným a agresívnym dojmom. Nemôžem si pomôcť (a asi tomu dopomáha aj žltý lak “Honey Bee”), ale predná maska Kie Picanto pripomína tvár včely/osy.
Bočnú časť potom zdobia 16” disky kolies, ktoré svojim dizajnom ničím neurazia ani nenadchú a zadná časť mi prišla najmenej zaujímavá. Teší ma však, že Kia osadila aj svoj najlacnejší model zadnými svetlami s technológiou LED. Falošné koncovky výfukov potom aspoň mierne naznačujú osud tohto auta a jeho pravdepodobnú budúcu transformáciu na čisto elektrický model.
V interiéri sa viditeľne prejavila “dostupnosť” tohto modelu. Či už sedíte za volantom, na sedadle spolujazdca alebo na zadných sedadlách všade vás bude obklopovať zmes mäkčených a tvrdých plastov. Tvrdé plasty však nanešťastie dominujú. Ocenil by som aj trochu lepšie mäkčenie v lakťovej opierky a opierky vo dverách, nakoľko vás po dlhšej dobe za volantom začne ruka mierne omínať.
Viac pozornosti by si najmä po stránke komfortu a tvaru zaslúžili aj látkové sedadlá. Ak však berieme od úvahy, že toto auto bude slúžiť prevažne na krátke mestské trasy, potom im viem ich neduhy odpustiť. Na dlhšej ceste však počítajte s tým, že sa skôr či neskôr dostaví únava v oblasti spodného chrbta či stehien.
Nájsť si dobrú polohu za volantom však nie je obzvlášť náročné a sedadlá aj volant vám ponúknu veľké možnosti nastavenia. Čo však musím pochváliť je tvarovanie volantu, ovládanie pomocou fyzických tlačidiel a fakt, Kia Picanto má volant aj sedadlá vyhrievané. Tlačidlá pre spustenie funkcie sú umiestnené v stredovej konzoly a vďaka tomu sú aj veľmi rýchlo dostupné. Nábeh vyhrievania je potom otázkou niekoľkých minút.
Pred vodičom nájdete namiesto veľkého digitálneho prístrojového panelu, dvojicu klasických budíkov s malým displejom uprostred. Ak ste teda zástancami klasických budíkov, Kia Picanto vás v tomto ohľade poteší. Displej nachádzajúci sa medzi budíkmi má uhlopriečku 4,2” a vie zobrazovať základné informácie ako rýchlosť, fungovanie asistenta udržiavania v jazdných pruhoch, informácie o zostávajúcom dojazde a podobne. Z nejakého dôvodu však neukazuje rýchlosť, ktorú máte nastavenú pri používaní tempomatu. Neviem či išlo len o softvérovú chybu v nami testovanom aute, no ide o naozaj podstatnú informáciu, ktorú by som rád počas jazdy mal.
Samozrejme, že si viem rýchlosť pozrieť na budíku no, pri úprave rýchlosti na nižšiu alebo vyššiu hodnotu musíte odhadovať o koľko presne sa posunie, a pokiaľ sa chcete sústrediť na jazdu, nejde o najšťastnejšiu situáciu.
Hlavný displej má potom veľkosť 8” a ide o takú koncernovú klasicku. Pod obrazovkou nájdete niekoľko tlačidiel, ktoré slúžia ako rýchle skratky pre prechod do jednotlivých položiek menu a po boku nájdete otočné ovládače slúžiace na úpravu hlasitosti či zmenu rádiovej stanice.
Zobrazením a grafickým spracovaním sa tento displej nemôže porovnávať s tým, čo nájdete napríklad v modeli KIA EV6, no intuitívnosťou a reakciami je na dobrej úrovni. Aj tak som si vždy pri jazde prepojil systém so smartfónom a používal Android Auto respektíve Apple CarPlay.
Potešili ma aj fyzické ovládače klimatizácie, ktoré sú dnes stále väčšou raritou. Stále väčšou raritou sú dnes aj halogénové svetlomety (našťastie), ktoré si však našli miesto v modeli Picanto a to aj v najvyššej výbave X-Line. V aute, ktoré sa cenovo pohybuje na úrovni 18 000 € by som neočakával digitálne LED Matrix svetlomety, no full-LED svetlomety vpredu a vzadu by Picantu pristáli oveľa viac.
Poďme ale na pohon a samotnú jazdu. Pod kapotou nami testovaného Picanta sa nachádzal 1.0l benzínový trojvalec preplňovaný turbodúchadlom s výkonom 100 koní a krútiacim momentom 172 Nm. V našom prípade bol výkon na kolesá prenášaný cez 5-stupňovú automatickú prevodovku.
