Dovolenka na juhu s Renault ZOE? Nabíjačky tu chýbajú, problém to však nebol

S elektrickým Renault ZOE sme sa vybrali na dovolenku po Slovensku, pričom našim hlavným cieľom boli miesta s minimálnym počtom nabíjacích staníc. Sám som bol zvedavý na výsledok, no napokon bol výrazne lepší ako som očakával. Celkovému dojmu určite pomohli parametre vybraného elektromobilu.

Pre tento rok sú letné dni nenávratne preč, a tak si ich aspoň v našom špeciálnom teste pripomenieme. V kalendári bola ešte druhá polovica augusta. Teplomer ukazoval viac ako 30 stupňov a pomaly som sa pripravoval na cestu do Štúrova. Týždňová dovolenka s elektromobilom v lokalite Slovenska, kde je skutočne veľký nedostatok nabíjacích staníc. V aute sme cestovali dvaja, no kufor sme mali plný a zopár vecí sme hodili ešte na zadné sedadlá.

Vyrážalo sa z Trnavy, pričom v celom Štúrove je iba jedna nabíjacia stanica, a aj tá je v súkromnom vlastníctve. Nachádza sa v známej turistickej lokalite, pričom moje šťastie bolo, že práve na danom mieste som dovolenku trávil. Ak by sa náhodou niečo pokazilo a táto nabíjacia stanica by nebola k dispozícii, najbližšia ako-tak použiteľná by bola v 50 kilometrov vzdialených Nových Zámkoch. Ja som však veril, že s nabíjačkou nebude problém a preto som si ani nerobil veľkú starosť s nabíjaním pred cestou.

Do Štúrova som vyrážal s batériou nabitou na 82 percent. Predpokladaný dojazd bol 284 kilometrov, pričom pred sebou som mal rovných 119 kilometrov, z čoho asi 21 kilometrov bolo po diaľnici. Na diaľnici som šiel mierne pod limitou a rýchlosť na tempomate nastavil na 120 km/h. Pri výjazde z diaľnice pred Šoporňou sa predpokladaný dojazd mierne prepadol, ale ťažkú hlavu som si z toho nerobil. Pred sebou som mal ešte približne 95 kilometrov po okresných cestách, cez mestá a obce, kde je spotreba veľmi priaznivá. Po asi 2 hodinách som prišiel na miesto s parádnym výsledkom.

Spotreba sa ustálila na skvelých 12 kWh / 100 km. Takýmto štýlom jazdy by bol dojazd Renault ZOE na jedno nabitie až 433 kilometrov. A to aj napriek tomu, že som časť cesty absolvoval po diaľnici. V batérii teda stále zostávalo 48 percent a odhadovaný dojazd klesol iba na 183 kilometrov. Nakoľko som nemal naplánované žiadne dlhšie výlety v rámci týždňového pobytu, takýto dojazd by mi bez problémov stačil na týždňové krátke jazdy po okolí a ešte by mi zostalo dostatok kilometrov, aby som sa dostal k najbližšej verejnej nabíjačke v Nových Zámkoch.

Faktom ale je, že v Štúrove je nabíjačiek nedostatok. Jedna jediná, ktorá v celom meste a najbližšom okolí je, sa  teda nachádza v areáli kúpaliska. Podľa toho, čo som sa dozvedel, tak nabíjačka môže byť prístupná aj pre verejnosť, no nie každý o tom vie. Pre majiteľov elektromobilov je preto takáto situácia určite nekomfortná, na druhú stranu, elektrických zásuviek je v prípade núdze všade dostatok. V areáli kúpaliska sa dá aj stanovať, prípadne môžete prísť s karavanom. V takom prípade máte prístup aj k elektrickej prípojke a nabíjanie je pre vás automaticky bez starostí.

