Automobilový priemysel v súčasnosti prechádza jednou z najväčších zmien za posledné dekády. Nehovoríme iba o výmene bežných spaľovacích motorov za alternatívne pohony, ale aj o zmenu v spôsobe, akým ich šoférujeme a teda aj to, ako automobilky vyvíjajú ich interiér.
Interiér vozidiel v podstate odzrkadľuje aktuálne trendy a technológie, ktoré máme k dispozícii. Keďže sme teda po celé dni obklopení priestrannými dotykovými obrazovkami, nedá sa veľmi čudovať tomu, že sa tak presadili aj v tomto segmente. Pridajte si k tomu zatiaľ úplne nesplnený sen o autonómnej jazde a na svete máte interiér, v ktorom vám nebude vadiť na pár sekúnd spustiť zrak z vozovky na to, aby ste si upravili teplotu vo vozidle či prestavili sedadlo.
Priestranné dotykové obrazovky majú výhodu nielen pre výrobcu, ktorý ušetril na komplexnosti interiéru, ale aj pre posádku, ktorá má na dosah ruky všetky funkcie vozidla bez toho, aby musela byť obklopená absurdným množstvom príslušných tlačidiel pre ich ovládanie. Dotyk skla však (aspoň nateraz) nedokáže nahradiť spätnú väzbu, ktorú vám poskytnú tlačidlá, gombíky a kolieska. To je dôvod, prečo som si týždeň s Mazdou CX-5 tak užil.
Mazda CX-5 vo svete dotykových obrazoviek vytŕča najmä vďaka tomu, že jej najnovšia verzia je v skutočnosti „iba“ faceliftom 2. generácie, ktorá prišla na trh ešte v roku 2017. Nejde však o žiaden lenivý facelift v štýle jemnej úpravy masky, v interiéri nájdete prakticky všetky moderné technológie, avšak v takom štýle, ktorý sa drží mne sympatickej zásady – prím hrá spätná väzba na dotyky.
Tento fakt pocítite už pri prvom odomykaní dverí, kde auto prostredníctvom bezkľúčového otvárania dverí otvoríte stlačením fyzického tlačidla s gumeným povrchom. Nastupovať do tohto modelu je pritom radosť. CX-5ka podľa môjho názoru vyzerá parádne spredu i zozadu, odkiaľ si ju vďaka ikonickým prvkom ani na cestách nepomýlite s inou značkou, hoci bojuje v značne zaplnenom segmente SUV. Pozitívny dojem pokračuje aj v interiéri, kde vás obklopia mäkčené plasty, prešívaná koža a komfortné látkové sedadlá s príjemným vyhrievaním.
Na túto prvú dotykovú spätnú väzbu Mazda hneď nadviaže aj zvukom, stačí naštartovať. V našom prípade sa pod kapotou nachádzal benzínový motor 2.0 SKY-G165k s pohonom všetkých štyroch kolies spárovaný s manuálnou prevodovkou. Po naštartovaní motor spokojne zavrní a hoci ho vo vyšších rýchlostiach budete dostávať do vyšších otáčok, na rozdiel od konkurencie zostáva stále veľmi kultivovaný a teda jazda s ním v interiéri aj veľmi komfortná.
Prítomná manuálna prevodovka ma prekvapila krátkosťou prevodov a teda najmä tým, že si aj už pri rýchlosti cca 70 km/h pýtala preradenie až do 6. stupňa, hoci som to podľa zvuku motora nečakal. Robil som tak ale s radosťou.
Japonskí inžinieri totiž manuálnu prevodovku CX-5ky vyladili dokonale a to isté platí pre samotné riadenie. V oboch smeroch budete mať dojem dokonalej kontroly nad autom, ktoré reaguje na každý pohyb volantu, zošliapnutie plynového či brzdového pedálu a preradenie okamžite, bez zaváhania a pocitu známeho z iných áut, že medzi vami a autom ešte niečo stojí, či už elektronika alebo nešťastne vyriešená mechanická časť.
Chcete si (de)aktivovať asistenta jazdy v teréne, sledovanie jazdných pruhov, parkovacie senzory či otvoriť z vnútra kufor? Stačí sa načiahnuť ľavou rukou k priestoru vedľa volantu a po chvíli tieto tlačidlá budete vedieť ovládať aj naspamäť.
To isté platí pre ovládanie klimatizácie, ktoré sa nachádza pred riadiacou pákou. Nastavenie všetkých jej aspektov je v tlačidlovej forme a na úpravu teploty máte k dispozícii otočné kolieska, v prípade 2-zónovej klimatizácie na oboch stranách pre obe strany prednej časti kabíny.
V nami testovanej verzii nechýbalo ani vyhrievanie volantu, ktoré sme v rámci zimného testovania využili naplno. Jeho výhodou je veľmi rýchle vyhriatie volantu na príjemnú teplotu, ktorá sa v tejto úrovni drží aj po dlhšej dobe a tak ani počas dlhšej zimnej jazdy nebudete mať potrebu vyhrievanie vypnúť.