Na papieri to môže vyzerať, že ak Picanto niečím neovplýva tak je to práve výkon. Opak je však pravdou. Asi to bude aj tým, že najmenšia Kia má hmotnosť len niečo okolo 1 tony, no pri stlačení pedálu sa dočkáte naozaj nadštandardnej dynamiky. Pre fanúšikov “šmýkania sa” je k dispozícii aj manuálna ručná brzda a o zábavu je teda najmä v zimných mesiacoch postarané.
Po zrýchleniach a uvedomení si, ako dobre reaguje Picanto na plynový pedál si však začnete všímať aj ostatné veci ako podvozok či odhlučnenie. Moje očakávania neboli nastavené extrémne vysoko a teda ani sklamanie nebolo nejak výrazné. Pri 130 km/h bolo cítiť, že auto sa v týchto rýchlostiach necíti veľmi dobre. Nie však z hľadiska stability ale z hľadiska akustického hluku, ktorý bol vyšší ako by som chcel. Ten bol spôsobený najmä vetrom, ktorý narážal do karosérie. Motor nebolo naopak počuť takmer vôbec.
Ten je síce sprevodovaný na mestské jazdenie, no ani vyššie rýchlosti mu nerobia problém. Pri bežnej prevádzke o ňom takmer ani neviete a je nastavený tak, aby vám odpustil aj prípadné podtáčanie. Ak sa ale rozhodnete dupnúť na plyn a vytočiť ho do červeného pásma otáčok, odmenou vám bude vcelku pekný, ostrý zvuk.
Podvozok Picanta je ladený veľmi benevolentne a cestu pod vami spracováva bez väčších emócií. Nakoľko bol najmenší model kórejského výrobcu dizajnovaný na mestské cesty, dokáže bez problémov zhltnúť akékoľvek jamy či výmole a to bez otravného buchutia či straty stability. Otrasy sa navyše vôbec neprenášajú do riadenia čo je výborná správa.
Pri dynamickejšej jazde zákrutami vás podvozok síce podrží, no veľmi jasne vám dá najavo to, že Picanto nie je žiadny pretekár. Prídavné oplastovanie, nápis X-Line a vyššia svetlá výška naopak robia z Picanta malého mestského prieskumníka. Ani v tomto prípade si však od Kie priveľa nesľubujte, nakoľko má čisto predný pohon a veľmi jasne stanovené limity trakcie.
Ako som už spomínal, nami testovaná verzia mala 5-stupňový manuál. Ten musím pochváliť, nakoľko mi dodával ten správny pocit z jazdy najmä v prípadoch, keď som si ju chcel trochu viac užiť. Ak sa ale začneme baviť o každodennom živote v rušnom meste, jednoznačne by som išiel do verzie s automatickou prevodovkou.
Kia na svojej stránke tvrdí, že Picanto by malo mať spotrebu na úrovni 4,3 l/100 km. Mne osobne sa spotreba po viac ako 1 000 km zastavila na úrovni 5,6 l/100 km. Je síce pravda, že som si Picanto a jeho výkon poriadne užíval, no pri normálnejšej jazde sa mi podarilo stlačiť spotrebu pod 5 l/100 km. Ak teda patríte medzi vodičou s ľahkou nohou, mohli by ste sa k výrobcom udávanej spotrebe naozaj priblížiť.
Oplatí sa teda v dnešnej dobe kupovať malé mestské auto s benzínovým motorom? Ak by sme sa na to pozreli z čisto používateľského hľadiska tak odpoveď bude nie. Mestské elektromobily ako Peugeot e-208, Fiat 500e či Opel Corsa-e sú v interiéri omnoho luxusnejšie, majú lepšiu dynamiku, sú komfortnejšie a celkový život s nimi (pokiaľ máte doma wallbox) je omnoho príjemnejší.
Avšak kde tieto elektromobily so svojou cenou začínajú, tam Picanto končí. Nami testovaná verzia v plnej výbave s príplatkovou žltou farbou (odporúčam) sa zastavila na cenovke 18 230 €. Treba si preto vypočítať koľko za rok najazdíte a možno vám výjde, že váš dvojročný účet za benzín spoločne s Kiou Picanto sa nerovná ani strednej výbave vyššie spomínaných modelov.
Ak sa ale bavíme čisto o tom, či sa oplatí kúpiť novú Kiu Picanto, tak poviem, že áno. Má svoj štýl, je úsporná a aj pomerne zábavná. Kvalitou podvozka sa síce nechytá na Toyotu Aygo X, no svojou dynamikou ju necháva ďaleko za sebou.