Pozrite si
Ak bol top udalosťou na začiatku februára testovací let prototypu SN9 kozmickej lode Starship od SpaceX, ktorý zavŕšil pristátie nepríjemným ohňostrojom, začiatok marca mal podobný scenár.
Z texaskej základne SpaceX Boca Chica odštartoval 4. marca o 23:15 UT prototyp Starship SN10. Test tentoraz vyzeral veľmi nádejne. Po normálnom štarte dosiahla raketa plánovanú výšku asi 10 km a následne klesala s vypnutými motormi, manévrujúc aerodynamickými klapkami. Tri sekundy pred dopadom sa Starship preklopila opäť do vertikálnej polohy a pomocou všetkých troch motorov Raptor pristála. Milióny divákov, ktorí štart sledovali online, si však vydýchli predčasne. Raketa totiž zhruba šesť minút po pristátí explodovala.
Príčinu výbuchu firma skúma, ale SpaceX uviedla, že ciele testu (získanie údajov o ovládaní stroja pomocou klapiek a motorickom pristátí) boli dosiahnuté.
SpaceX však má v zásobe ďalšie prototypy Starship a už aj nosiča Super Heavy, a mieni vo vývoji samotnej kozmickej lode aj boostera rýchlo napredovať. Potvrdila to už včera, 26.3., keď sa o 13:09 UT na základni v Boca Chica uskutočnil statický test motora rakety Starship SN11.
Pôvodne sa predpokladalo, že v rovnaký deň prebehne aj let do výšky asi 10 km, ale 3,5 hodiny pred koncom štartového okna bol pokus odvolaný a testovací let sa uskutoční pravdepodobne v pondelok 29. marca.
Preteky v budovaní vesmírneho internetu gradujú
Hoci pred niekoľkými rokmi vyslovilo zámer vybudovať obrovské satelitné flotily na LEO minimálne päť spoločností, relevantnými hráčmi sú momentálne iba dve z nich – SpaceX a OneWeb.
A opäť je to Muskova SpaceX, ktorá exceluje a v marci dokonca zaznamenala rekordné štyri štarty rakiet Falcon 9, každá s nákladom 60 satelitov Starlink. Prvá misia Starlink L-17 mala štartovať už 1. marca, ale kvôli niekoľkým odkladom sa úspešne zavŕšila až 4. marca. Prvý stupeň, ktorý úspešne pristál na plávajúcej plošine OCISLY, letel už ôsmy krát. Opakovane boli použité aj obe polovice aerodynamického krytu (3. a 4. krát).
Už o týždeň, 11. marca (po jednodennom odklade) nasledoval z SLC-40 na Cape Canaveral Space Force Station štart Falconu 9 s ďalšou 60-kou družíc Starlink v misii L-20. Booster B-1058 letel už 6. raz.
Tentoraz SpaceX dlho neváhala a už 14.3.2021 poslala na orbitu tretiu sadu 60-tich Starlinkov. Falcon 9 tentoraz štartoval z komplexu LC-39A Kennedyho kozmického strediska a 65 minút po štarte boli od 2. stupňa družice uvoľnené na obežnú dráhu. Prvý stupeň B1051 letel už 9. raz a keďže opäť úspešne pristál na plošine OCISLY v Atlantiku, má šancu dosiahnuť aj dvojciferný počet štartov. V opakovanej použiteľnosti nosičov nemá dnes SpaceX na svete konkurenciu.
Akoby 180 komunikačných družíc za dva týždne nebolo dosť, 24. marca vyslala SpaceX do vesmíru misiu L-22 s ďalšou várkou satelitov Starlink. Pre prvý stupeň B-1060 to bol 5. štart a zrejme nie posledný.
S marcovým príspevkom 240 satelitov dosiahla flotila SpaceX Starlink vo vesmíre 1321 aktívnych komunikačných družíc (ďalších 66 bolo priebežne stiahnutých z orbity) a pomaly bude schopná poskytovať namiesto pilotnej prevádzky plnohodnotné komerčné služby. Malo by k tomu dôjsť už v tomto roku.
Najväčší potenciálny konkurent Amazon, respektíve jeho dcérsky podnik Blue Origin so svojou sieťou Project Kuiper, zatiaľ ani nezačal.
O slovo sa však hlási reinkarnovaná spoločnosť OneWeb, ktorá sa vlani zachránila pred bankrotom. 25. marca z kozmodrómu Vostočnyj odštartovala nosná raketa Sojuz-2.1b s urýchľovacím blokom Fregat a úspešne dopravila na obežnú dráhu 36 družíc OneWeb.