Pod ovládaním klimatizácie sa nachádza priehradka s podložkou pre bezdrôtové dobíjanie smartfónu. Jej sklon smerom dopredu v kombinácii s nie až tak širokým priestorom má za následok, že smartfón aj pri dynamickejšej jazde drží na mieste, nekĺže zo strany na stranu a nabíjanie sa neprerušuje.
Trochu zvláštne mi však prišlo umiestnenie USB konektorov, ktoré sa nachádzajú v stredovej priehradke pod lakťovou opierkou. Ak bolo cieľom Mazdy, aby ste smartfón počas jazdy nepoužívali, pretože ho nebudete mať na dosah, tak sa podarilo. Osobne to však nepovažujem za najlepšie riešenie.
Dizajn interiéru má v posádke vzbudzovať pokoj typický pre japonskú kultúru a ak si s touto myšlienkou sadáte za volant, neprekvapí vás ani minimalistický kokpit. Jeho podsvietené údaje s mechanickými ručičkami dopĺňa miniatúrny displej zobrazujúci vonkajšiu teplotu či priemernú spotrebu. Ak vám lezú na nervy moderné kokpity tvorené celistvým displejom, Mazda vás v tomto smere neskutočne poteší.
Ak chcete, to najpodstatnejšie môžete aj tak vidieť na head-up displeji, ktorý ponúka prekvapivo vysoký jas a taktiež širokú škálu výškového nastavenia. Vidieť na ňom môžete aktuálnu rýchlosť jazdy, nastavenie tachometra a maximálnu povolenú rýchlosť na ceste, po ktorej práve prechádzate.
Presuňme sa však k tomu najpodstatnejšiemu a tým je centrálny displej s uhlopriečkou 10,25″, ktorý je i nie je dotykový. Prečo? Keď totiž auto stojí, displej môžete ovládať aj dotykom, no počas jazdy na jeho ovládanie musíte používať otočné koliesko umiestnené v centrálnej konzole.
Spoločnosť mu tu robí samostatné koliesko pre ovládanie hlasitosti a samostatné tlačidlá pre rýchly prechod na domovskú obrazovku, resp. do sekcie Hudba, Navigácia, k obľúbenej položke alebo o krok späť.
Toto riešenie vás môže hnevať, no osobne verím, že je v porovnaní s dotykovým ovládaním výrazne bezpečnejšie. Osobne by som však podporu dotyku počas jazdy nevypínal, displej predsa môže ovládať aj spolujazdec. Ovládanie systému kolieskom by tak malo byť dobrovoľné, nie nevyhnutné.
Nerád sa opakujem, no minimalizmus prevláda aj v prostredí tohto systému, avšak iba po stránke grafiky. Systém je vizuálne veľmi jednoduchý a tak reaguje prakticky okamžite na akúkoľvek požiadavku. Na druhej strane však ponúka množstvo funkcií i nastavení, ktorými si môžete prispôsobiť správanie auta tak, ako pri autách so zdanlivo komplikovanejším systémom.
Pod palcom (či skôr dlaňou) tak môžete mať aj fungovanie všetkých asistenčných systémov, o ktorých ani nebudete vedieť, že existujú, až kým ich nebudete potrebovať. Do výbavy si môžete zaradiť napr. systém SCBS, ktorý v nízkych rýchlostiach pomocou laserového senzora monitoruje oblasť pred vozidlom a v prípade hrozby kolízie núdzovo zabrzdí.
Na tento hardvér môže byť naviazaný aj adaptívny tempomat či adaptívne diaľkové svetlá, čo však nebol prípad nami testovaného kúsku. Vo výbave nám chýbal aj príplatkový audiosystém BOSE, čo nám však až tak ľúto nebolo. Aj základná zostava reproduktorov nás totiž príjemne prekvapila kvalitou prejavu a to aj pri vyšších hlasitostiach, ktoré vďaka pevnosti materiálov v interiéru nespôsobili rezonáciu.
K bezpečnosti za volantom sa v konečnom dôsledku pripája aj zostava kamier, ktorá spoločne vytvára 360° pohľad okolo celého auta. Ide o statické zobrazenie, ktoré sa mi zdalo v porovnaní s 3D zobrazením vozidla v iných autách hneď na prvý pohľad zrozumiteľnejšie. Na displeji pri zobrazení záberu zo zadnej kamery so širokouhlým záberom uvidíte umelo vytvorený záber z okolia auta, vďaka čomu nebudete mať problém manévrovať aj v úzkych priestoroch skôr, než spoznáte hranice vášho nového auta.
Mazda CX-5 je vydareným a ľudovo povedané poctivým autom, ktorý sa zbytočne nezahráva s technológiami na úkor ergonómie. Vodičovi a zvyšku posádky ich ponúka v tradičnej japonskej forme, ktorá vo vás namiesto frustrácie naopak vyvolá pocit taký pocit pokoja, s akým ho inžinieri vyvíjali.
A ešte malá zvuková a vizuálna ochutnávka CX-5ky prostredníctvom Filmového pásu na našom Instagram účte.