Pozrite si
Elon Musk chce pomocou mozgových implantátov vyvíjaných spoločnosťou Neuralink obohatiť ľudský mozog o počítačové schopnosti a rozšíriť naše vnímanie a komunikačnú kapacitu. Hovorí však aj o neuroprotézach, ktoré pomôžu pacientom s poškodeným mozgom po úrazoch, alebo pri neurologických poruchách.
Neuralink však zďaleka nie je jediný, kto pracuje na podobných výskumoch. Po viac ako desiatich rokoch vývoja vedci z University of California San Francisco (UCSF) prvýkrát demonštrovali mozgový implantát, ktorý premieňa neurálnu aktivitu na celé slová. Prvý účastník výskumného projektu, ochrnutý tridsiatnik, môže teraz hovoriť slovnou zásobou 50 slov tým, že uvažuje o ich vyslovení.
Tento mozgový implantát pracuje s neurónovou sieťou na zosúladenie mozgových vzorcov s pohybmi hlasových orgánov. Nová technológia je na rozdiel od predchádzajúcich rozhraní mozog-počítač navrhnutá tak, aby pomáhala ľuďom s ochrnutím hovoriť.
Namiesto nasmerovania kurzoru na obrazovke na hláskovanie slov, sleduje toto zariadenie mozgovú aktivitu v oblastiach ovládajúcich hlasové systémy. Hoci paralyzovaní jedinci môžu stratiť schopnosť hýbať ústami a vokalizovať slová, ich mozog sa stále snaží vysielať signály na ovládanie čeľustí a hlasiviek.
Nová štúdia publikovaná v New England Journal of Medicine popisuje prvého človeka, ktorý testoval tento experimentálny implantát. Subjekt utrpel mozgovú príhodu pred 15 rokmi a komunikovať môže iba tak, že hláskuje slová na obrazovke ukazovateľom pripevneným na bejzbalovú čiapku.
Matica elektród bola chirurgicky implantovaná do rečového centra mozgovej kôry pacienta. Potom vedci niekoľko mesiacov zaznamenávali mozgovú aktivitu a hľadali súvislosti medzi jednotlivými signálmi a slovnou zásobou 50-tich slov. Špeciálne modely neurónových sietí boli potom trénované, aby rozpoznávali mozgovú aktivitu a identifikovali slová v reálnom čase.
Testy ukázali, že muž odpovedal na otázky vedcov plnými vetami. Na otázky typu „Dáte si vodu?“ nasledovali odpovede ako: „Nie, nemám smäd“.
Ide o prvotný výsledok výskumu, takže implantát dokáže v súčasnosti dekódovať len asi 18 slov za minútu a priemerná spoľahlivosť je iba 75 percent. Ale vedci veria, že vylepšenia algoritmov môžu zvýšiť presnosť aj rýchlosť zariadenia. Štúdia sa má rozšíriť o ďalších účastníkov a vedci sa tiež snažia nadviazať na slovnú zásobu systému a zvýšiť rýchlosť dekódovanej reči. V každom prípade výskum dokazuje, že pomocou mikroelektronických neuroprotéz bude možné zlepšiť kvalitu života postihnutých ľudí.
Zdroj