Pozrite si
Ôsmy štart s várkou šesťdesiatich družíc Starlink (ide o siedmu sadu „definitívnych“ satelitov siete vesmírneho internetu, keďže prvá šesťdesiatka má testovací status) posúva megaprojekt SpaceX opäť bližšie k realite. Ale výnimočný je aj z iných dôvodov.
Keď v noci 3.6.2020 o 21:25 hod. miestneho času (4.6. o 3:25 hod. SELČ) odštartovala zo štartového komplexu SLC-40 kozmodrómu na Cape Canaveral nosná raketa Falcon 9 s ôsmou sadou družíc Starlink od SpaceX, bol to druhý pokus o prepísanie histórie.
V prvom stupni (takzvanom boosteri) bol použitý stupeň číslo B1049.5, ktorý štartoval už piaty krát. Aktuálne použitý prvý stupeň Falcon 9 predtým podporoval misiu Telstar 18 VANTAGE v septembri 2018, misiu Iridium-8 v januári 2019 a dve samostatné misie Starlink v máji 2019 a januári 2020.
Let sa mal pôvodne uskutočniť už 17. mája, ale musel byť posunutý kvôli tropickej búrke Arthur a neskôr bol odložený kvôli pilotovanej misii Crew Dragon, ktorá sa uskutočnila v náhradnom termíne v sobotu 30. mája.
Štart a prvá fáza letu prebehli normálne a raketa úspešne dosiahla základnú obežnú dráhu. Čo je však podstatné, prvý stupeň asi deväť minút po štarte úspešne pristál na plávajúcej plošine JRTI (Just Read the Instructions). V čase T + 15:14 min. sa od horného stupňa nosnej rakety oddelili adaptéry s družicami Starlink, ktoré neskôr pri presune na finálne dráhy vytvoria známy „vesmírny vláčik“, ktorý tak hnevá astronómov. SpaceX však pri tejto misii overí aj experimentálny tienič VisorSat, ktorý by mal eliminovať zrkadlenie antén satelitov.
Štart Falconu 9 bol unikátny, pretože sa prvý raz podarilo piaty krát letieť s už použitým prvým stupňom a opäť s ním úspešne motoricky pristáť. Rovnaký pokus sa uskutočnil pred troma mesiacmi keď takisto piaty raz štartoval prvý stupeň B1048. Raketa síce úspešne dopravila na orbitu náklad satelitov Starlink, ale posilňovač utrpel prvú poruchu motora počas letu za približne 8 rokov a nepodarilo sa mu úspešne pristáť. Booster B1049 z posledného letu tak má šancu ako prvý uskutočniť svoj šiesty štart a dúfajme, že nebude posledným.
Dva rokov po debute verzie Block 5, SpaceX postavila 14 boosterov (z toho štyri pre Falcon Heavy) a úspešne uskutočnila 31 štartov a 29 pristátí. Priebeh štartu aktuálnej misie Starlink si môžete pozrieť v nasledujúcom videu.
Šéf a zakladateľ SpaceX Elon Musk už po prvých úspešných pristátiach pred niekoľkými rokmi tvrdil, že prvý stupeň pre Falcon 9 je konštruovaný tak, aby vydržal 10 opakovaných štartov.
Prezidentka SpaceX Gwynne Shotwell nedávno dokonca uviedla, že stav boosterov Falcon 9 Block 5 po viacnásobných štartoch a pristátiach je tak povzbudivý, že každý prvý stupeň rakety by mohol letieť dokonca viac ako 10-krát.
Prvý dvojciferný štart nosiča v poradí by sme mohli zažiť už tento rok. Tento scenár sa môže naplniť vďaka ambicióznym plánom SpaceX.
Len v júni plánuje súkromná spoločnosť tri štarty rakiet Falcon 9 s nákladom satelitov Starlink a uskutočniť by sa mala aj druhá satelitná misia GPS III. Pri jednom z týchto štartov by sa mohol booster B1051 stať tretím nosičom, ktorý bude mať na konte päť vypustení.
Počas zvyšných siedmich mesiacov roku 2020 je naplánovaných až 18 ďalších letov v réžii SpaceX, čo vytvára dostatočný priestor na mnohonásobné nasadenie nosičov. Booster B1049, alebo B1051 by tak do konca roku mohol absolvovať kumulatívne 7, možno až 10 štartov.
Takáto podoba rutinnej kozmickej dopravy podstatne zlepšuje ekonomiku letov do vesmíru, čo vnímajú aj konkurenti SpaceX v USA, v Rusku, aj inde. Kým však oni vyvíjajú podobné, viacnásobne použiteľné nosiče, Falcon 9 už dávno spoľahlivo lieta.
A pritom SpaceX vyvíja novú generáciu kozmickej lode a ťažkého nosiča, tandem Starship + SuperHeavy, ktoré by mali zvládnuť až 100 opakovaných štartov a lietať aj na Mesiac a na Mars. Tu vývoj zatiaľ prebieha dosť dramaticky – minulý týždeň explodoval na rampe ďalší prototyp Starship, ale tento proces pokus-omyl SpaceX nazýva rýchlou iteráciou, vedúcou k cieľu.
Zdroj