Renault Twizy je mini mestský elektromobil, ktorý bol prevažne vytvorený pre zdieľanú dopravu. My sme mali možnosť ním jeden týždeň jazdiť ulicami Bratislavy a treba povedať, že išlo o auto, na ktoré len tak skoro nezabudneme.
Prvá verzia modelu Twizy, sa začala vyrábať už v roku 2012. Odvtedy prišlo niekoľko nových verzií s modernejším dizajnom, lepšími technológiami, vyšším výkonom a väčším dojazdom. My sme mali na test verziu 80 v takmer plnej výbave. Poďme ale pekne postupne.
Asi len ťažko budete hľadať auto, ktoré by malo viac polarizujúcejší dizajn. Ľudia sa rozdeľujú na dva veľké tábory: krásne a odporné. Ja som v tom prvom, no zároveň mám pre názor druhej strany absolútne pochopenie. Twizy vyzerá ako vesmírna kapsula so štyrmi kolesami a púta pozornosť všade kam príde. Niekoľko krát sa mi stalo, že ma ľudia na križovatke oslovovali a pýtali sa čo to je, fotili si ma či kývali. Tento záujem môže niekomu prekážať, no ja som bol rád, že robím ľuďom radosť.
Vďaka bielej farbe som tiež dosť „svietil“ medzi ostatnými autami, no aspoň ma všetci účastníci cestnej premávky ľahko spozorovali. Vpredu nájdete halogénové svetlá, ktoré svietia pomerne pekne a v zadnej časti auta sú tiež iba halogény no ich dizajnové zapracovanie mi vyhovovalo. My sme mali za príplatok aj panoramatickú strechu, ku ktorej sa ešte neskôr vrátim.
Problémom však je, že dvere ako také, nie sú v sériovej výbave auta. Dostupné sú za príplatok 320 €, čo mi nepríde vhodné. Jednak kvôli komfortu jazdy, (ku ktorému sa tiež dostaneme neskôr) a jednak kvôli celkovému dizajnu. Aj keď si však za dvere priplatíte, nedostanete k nim okná. Ak vás teda zastihne dážď (podobne ako mňa niekoľkokrát) alebo budete chcieť ísť auto umyť (tiež), tak sa do interiéru bez najmenších problémov dostane voda.
Na sedadle vodiča je dokonca odtok, takže výrobca s touto situáciou ráta. V prípade dažďa máte k dispozícií malý stierač, ktorý vám zabezpečí aspoň akú takú viditeľnosť. Auto tiež nemá žiadny zámok, čo v podstate dovoľuje komukoľvek do neho vstúpiť a sadnúť si. Jediným bezpečnostným prvkom je ručná brzda, ktorú nie je možné povoliť, pokým nie je kľúč v zapaľovaní.
Čo sa týka interiéru, ten je pomerne sparťanský. Takmer žiadne mäkčené materiály a ani žiadne čalúnenie. Sedadlá sú dve, no zadné by som použil len naozaj na krátke presuny. Sedadlo vodiča nie je možné nastaviť v žiadnom smere s výnimkou pozdĺžneho. S mojou výškou, ktorá je priemerných 186 cm som sa zmestil tak akurát.
Volant je vyrobený z gumy, podobne ako aj podlaha. Žiadne koberčeky teda nečakajte. Za volantom sa nachádzajú páčky na pravej a ľavej strane. Naľavo sa klasicky nachádzajú smerovky, ovládanie svetiel a v tomto prípade aj klaksón, ktorý je veľmi hlasný.
Na pravej strane je už len ovládanie stieračov. V ľavej časti palubovky je volič automatickej prevodovky a výstražné svetlá. V pravej časti sa nachádza uzamykateľná priehradka. Tu prichádza ďalší veľký problém, odkladacie priestory. Auto nedisponuje kufrom ani ničím podobným.
Veci si viete dať na zadné sedadlo a do dvoch priehradok v palubnej doske. Nejaký priestor sa odkryje aj po vybratí zadného sedadla, no tam si dáte akurát tak povinnú výbavu. Žiadne miesto na vodu, kľúče či telefón, jednoducho nič. Ak teda nepoznáte mesto, v ktorom bývate, naspamäť (ako napríklad ja), budete musieť investovať do držiaku na smartfón.
Pred vodičom sa nachádza displej, ktorý vyzerá ako keby jeho zobrazovací panel vybrali z digitálneho budíka. Zobrazuje rýchlosť, aktuálny stav batérie, ktorý však neukazuje v percentách, prejdené kilometre, zostávajúci dojazd a to, aké svetlá máte aktuálne zapnuté. V prípade nabíjania vám zobrazuje percentá nabitej batérie. Očakával by som možno viac informácií či aspoň kvalitnejší displej, no to nám možno prinesie až ďalšia generácia.
Náš kúsok mal priplatený aj audiosystém s Bluetooth-handsfree za 300 €. Dostanete vďaka tomu dva reproduktory, ktoré sú umiestnené v streche za vašou hlavou, malý displej v ľavej časti čelného okna, dva mikrofóny a samostatný ovládač. V ľavej prednej priehradke sa tiež nachádza aj USB konektor a 3,5 mm jack.
