Pozrite si
Vesmírna invázia vyslancov Zeme, ktorá vyrazila k Marsu v júli 2020, vo februári úspešne dosiahla červenú planétu. Po minulotýždňových príletoch orbitálnej sondy Al-Amal Spojených arabských emirátov a čínskej sondy Tianwen-1 (tá má neskôr vysadiť na povrch aj malý rover), dospela do cieľa aj najsledovanejšia misia americkej agentúry NASA, Mars 2020.
Včera, 18. februára sa o 21:38 SEČ od preletového stupňa sondy oddelil pristávací modul s roverom Perseverance, ktorý o 21:55 SEČ úspešne pristál vo vytypovanej oblasti krátera Jezero. V riadiacom stredisku NASA JPL prežívali povestných „sedem minút hrôzy“ medzi vstupom modulu do vrchných vrstiev atmosféry a pristátím roveru, pretože kvôli momentálnej zhruba 200 miliónov kilometrovej vzdialenosti Mars-Zem je diaľkové riadenie pristátia nemožné.
V praxi to znamená, že keď na Zemi mali informáciu, že Perseverance (v preklade „Vytrvalosť“, alebo „Húževnatosť“) vstúpila do horných vrstiev marsovskej atmosféry, v realite už bol osud misie spečatený. Buď už rover úspešne pristál, alebo bol počas pokusu o pristátie zničený, ako v prípade mnohých predchádzajúcich pokusov. Naposledy si to mohli užiť v októbri 2016 vesmírne agentúry ESA a Roskosmos, keď počas pristátia misie ExoMars havaroval na Marse pristávací modul Schiaparelli.
To sa, našťastie, nestalo a milióny fanúšikov kozmonautiky na celom svete mohli v priamom prenose sledovať zábery zo strediska JPL, ktoré v reálnom čase vysielalo aj animáciu pristávacieho manévru – teda to, čo by sa odohrávalo, ak by všetky systémy sondy fungovali.
Technika však nesklamala a NASA potvrdila svoju prevahu pri výskume Marsu. Ako jediná organizácia dokázala na jeho povrch dopraviť pohyblivé robotické sondy, pričom Perseverance je už piatym marsovským roverom v poradí. Jeho predchodca a faktické dvojča Curiosity tam stále úspešne operuje už od roku 2012.
Pri pristávaní sonda využila systém Safe Target Selection na výber najvhodnejšieho miesta pristátia v teréne. Systém bol vybavený podrobnými údajmi z mapovania terénu prostredníctvom niekoľkých predošlých orbitálnych sond.
Už niekoľko minút po pristátí vyslala Perseverance na Zem prvý záber z povrchu, urobený ešte kamerou so založenou krytkou proti prachu, ktorý rozvírili pristávacie trysky.
Na retransláciu spojenia so Zemou rover využíva viacero marsovských satelitov, vrátane Mars Reconnaissance Orbiter (MRO), ktorý zrejme sprostredkoval aj prvý záber.
Najdokonalejší robotický prieskumník Marsu teda úspešne pristál a môže sa venovať svojmu vedeckému programu.
Ten bude zameraný hlavne na hľadanie stôp potenciálneho života – minulého, prípadne aj súčasného – na miestach, ktoré boli kedysi pravdepodobne zaplavené vodou. Jezero je totiž miestom skutočného prehistorického jazera, v ktorého usadeninách môžu existovať fosílne stopy biologickej povahy. Rover bude vzorky pôdy a hornín nielen sám analyzovať, ale uloží ich aj do špeciálnych puzdier, ktoré ďalšia robotická výprava pozbiera a dopraví na Zem na podrobný výskum. Malo by sa tak stať zhruba o 10 rokov.
Perseverance nesie na palube množstvo vedeckých prístrojov, často podstatne dokonalejších, ako staršia Curiosity, ale vďaka nukleárnemu generátoru takisto nie je odkázaná na solárne panely, ktoré v prachových búrkach na Marse môžu zlyhať.
Okrem 23 kamier (7 vedeckých, 9 technických a 7 pristávacích) má na palube aj dva mikrofóny a helikoptéru Ingenuity, takže možno okrem detailných vedeckých záberov sa dočkáme aj multimediálnej „reality show“ z Marsu aj so zvukom tamojších vetrov.
K rozsiahlej výbave a počínaniu Perseverance na jej ďalekej výprave sa určite vrátime v blízkej budúcnosti aj v ďalších príspevkoch.