Stále sa ale bavíme o návštevníkoch daného areálu. Dobrou správou je, že Štúrovo si požiadalo o dotáciu na nabíjaciu stanicu, takže snáď bude onedlho aj táto lokalita južného Slovenska pokrytá. Späť ale k mojej skúsenosti. Nabíjanie ZOE som skutočne nemusel riešiť niekoľko dní a v podstate by som to nepotreboval až do odchodu. Nakoľko som bol netrpezlivý a chcel som zistiť, ako vlastne funguje lokálna nabíjačka, riešil som to už na tretí deň. Nabíjacia stanica sa nachádza za bránou, na stráženom parkovisku hneď vedľa hotela. Nevedel som, aký je postup, avšak bolo mi známe, že nabíjanie je spoplatnené.

Čiastočne bezplatné nabíjanie je iba pre ubytovaných v hoteli, ostatní návštevníci si za nabíjanie musia zaplatiť. Cena je nastavená pomerne dobre, ale nie až tak rozumne. Cena je 3 € a platí sa vždy za každú začatú hodinu. Nezáleží teda, koľko kWh odoberiete, prevádzkovateľ sleduje iba čas nabíjania. Samozrejme, ak sem prídete s elektromobilom, ktorý má iba 3,7 kW palubnú nabíjačku, nabíjanie je naozaj veľmi drahé. V prípade auta so 7,4 kW nabíjačkou je to lepšie, no stále nie-veľmi výhodné. Pri elektromobiloch s 11 kW nabíjačkou je to už akceptovateľná cena, no ja som tu bol na ZOE s 22 kW palubnou nabíjačkou.

Cez klasický AC konektor sa auto dokáže nabiť z 0 na 100 percent za približne 2 a pol hodiny. Mne teda logicky stačilo pripojiť sa k nabíjačke iba na hodinu. Auto som pripájal so 42 percentami v batérii a dojazdom 151 kilometrov. Po necelej hodine som mal 85 percent a dojazd 298 kilometrov. Pre mňa bolo toto nabíjanie skutočne veľmi výhodné. Späť ale k samotnému procesu. Nevedel som, za kým vlastne mám ísť, a tak som skúsil šťastie na blízkej recepcii.

Tam o žiadnej nabíjačke nevedeli, a to aj napriek tomu, že bola 100 metrov od nich. Skúsil som teda šťastie v recepcii hotela, kde som tiež schytal zopár zmätených pohľadov, no nakoniec som sa dostal ku konkrétnemu postupu. Z recepcie hotela zavolali strážnej službe, ktorá dostala informáciu, že idem nabíjať. Prekvapilo ma, že jedno parkovacie miesto blokoval prívozný vozík. Keď som sa na miesto vrátil, aby som spravil fotky, ktoré vidíte nižšie, už bol posunutý, no namiesto neho pribudli dva smetné koše.

K nabíjačke je potrebný vlastný kábel a ideálne aj akúkoľvek čipovú kartu. Nabíjačku totiž treba spustiť priložením karty. Funguje to ale s akoukoľvek, nakoľko overenie neprebieha. Keď som mal auto nabité, stačilo ho odpojiť a prísť na recepciu zaplatiť. V počítači videli, ako dlho som nabíjal a danú sumu som aj na mieste zaplatil. Následne dostala strážna služba informáciu, že nabíjanie bolo zaplatené a môžu ma pustiť.

V nasledujúcich dňoch sme sa nakoniec rozhodli absolvovať menší výlet na kaštieľ v Belej. Obec je vzdialená iba 12 kilometrov od Štúrova, takže celkovo 24 kilometrov mi z batérie veľa percent neubralo. V rámci ďalších zostávajúcich dní som so ZOE spravil ešte zopár kilometrov v meste a pred sebou som mal pomaly cestu naspäť. Nakoľko bol piatok a pred sebou sme mali ešte celý víkend, padlo rozhodnutie nevracať sa naspäť do Trnavy, ale spraviť si ešte výlet na Oravu. Pred sebou som tak mal až 220 kilometrov dlhú cestu z juhu Slovenska na sever.

