Mini Cooper SE, elektrická mestská štýlovka, ktorá vás nechá v spätnom zrkadle

Pokiaľ dnes hľadáte na trhu malý mestský elektromobil, Mini Cooper SE pravdepodobne nie je vo vašej TOP 3. Má totiž vysokú cenovku, pomerne nízky dojazd a celkovo ide o generačne staršie auto.

Po týždni vám však môžem s pokojným svedomím povedať, že Mini ide na elektromobilu úplne inak ako jeho konkurenti. A oproti nim ponúka aj mne doposiaľ nevídanú zábavu za volantom, ktorá sa v autách tejto kategórie len tak často nevidí.

Aj napriek tomu, že v poradí tretia generácia modelu Mini Cooper bola predstavená ešte v roku 2013, niekoľko faceliftov pomohlo modelu k tomu, aby sa ani v dnešnej dobe dizajnovo nestratil. Napomáhajú tomu aj ikonické okrúhle svetlá, ktoré dodávajú autu na charaktere a tiež určitej roztomilosti.

Oproti spaľovacej verzii zmizla z prednej časti mriežka chladiča, nakoľko elektrická verzia ju nepotrebuje. Páčila sa mi kombinácia čiernych prvkov výbavy Mini Yours a červenej farby Red Chili, ktorá spôsobila časté otáčanie hláv okoloidúcich. Nakoľko je Mini hlavne dizajnové auto, neskutočne sa mi k nemu hodila.

Tmavšie ladený dizajn pekne oživili 17″ disky kolies Tentacle-spoke Silver, ktoré majú navyše aj pekný žltý reflexný krúžok okolo stredovej krytky. Medzi ďalšie podarené detaily patrí napríklad dvojfarebné vyhotovenie, v tomto prípade bielej/červenej. Páči sa mi, že výrobca nedal bielou farbou len strechu aj kryty spätných zrkadiel.

Ešte predtým ako sa presunieme do interiéru, by som rád upozornil na prvky ako označenie motorizácie, ktoré je vpredu, na boku aj vzadu či vlajku Veľkej Británie, ktorá sa ukrýva v zadných svetlách či na opierkach sedadiel. Aj vďaka týmto detailom do seba Mini Cooper SE kombinuje svoju britskú osobnosť a nemeckú kvalitu a presnosť.

Tú vidno najmä v kabíne, ktorej gro tvoria materiály ako koža a mäkčené plasty. Svoje zastúpenie tu samozrejme majú aj moje „obľúbené“ lesklé plasty, ktoré skutočne neviem, prečo sú také obľúbené. Ak by ste však boli ich priaznivci, tak v tomto aute sa nenachádzajú len na stredovej konzole ale aj na volante.

Ten je inšpirovaný modelmi BMW a síce je pekne tvarovaný, no na môj vkus až príliš hrubý. Z nejakého dôvodu bol tiež veľmi ťažký a pri manévrovaní budete musieť použiť poriadnu dávku sily. Na mestské auto mi prišlo naladenie úplne zbytočne tuhé, no samozrejme má to aj svoje výhody, ku ktorým sa dostaneme neskôr.

Samotné ovládacie prvky potom boli klasicky hardvérové a intuitívne na používanie. Zdalo sa mi ale, že tlačidlá sú príliš vystupujúce do priestoru volantu, nakoľko som miestami tie krajné omylom stlačil pri otáčaní.

Poďme sa ale presunúť k displejom. Digitálny prístrojový panel má v Mini Cooper-i SE 5,5″ čo je na dnešnú dobu už takmer „smiešna“ hodnota. Na druhú stranu zobrazuje úplne všetko čo potrebujete a ničím vás pri jazde neruší. Naľavo od neho sa potom nachádza fyzický ukazovateľ využitia výkonu, ktorý je veľmi presný a rýchly a napravo nájdete zostatok batérie vyjadrený v percentách.

Prístrojový panel samozrejme ovládate prostredníctvom tlačidiel na volante. Klasickým prvkom Mini tiež je, že pri nastavovaní volantu sa hýbe aj prístrojový panel, takže naň budete mať výborný výhľad za každej situácie. Nad ním sa potom nachádza Head-Up displej, na ktorom veľmi vidno spomínaný vek vozidla. Obsah sa totiž nepremieta na predné sklo ako je už dnes zvykom, ale po naštartovaní sa z palubnej dosky vysunie kompaktný priehľadný šilt, ktorý následne premieta informácie ako rýchlosť, činnosť asistentov alebo aktuálne prehrávané multimédiá.

Aj napriek svojmu staršiemu vyhotoveniu však nemám jeho fungovaniu čo vytknúť. Prehľad displejom ukončíme tým najväčším z nich a to konkrétne 8,8″ stredovou obrazovkou. Pri nej si môžeme opäť všimnúť ikonický dizajn Mini, nakoľko ju lemuje obruč, ktorá je v tomto prípade aj podsvietená. Samotné prevedenie mi príde mierne gýčové a preferoval by som obyčajné ale pekne zapracované LED-ky, no svojich fanúšikov si tento štýl určite nájde. Viac sa mi páčilo decentné ambientné podsvietenie, ktoré som si mohol nastaviť v niekoľkých farbách.

Samotný displej je potom vcelku ostrý, no celková kvalita zobrazenia by mohla byť aj na vyššej úrovni. Intuitívnosť menu a odozva je však na dobrej úrovni, nakoľko systém je postavený na staršej verzii iDrive od BMW. Z neho si prepožičal aj otočné koliesko, ktoré mi však svojim spracovaním po stránke kvality do interiéru úplne nepasovalo. Čo do neho ale pasovalo, bol audio systém Harman Kardon, ktorý už ako je zvykom, hrá veľmi dobre.