Systém ako taký je veľmi jednoduchý na ovládanie. Môžete prostredníctvom neho telefonovať či počúvať hudbu. Ja som sa pripájal hlavne cez Bluetooth, no hudbu si ale môžete púšťať aj cez SD-kartu či spomínaný 3,5 mm jack. Telefonovanie bolo obstojné, no musel som stáť na mieste aby ma druhá strana dokázala vnímať.
Zvuk z reproduktorov by som opísal ako poddimenzovaný. V nižších hlasitostiach je zvuk plechovejší, no počúvateľný. Akonáhle však zvýšite hlasitosť alebo sa v piesni objaví väčšia basová zložka, reproduktory v tých častiach doslova stíchnu a začnú neskutočne rezonovať. Už len samotná možnosť mať takýto systém ma však potešila a ja som si to tak či tak užíval.
Jazda v Renaulte Twizy je naozaj veľký zážitok. Na zadnej náprave sa nachádza jeden elektromotor s výkonom 13 kW čiže 18 koní. Auto je obuté na eco plášťoch Continental Conti e. Aj vďaka nim sedí na ceste veľmi pekne a aj pri maximálnej rýchlosti 85 km/h bolo Twizy stabilné a isté. Zadný pohon vám síce nedovolí driftovať, no keď si pridáte do prudšej zákruty vie Twizy mierne hodiť zadkom.
Čo som však pri rýchlosti 85 km/h vnímal, bol komfort jazdy. Najmä prúdenie vetra okolo spätných zrkadiel a okien, ktoré bolo veľmi hlasné a nepríjemné. O nič lepšie na tom nebol ani podvozok. Ten je nastavený veľmi tvrdo a jeho komfort rastie priamo úmerne s vyššou rýchlosťou. Na väčších jamách sa mi neraz stalo, že som si buchol hlavu o strechu. Nakoľko sedadlo nemá žiadne čalúnenie, nemá tieto nárazy čo tlmiť.
Po ceste dlhšej ako pár kilometrov som sa na vystúpenie z auta doslova tešil. Viem, že ide o elektromobil na krátke trasy a do mesta, no podvozok mohol byť naozaj komfortnejší. Cítiť každú jamu a spoj v ceste nie je značka ideál.
Čo som si však užíval bolo zrýchlenie. To nie je síce na úrovni iných elektromobilov, avšak zo semafórov som takmer vždy vyrazil ako prvý. Najkrajší pocit bol, keď sa na mňa pozerali ľudia z veľkých SUV, ktorí nechápali, ako je možné, že som rýchlejší ako oni.
Veľkou výhodou Twizy je tiež parkovanie a celková obratnosť a ovládateľnosť. Posilňovač riadenia síce k dispozícií nie je, no vďaka nízkej hmotnosti približne 470 kg, ho ani veľmi netreba. K parkovaniu vám tiež pomôžu parkovacie senzory, ktoré určite odporúčam, aj keď sú občas trochu precitlivené a sú za príplatok 150 €.
Ja som síce preferoval postup, pri ktorom som si otvoril dvere a pozeral sa za seba, no verím, že nebude vyhovovať každému. Spätné zrkadlá sú síce veľké a vidíte v nich všetko čo potrebujete, no nastavujú sa manuálne, čo je v dnešnej dobe už veľká rarita.
Výrobca hovorí, že dojazd Renaultu Twizy by mal byť na úrovni 100 km. K tejto hranici som sa ja nanešťastie ani zďaleka nepriblížil. Ak som sa veľmi snažil, vedel som na jedno nabitie prejsť približne 70 – 80 km. Ak som si jazdu užíval dojazd začínal číslovkou šesť. Vyšší dojazd by ma teda určite potešil.
Vozidlo viete nabíjať len cez klasickú zásuvku. Port na rýchlejšie nabíjanie na aute jednoducho nenájdete. Do plna by sa mal Twizy nabiť za 3,5 hodiny, čo je pomerne realistický odhad.
Aký je teda Renault Twizy? Ide o zábavné, malé, elektrické auto, ktoré dizajnom aj jazdou vyčarí úsmev na tvári nielen vám, ale aj ľuďom, ktorí vás budú vidieť. Ku koncu dňa vás ale časom možno začnú niektoré veci hnevať, no pri opätovnom pohľade naň mu viete všetko odpustiť, podobne ako aj ja. Vedel by som si predstaviť takéto auto vlastniť, nakoľko s ním jazdíte v podstate zadarmo a je takmer bezúdržbové.
Najväčším sklamaním je pre mňa cena, ktorá bola v našom prípade nad 14 000 €. To je za takúto zábavu naozaj veľa peňazí. Ak ste človek, ktorému sa Twizy naozaj páči a má na to, choďte si ho vyskúšať. Myslíme si, že si ho zamilujete.