V roku 2021 švajčiarska spoločnosť Climeworks spustila najväčšie zariadenie na priame zachytávanie vzduchu (direct air capture, DAC) na svete s názvom Orca, ktoré filtruje oxid uhličitý z okolitého vzduchu. Predpokladá sa, že zachytený uhlík bude natrvalo zachytený v čadičových skalných formáciách, čím sa zabráni jeho úniku do atmosféry, kde by pôsobil ako skleníkový plyn.
Climeworks patrí k zástancom názoru, že obmedzovanie emisií CO2 na obmedzenie skleníkového efektu nestačí, pretože v atmosfére je ho už dnes priveľa, a stromy a ostatné rastliny ho nedokážu odbúrať dostatočne rýchlo. Jediným riešením tak je údajne nasadenie strojov, ktoré budú odsávať CO2 z atmosféry a pomôžu tak lesom a morskému planktónu.
Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého priamo z fabrických, alebo elektrárenských komínov sa už vo svete miestami realizuje, ale pri likvidácii atmosférického CO2 je Climeworks priekopníkom a dúfa, že ho presadí v masovom meradle. Zatiaľ je od tohto cieľa ďaleko, ale prvé úspechy už prezentuje.
Microsoft, Stripe a Shopify sú oficiálne prvé spoločnosti na svete, ktoré platia za filtrovanie svojich emisií oxidu uhličitého zo vzduchu, ukladajú ich pod zem a nechávajú si túto službu overiť treťou stranou. Spoločnosť Climeworks oznámila, že dokončila službu, pričom overenie odstraňovania uhlíka treťou stranou je prvým prípadom pre vznikajúci priemysel.
Audítorská spoločnosť DNV certifikovala odstraňovanie uhlíka pre Climeworks po dlhoročnom úsilí vyvinúť kritériá. Keďže ide o vznikajúce odvetvie, museli vytvoriť metodiku na kontrolu množstva oxidu uhličitého, ktoré bolo stiahnuté z atmosféry, prepravené a trvalo uskladnené.
Climeworks neuviedla, koľko CO2 bolo zachyteného v tejto prvej várke, s odvolaním sa na dôvernosť dohôd so zákazníkmi, ale určite to nebolo veľa. Microsoft sa napríklad v roku 2020 zaviazal stiahnuť všetky svoje historické emisie. Ale zatiaľ má zmluvy na odstránenie najmenej 2,5 milióna ton CO2, čo predstavuje asi 18% jeho celkových emisií vo fiškálnom roku 2021. Odstraňované množstvo oxidu uhličitého sa má pritom dosiahnuť kombináciou zalesňovania a priameho zachytávania zo vzduchu.
V súčasnosti by však ani na splnenie cieľov samotného Microsoftu nestačili všetky prevádzky DAC na svete. Najväčšia z nich, Orca, dokáže zachytiť maximálne 4 000 ton CO2 ročne a všetky prevádzkované závody DAC na svete dnes dokážu zachytiť len 10 000 ton CO2 ročne. Aj keď sa v súčasnosti budujú oveľa väčšie zariadenia, ich dopad na znižovanie skleníkového efektu bude zanedbateľný.
Hrozí tiež „efekt emisných povoleniek“, ktorého sa obávajú ekologickí aktivisti. Niektoré podniky by sa totiž mohli spoliehať, že si jednoducho objednajú určitú kapacitu odsávania CO2 zo vzduchu a ich príspevok k znečisťovaniu prostredia ďalej porastie.
Emisie Microsoftu sa vo fiškálnom roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim rokom skutočne zvýšili o približne 2,5 milióna ton. Dôvodom má byť rast predaja zariadení a cloudových služieb.
Vývoj technológií a najmä biznisu okolo priameho sťahovania CO2 zo vzduchu sledujeme so záujmom a s miernym údivom. Tento proces je totiž energeticky náročný a sám o sebe má nemalú uhlíkovú stopu. V roku 2021 pri spustení závodu Orca uviedol Climeworks pre magazín The Verge, že odstránenie jednej tony CO2 stojí 600 USD. Aktuálnu cenu spoločnosť neuvádza.
Celkovo technológia vyvoláva nemálo otáznikov. Okrem iného preto, že ide o podobný postup, ako odstraňovať toxické chemikálie vypúšťané priemyselnými podnikmi priamo do rieky tak, že v ústí, kde sa rieka vlieva do mora postavíme čističku, ktorá bude časť znečistenia vychytávať. Je to drahé, neefektívne a neekologické, aj keď sa na tom za priaznivých okolností dá zrejme dobre zarobiť.