Pod displejom sa potom nachádza aj otočné koliesko na úpravu hlasitosti a niekoľko dotykových tlačidiel. Páčili sa mi však najmä prepínače pod samostatným panelom klimatizácie (paráda), ktoré sú na štýl kláves. Viete si tak jednoducho zapamätať, čo ktoré tlačidlo znamená a používať ich bez pozerania aj počas jazdy.

A konečne sa dostávame k mojej obľúbenej časti Mini Cooper-u SE a to je jazda. Pohon sa skladá z jedného elektromotora na prednej náprave, ktorý disponuje výkonom 184 koní krútiacim momentom 270 Nm. Sila je potom na kolesá prenášaná cez jednostupňovú automatickú prevodovku.

Prvé metre boli veľmi zaujímavé, nakoľko som si musel zvykať na dráhu pedálu a prudkú akceleráciu. Aj pri jemnom stlačení pedálu sa totiž dostavila poriadna porcia výkonu, a po uvoľnení auto začalo vďaka vyššiemu stupňu rekuperácie rapídne spomaľovať. Na výber potom máte dva režimy, silná a štandardná. Silná zastaví auto úplne a umožňuje vám tzv. one pedal driving a štandardná navodzuje pocit plachtenia, ktorý poznáte zo štandardných spaľovacích áut.

Akonáhle som si však na reakciu a správanie sa auta trochu zvykol, mohol som začať naplno využívať jeho potenciál. Takto malé auto s tak veľkým výkonom je totiž ideálne práve do väčších miest, akým bola v mojom prípade Bratislava. Často sa totiž potrebujete po meste pohybovať rýchlo a efektívne s tým, že okoloidúci vodiči vás jednoducho nepustia pred seba a potrebujete občas urobiť aj nejakú tú výhybku či rýchly manéver.

Ja som väčšinu času jazdil v jazdnom režime „šport“, ktorý odomkol plný potenciál auta a jazda bola za každých okolností naozaj dynamická. V aute nechýba ani možnosť vypnúť systém ESP, no ten som vzhľadom na cenu auta a krátke skúsenosti s ním, nechal radšej zapnutý. Na rozdiel od iných áut vás navyše príliš neškrtila a dovolila vám aj prudšie prejazdy, pri ktorých vozidlo aj pekne podržala.

Čo sa mi už páčilo menej bolo nastavenie trakcie. Ja rozumiem, že 184 koní a okamžitých 270 Nm je na prednú nápravu veľa no s Mini som na ceste hrabal aj pri miernejšom stlačení pedálu. Ešte viac sa tento deficit prejavil na mokrej ceste, kde som pri plnej akcelerácii hrabal celý čas od 0 km/h až po približne 50 km/h. Sľubovaných 0-100 km/h za 7,3 sekundy tak dosiahnete len za naozaj ideálnych podmienok, čo je za mňa veľká škoda.

Mini Cooper SE však ukazuje svoje tromfy vo vyšších rýchlostiach, kde vďaka vysokému výkonu nestráca dych a aj pri napájaní na diaľnicu či predbiehaní dokáže stále poskytnúť poriadnu dávku akcelerácie. Navyše je pri približne 140 km/h stále stabilný a nemáte pocit, že prudší prejazd zákrutou vás hodí do zvodidiel.

A práve prudšie prejazdy si budete užívať najmä na okresných cestách, nakoľko ste prostredníctvom volantu takmer prepojený s prednou nápravou a viete takmer presne čo robia vaše predné kolesá. O slovo sa tu hlási aj športovo ladený podvozok, ktorý by som opísal slovným spojením „drevená lavica“. Je naozaj veľmi tvrdý a na bežných cestách s vami často až nekomfortne hádže. Na druhú stranu však prispieva k pocitu zo športovej jazdy a výborne dotvára dojem „motokáry“, ktorým je Mini Cooper taktiež známy. Máte totiž pocit, akoby ste boli v strede auta a ono sa točilo okolo vás, čo je vzhľadom na rozmery v podstate aj pravda.

Jazdným vlastnostiam napomáha aj nízke ťažisko, o ktoré sa postarala aj batéria uložená v podlahe. Tá má 32,6 kWh a využiteľná kapacita je na úrovni 28,9 kWh. V porovnaní s konkurenciou ide o pomerne malú batériu, no napriek tomu by s ňou mal podľa výrobcu Mini Cooper prejsť až 275 km. Neviem síce odkiaľ tento údaj zobrali, no mne auto ukazovalo pri plnej batérii dojazd maximálne 160 km, no je pravda, že som jazdil v zime a jazdu som si patrične užíval.

Na každodenné dochádzanie po meste to teda bude určite stačiť, no dlhšie trasy by som s Mini absolvovať asi nechcel. Maximálny výkon nabíjania je na úrovni 49 kW a vďaka nemu dokážete nabiť auto z 0-80 % za približne 40 minút. Na nabíjačke s výkonom 11 kW to potom zaberie približne 3,5 hodiny.

Mini Cooper SE bolo pre mňa auto, ktoré som vracal so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane sa mi páčila jeho jednoduchosť používania, kombinácia retro/moderného dizajnu a jazdné vlastnosti na druhej strane som bol po týždni dosť vytrasený z jeho nekompromisného podvozku.

Každopádne, aj v elektrickej verzii je Mini Cooper SE presne tým, čím vždy aj bolo. Autom, ktoré je v prvom rade hlavne o štýle a pocite z jazdy. Ak sú pre vás tieto dva parametre pri výbere najdôležitejšie, potom bude tento model pre vás ten pravý. Jeho dynamiku a dizajn, vám totiž budú všetci závidieť.