Išlo už o 5. várku družíc OneWeb a firma chce už v tomto roku spustiť skúšobnú prevádzku pre zákazníkov severne od 50. rovnobežky. Celkovo má OneWeb skromnejšie ambície ako SpaceX a plánuje vybudovať flotilu „len“ 648 satelitov, kým SpaceX hovorí o 12 000.
Rusi a Číňania v akcii
Ako ukázal OneWeb, marcová kozmonautika zďaleka nebola len pod taktovkou SpaceX. Rusko je stále kozmickou veľmocou a pri príležitosti 60. výročia letu 1. kozmonauta (12.4.1961) pomenovala loď Sojuz MS-18, ktorá v apríli poletí na ISS, Jurij Gagarin.
Zo štartového komplexu 31 na kozmodróme Bajkonur odštartovala 22. marca Sojuz-2.1a s horným stupňom Fregat, ktorý vyniesol juhokórejskú družicu CAS500-1 pre pozorovanie Zeme a ďalších 37 malých družíc, ktorých vypustenie objednala spoločnosť Glavkosmos Launch Services. Raketa odštartovala po dvojdňovom odklade spôsobenom potrebou dodatočnej kontroly stupňa Fregat a technickou závadou na pozemnom vybavení. Štart, aj uvoľnenie družíc prebehlo úspešne.
Na ISS bolo v marci, mimochodom, rušno. Loď Sojuz MS-17 uskutočnila 19. marca prelet medzi dvoma uzlami ruského segmentu ISS. Loď s kozmonautmi Sergejom Ryžikovom, Sergejom Kuď-Sverčovom a Kathleen Rubinsovou sa oddelila od modulu Rassvet a presunula sa do vzdialenosti 40 m. Neskôr sa pripojila k stykovaciemu uzlu na module Poisk. Dôvodom je uvoľnenie modulu Rassvet pre aprílový prílet Sojuzu MS-18 a tiež modulu Poisk (po odlete Sojuze MS-17 17. apríla). Z modulu Poisk bude vykonaný výstup do voľného kozmického priestoru nutný pre odpojenie modulu Pirs od ISS, aby sa vytvorilo miesto pre nový modul MLM Nauka.
V ruskom segmente ISS už dlhšie pretrváva problém s mikrotrhlinou, kadiaľ uniká vzduch. Ruskí kozmonauti oznámili 14. marca, že napriek vykonanej oprave trhlín v module Zvezda, únik vzduchu pokračuje. Ale vesmír prináša mnohé rébusy. V marci museli napríklad obyvatelia ISS, aj pozemné riadiace stredisko riešiť spustenie poplachu požiarnych senzorov. Nakoniec sa ukázalo, že falošný alarm spôsobili systémy kozmickej lode SpaceX Crew Dragon, ktorá je tiež pripojená k ISS.
Z paluby modulu Kibo na ISS bolo 15. marca 2021 vypustených osem malých družíc – OPUS-2 (Hirogari), Tsuru, RSP-01, WARP-01, STARS-EC, Guaranisat 1, Maya-2 a Tauš-1. Všetky boli na stanicu dopravené americkou nákladnou loďou Cygnus vo februári 2021.
Rusko sa zbližuje s Čínou nielen z geopolitických dôvodov, aj keď medzinárodné sankcie voči obom krajinám takejto spolupráci pomáhajú. Generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin a vedúci Čínskej národnej kozmickej agentúry Zhang Kejian podpísali počas videokonferencie memorandum o porozumení pri budovaní Medzinárodnej vedeckej lunárnej stanice (MNLS). Zjavne ide o protiváhu americkej stanice Gateway a lunárneho programu Artemis, ktorý má priviesť ľudí na Mesiac.
MNLS bude komplexom experimentálnych prostriedkov na povrchu Mesiaca, alebo na obežnej dráhe, určených pre vedecký výskum a pre využívanie Mesiaca na mierové účely. Obe krajiny chcú projekt nechať otvorený pre všetkých záujemcov.
Čína momentálne na Mesiaci prítomná je, aj keď len v podobe robotickej sondy. Pristávací modul a rover čínskej sondy Chang’e-4 boli pred nadchádzajúcou mesačnou nocou opäť prevedené na 14 dní do režimu spánku. Rover pracuje na odvrátenej strane Mesiaca už viac ako 800 dní a prešiel doteraz 682,77 metrov.
Čínske rakety však štartovali aj v marci. Z kozmodrómu Wenchang odštartovala 11. marca nosná raketa Chang Zheng 7A (Y2) s družicou XJY-6-02. Podľa neoficiálnych údajov ide o družicu na optický prieskum Zeme.
