Ľudstvo je na hrane zániku, hodiny súdneho dňa ukazujú 100 sekúnd pred polnocou

Hodiny súdneho dňa začali po prvý krát „tikať“ pred 75 rokmi na znak nebezpečia jadrovej vojny. Dnes sa k hodine dvanástej približujú aj kvôli klimatickej kríze, ktorej ľudstvo nevenuje dostatočnú pozornosť. Takto blízko bola podľa nich naša civilizácia k absolútnemu zničeniu naposledy v 50. rokoch.

Pár symbolických minút od katastrofy

Doomsday Clock, u nás známe ako hodiny súdneho dňa, sú symbolickým ukazovateľom aktuálnych hrozieb pre našu civilizáciu. Od ich vzniku v roku 1947 sa ich ručička k hodine dvanástej označujúcej potenciálu globálnu katastrofu priblížila až 16-krát, späť zas iba 8-krát.

Myšlienka na ich vytvorenie vznikla v tíme medzinárodných výskumníkov zvaných Chicago Atomic Scientists, ktorí sa podieľali na projekte Manhattan. Po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945 začali spoločne vydávať magazín zvaný Bulletin of The Atomic Scientists, ktorý mal na svojej obálke od roku 1947 vyobrazené hodiny, z ktorých napokon vznikol aj reálny model.

Najďalej od zničenia mala byť naša civilizácia v roku 1991, kedy sa ručička hodín súdneho dňa presunula až na 17 minút pred polnocou. Dôvodom bol najmä podpis bilaterálnej dohody medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom o redukcii a obmedzení strategických zbraní, ktorý zredukoval strach ľudí z vypuknutia jadrovej vojny.

Od tohto roku sa však hodiny neustále posúvajú bližšie k polnoci, v roku 2020 sa dostali až na kritických 100 sekúnd od hodiny dvanástej. Ľudstvo totiž podľa správy medzinárodného tímu vedcov čelí dvom hlavným existenčným rizikám – jadrovej vojne a klimatickým zmenám, ktorým prilieva olej do ohňa kybernetická informačná vojna a svetoví lídri, kvôli ktorých (ne)aktivite má dochádzať k erózii medzinárodnej politickej infraštruktúry.

V roku 2022 zostáva riziko vysoké

Riziko zániku našej civilizácie zostáva oficiálne už druhý rok v rade vysoké, ručička hodín súdneho dňa zostáva aj tento rok 100 sekúnd pred polnocou. Dôvodom je pokračujúce znečisťovanie planéty využívaním fosílnych palív, ako aj pretrvávajúce riziko jadrovej vojny zvýraznené aktuálnym napätím medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ktoré hrozí vojenskými aktivitami na Ukrajine.

Vedci vo svojom stanovisku oceňujú snahu niektorých krajín a spoločností potlačiť svoju produkciu skleníkových plynov a odľahčiť svoju záťaž na životné prostredie. Zároveň ale upozorňujú, že ľudstvo aj napriek pokračujúcej pandémii nekladie dostatočný dôraz na prevenciu pred vznikom podobných pandémií v budúcnosti, reguláciu potenciálne škodlivých technológií vrátane sociálnych sietí a nárast populizmu v politike, ktorý môže mať katastrofické následky.