Batériu som mal nabitú na 72 percent a auto predpokladalo dojazd 248 kilometrov. Súčasťou cesty bol až 70 kilometrový úsek po diaľnici a navyše spotrebe neprialo ani počasie. Na teplomery bolo iba 16 stupňov a občas kde-tu zapršalo. K tomu všetkému som mal ZOE bez príplatkového DC nabíjania, čo na dlhšej ceste môže byť mierna komplikácia. Môj cieľ bol v Dolnom Kubíne a našťastie, tu už sú k dispozícii pomalé AC nabíjačky, ktoré sú šikovne zakomponované do lámp. Nepotreboval som teda prísť na miesto s väčšou rezervou, ale hlavne prísť úspešne.

Bolo mi vopred jasné, že po ceste sa budem musieť zastaviť na nabíjačke. Ak by som vynechal diaľničný úsek, ZOE by to bez problémov zvládlo bez nabíjania, no diaľničná rýchlosť nejde dokopy s dlhším dojazdom. Vopred som si preto naplánoval zastávku na nabíjačke ZSE Drive v Banskej Bystrici. K nabíjačke som prišiel s 15 percentami a so zostávajúcim dojazdom 48 kilometrov. Spotreba už bola vyššia, a to 16,3 kWh / 100 km. Po príchode som ale pohorel.

Na mieste sa už nabíjal Opel Mokka-e a to veľmi etickým spôsobom – do auta bol zapojený AC kábel, čiže CCS konektor bol voľný. Za štandardných okolností by som bol rád a auto by som raz-dva dobil. Potreboval som do batérie dostať iba zopár kWh. Bohužiaľ, kvôli absencii DC nabíjania testovaného ZOE som nemal inú možnosť, ako hľadať nabíjačku na inom mieste. Našťastie, len pár sto metrov vedľa sa nachádzala voľná GreenWay nabíjačka a hneď som mohol otestovať aj národný roaming. Ten našťastie bez problémov fungoval.

Po jednej káve, toalete a celkovo 25 minútach sa batéria nabila z 15 na 32 percent. To mi postačovalo a vydal som sa opäť na cestu. Čakal ma horský priechod Donovaly, takže celkom intenzívny výstup. Pre elektromobil to nie je problém, najmä ak na vrchole akéhokoľvek kopca môžu skončiť všetky vaše prípadné obavy. Klesaním som batériu intenzívne dobíjal, prípadne využíval na pohon iba veľmi málo energie. Na zvyšnej, až 73 kilometrov dlhej trase z Banskej Bystrice do Dolného Kubína som minul 22 percent. V cieli mi v batérii zostalo 10 percent a celková spotreba klesla na 15,9 kWh / 100 km.

 

Cesta naspäť do Trnavy už bola bez problémov. ZOE som tu nabil na 100 percent a domov som sa dostal s 32 percentami, čo je absolútne s prehľadom. Po diaľnici som aj teraz išiel maximálne 120 km/h, ak nepočítam predbiehanie a zároveň aj prípadné obmedzenia. Renault ZOE teda túto výzvu zvládlo prekvapivo s prehľadom. Až 22 kW palubná nabíjačka je skvelý benefit, no ak si nepriplatíte za DC nabíjanie, môžete naraziť na podobný problém ako ja. Na druhú stranu, keby by som vyrážal s viac nabitou batériou, nabíjanie na ceste by som vôbec nemusel riešiť.

ZOE vo výkone rýchleho nabíjania mierne zaostáva oproti súčasnej konkurencii. Maximálny výkon 45 kW nie je očarujúci a zároveň získavate iba 2x tak rýchle nabíjanie ako bez príplatkového DC nabíjania. Určite je lepšie čakať 40 minút ako 70, no ešte lepšie je čakať 20 minút namiesto 40. ZOE nie je auto stavané na dlhé trasy, no ak ich plánujete sem-tam absolvovať, DC nabíjanie je nutné. Ak budete auto využívať vždy iba v okruhu dojazdu, silná palubná nabíjačka bude plne postačovať.