O dva dni neskôr, 13.3. z kozmodrómu Jiuquan Space Launch Center odštartovala nosná raketa Chang Zheng 4C (Y42) s trojicou družíc Yaogan-31. Aj v tomto prípade ide o súčasť systému na pozorovanie Zeme.
Prvý čínsky kozmonaut a zástupca vedúceho čínskeho pilotovaného programu Yang Liwei povedal na 4. zasadnutí Celočínského výboru Čínskej ľudovej politickej rady, že do konca budúceho roka je naplánovaných 11 misií súvisiacich s pilotovaným kozmickým programom.
Do vesmíru poletí 12 kozmonautov, ktorí budú pracovať hlavne na budovaní orbitálnej stanice Tiangong. Po vypustení základného modulu s hmotnosťou cez 20 ton bude nasledovať nákladná loď Tianzhu-2 a pilotovaná loď Shenzhou-12. Jej posádka bude na stanici pracovať niekoľko mesiacov.
Kráľovnou Marsu je Perseverance
Február bol „mesiacom Marsu“ vďaka príletu troch pozemských misií, ale najmä kvôli vzrušujúcej reality show, ktorú predviedla NASA s pristávaním sondy a roveru Perseverance v (takmer) priamom prenose. Odvtedy „Percy“ pravidelne zásobuje fanklub novými informáciami, fotkami a dokonca aj zvukmi z marsovského kráteru Jezero. Inak to nebolo ani v marci, ale marťanských noviniek je viac.
V rámci testovania systémov začiatkom marca odštartoval rover Perseverance svoje „potulky“ po marsovskom povrchu. 4. marca prešiel prvých asi 6,5 metra, pričom tento pokus bol súčasťou komplexnej kontroly systémov roveru pred začatím vedeckého výskumu. Operácia trvala 33 minút a Percy pri nej šiel najprv asi 4 m vpred a po otočke o 150° cúval 2,5 m na nové dočasné parkovacie miesto. V najbližších dňoch budú podrobne testované a kalibrované vedecké prístroje. Činnosť Perseverance je detailne sledovaná kamerami, z ktorých už na Zem prišlo asi 7000 záberov, medzi inými aj „prašného diablika“.
Skúšky vrtuľníka Ingenuity budú vykonané neskôr – NASA odhaduje, že prvý pokusný let Ingenuity v marťanskej atmosfére sa uskutoční po 8. apríli. Vrtuľník je zatiaľ pripevnený na roveri, ktorý hľadá vhodné „letisko“ s rozmermi asi 10 × 10 metrov.
Historický štart vrtuľového dronu Ingenuity bude prvým letom pozemského stroja na inej planéte. Ingenuity sa pri ňom bude vznášať vo výške asi 3 metre po dobu 30 sekúnd. Ak sa test podarí, budú nasledovať ešte najmenej ďalšie štyri lety.
Vývoj dronu dal vedcom poriadne zabrať. Hustota marťanskej atmosféry je len asi 1% pozemskej, preto Ingenuity musí byť malá, ľahká a dva protibežné rotory sa musia otáčať vysokou rýchlosťou. Navyše musí prežiť pri nízkych teplotách, ktoré nesvedčia batérii.
Na rozdiel od roveru je vrtuľník napájaný solárnymi panelmi, má však paradoxne výkonnejší palubný počítač ako samotný Perseverance. Ako si bude počínať, dozvieme sa snáď už v apríli.
V marci sa objavili nové informácie aj z ostatných dvoch nových marsovských misií. Arabská sonda Al Amal poslala na Zem prvé vedecké dáta z výskumu Marsu – informácie k vytvoreniu teplotnej mapy planéty, snímku najväčšej marťanskej sopky a dáta o distribúcii plynov vo vyšších vrstvách atmosféry. Po dvoch korekciách 22. marca a 6. apríla sonda dosiahne pracovnú dráhu, na ktorej bude minimálne dva roky vykonávať rôzne merania.
Ohlásila sa aj čínska sonda Tianwen-1, ktorá uskutočnila 15. marca korekciu obežnej dráhy okolo Marsu. Ďalšie úpravy prevedú výslednú dráhu tak, aby viedla nad pólmi planéty. V ďalšej fáze letu má v máji, alebo v júni pristáť na povrchu Marsu v oblasti Utopia Planitia pristávací modul s malým roverom. Ak sa to podarí, NASA dostane prvýkrát konkurenta pri mobilných marsovských robotoch.