Avatar 2 konečne využíva novú vizuálnu technológiu, ktorá stojí za to

Do svetových kín plnou parou vrazil blockbuster Avatar 2: The Way of Water (Cesta vody). Cez víkend mal tržby zhruba 435 miliónov dolárov. Darí sa mu aj na Slovensku, kde ho videlo už takmer 77 tisíc divákov. Náklady na film dosiahli 350 miliónov dolárov, podľa režiséra Jamesa Camerona budú musieť byť tržby v kinách aspoň 2 miliardy, aby nebol stratový.

O filme sa toho popísalo viac než dosť, my sa dnes pozrieme na tento zaujímavý titul z technologického pohľadu. Pokým prvý Avatar priniesol boom 3D zobrazenia, „dvojka“ prináša inú zaujímavosť, má dvojnásobný počet snímiek za sekundu.

Aj keď sa vám to na prvé počutie nebude chcieť uveriť, pravdou je, že sa film od jeho vzniku príliš nezmenil. Prvé filmové štúdio v USA postavil v roku 1893 Thomas Edison. Princíp filmu spočíva v tom, že sa pred ľudským okom premietajú statické obrázky v rýchlom slede tak, aby vytvorili ilúziu pohybu. Zistilo sa, že najpomalšia frekvencia, aby bolo oko oklamané je 24 obrázkov za sekundu (FPS).

Samozrejme, odvtedy pribudla do filmu farba, zvuk, tretí rozmer a vysoké rozlíšenie, ale 24 fps ostáva v drvivej väčšine stále normou. S vysokou snímkovou frekvenciou (high frame rate, HFR) sa pokúsil uspieť režisér Peter Jackson, keď svojho Hobita natočil v 3D so 48 HFR. V kinách sa potom film, ktorý bol natočený na mimoriadne kvalitné kamery od spoločnosti Red Digital Camera, premietal zo špeciálnych projektorov.

Vyššie snímkové rozlíšenie prináša výhody v tom, že rýchle pohyby vníma divák oveľa plynulejšie a realistickejšie. Pre kiná by to znamenalo konkurenčnú výhodu, pretože domáci diváci by sa dostali len k 24 FPS.

Ako obstála vyššia snímková frekvencia v Hobite? Nebol to žiaden zázrak, práve naopak. Viacerí to porovnávali k prvým 3D filmov, kedy mnohých divákov bolela hlava a napínalo na dávanie, než aby boli uveličení z priestorového obrazu. HFR v Hobite prinieslo (paradoxne) pocit, že sa dívajú na lacný film. Všetko bolo úplne ostré, chýbal bokeh (rozmazané pozadie) a divák mal problém sústrediť sa na dej filmu. Zvýšená jasnosť HFR totiž narušila vizuálne skratky, vďaka ktorým je film pútavý.

Odvtedy prešlo niekoľko rokov a pár ďalších filmov sa pokúsilo obhájiť HFR, ale bez väčšieho úspechu. No a teraz je tu Cameron so svojim novým dielom a opäť sa pokúša o presadenie perspektívnej technológie. Ide na to ale trochu inak.

Avatar: The Way Of Water je Cameronov prvý film natočený v natívnom HFR. Režisér však urobil niekoľko šikovných opatrení, tie odstraňujú problémy, s ktorými bojoval Hobit. Režisér totiž urobil film tak, že akčné scény budú bežať rýchlosťou 48 snímok za sekundu, vďaka čomu vyniknú všetky detaily v 3D prostrediach. Ak sa ale bude jednať o statické scény, tie sa zobrazia štandardnou frekvenciou 24 FPS.

„Pri záberoch, na ktorých sa ľudia rozprávajú, HFR pracuje proti nám, pretože vytvára akýsi hyperrealizmus v scénach, ktoré sú všednejšie, normálnejšie. A niekedy potrebujeme ten filmový pocit 24 snímok za sekundu,“ povedal Cameron na Medzinárodnom filmovom festivale v Busane.

Aby si s rozdielnymi frekvenciami poradila technika, celý film je premietaný rýchlosťou 48 snímok za sekundu, ale v „pokojných“ scénach sú snímky zdvojnásobené, takže ide v skutočnosti o 24 FPS. Zdá sa, že takýto jednoduchý „hack“ funguje oveľa lepšie, ako doterajšie pokusy s vysokou snímkovú frekvenciou oočas celého filmu.

Mimochodom, Edison hovoril, že ideálna snímková frekvencia je 46 obrázkov za sekundu. Po takmer 130 rokoch mu musíme dať za pravdu.