Daniel Štrauch/GoGoManTV - Mojím snom je byť viac za kamerou, než pred ňou

Party boy zbesilo tancujúci v hre Minecraft. Tak vyzeralo prvé video, ktoré zavesil na YouTube, keď mal pätnásť. O necelé štyri roky mal už jeho kanál GoGoManTV milión odberateľov a pre jednu generáciu Slovákov a Čechov sa stal super hviezdou. Náš najúspešnejší youtuber Daniel Štrauch a.k.a. Gogo nám v prekvapivo otvorenom rozhovore porozprával o svojich začiatkoch, o popularite, o tom, ako sa menia jeho fanúšikovia, ale aj o tom, prečo ho už nikto nedonúti točiť päť videí týždenne a čo by robil, ak by si mohol vybrať druhý život.

V decembri to bude 8 rokov, odkedy si postol na YouTube svoje prvé video. Koľko ľudí dnes odoberá tvoj kanál?

Pred pár rokmi som sa na štatistiky pozeral tak štyridsaťkrát za deň. Mal som zlozvyk refreshovať SocialBlade (štatistický nástroj pre soc. siete, pozn. red.) vo vrecku, lebo to rástlo v tisícoch odberateľov denne. Dnes je rast pomalší, lebo už ani nepridávam obsah denne tak, ako som to robil vtedy, preto ani nepoznám presné číslo. Ale tipujem, že je to okolo 1,82 milióna.

Naučil si sa za tie roky nejakú stručnú a jasnú definíciu toho, čím sa vlastne živíš? Vysvetli mojej 70-ročnej mame jednou vetou, čo je to youtuber.

Je to človek, ktorý tvorí videá zo svojho každodenného života, alebo sa venuje nejakým témam. Tie videá si sám natočí, spracuje, postrihá a zavesí na YouTube kanál. Niečo ako tím online televízie v jednom človeku.

YouTube vznikol, keď si mal 9 rokov, všeobecne populárnym sa stal o pár rokov neskôr. Sledoval si vôbec niekedy televíziu?

Ako úplne malý som pozeral detské rozprávky, ale nikdy som nebol televízny fanúšik. Keď, tak som pozerával s tatinom detektívky, ale on mi vyberal obsah. Nikdy to teda nebolo tak, že by som celý deň sedel pred telkou. Ale tým, že som mal moderného strýka, ktorý veľa hrával počítačové hry, tak som sa k YouTube dostal už v jedenástich. Odvtedy bolo mojím snom živiť sa tak, ako tí Američania, ktorí robili obsah pre YouTube už okolo roku 2007. To sa mi naozaj páčilo, tak som začal chodiť na herecký krúžok a postupne som začal robiť to isté.

Herecký krúžok? Bola za tým aj vyššia ambícia, než YouTube videá?

Vždy ma priťahoval film a divadlo. Na dramatický krúžok som chodil ešte predtým, než som si uvedomil, že ma baví byť viac za kamerou, než pred ňou. Okrem artikulácie, gestikulácie a podobných techník som sa tam naučil aj strihať. Dramatický krúžok sa totiž časom pretransformoval na mediálny, kúpili nám počítače a učili nás robiť v Adobe Premiere. Tam som dostal dôležité základy. Najvýraznejší impulz, ktorý ma naštartoval k tomu, aby som začal robiť videá, bolo to, že som dostal foťák od tatina. Preto moja tvorba už od začiatku vyzerala ako-tak profesionálne, lebo som vo svojej detskej izbe používal jeho profesionálnu techniku.

Začínal si s let´s play. Prečo niekoho baví sledovať, ako iný človek hrá hru? 

Je to, ako keby sedel vedľa teba kamarát a prechádzali by ste si hru spolu. Mňa samého to veľmi bavilo. Ako jedenásťročný som hodiny sedel a sledoval strýka, ako hrá Diablo online. Tým, že ja som tú hru nevedel prejsť tak dobre, ako on a ešte k tomu dával aj svoj zábavný komentár, tak to bolo pre mňa lepšie, ako keby som si pozrel film.

Čo bolo pre teba najťažšie, keď si sa po prvýkrát posadil pred kameru?
Rozprávať. Ľudia si často myslia, že natočiť sa, ako rozprávam dvadsať minút o nejakej téme, je jednoduché. Ale keď už tam sedíš a pozeráš sa do čočky kamery, tak je to naozaj zvláštny pocit. Bolo ťažké dosiahnuť, aby môj prejav pôsobil prirodzene, aby som to neprehrával. Zo začiatku to bolo riadne bláznivé. Ale na druhej strane, ľudí bavilo presne to, že moje vlogy boli spontánne a tiež, že som tie videá dával dokopy iným spôsobom, ako všetci ostatní. V tej dobe naši youtuberi svoje videá veľmi nestrihali. Zavesili tam dvadsaťminútové rozprávanie na jeden záber a to nikoho nebavilo sledovať.

Sleduje ma 55% Čechov a 45% Slovákov. Je to spôsobené tým, že keď som začínal, tak bolo päťdesiat českých youtuberov a ja.

Čo ťa motivovalo k tomu, aby si neskôr ľuďom ukázal aj svoju tvár a súkromie?

Na YouTube sú tzv. špeciály, teda bolo vo zvyku za určité dosiahnuté hranice urobiť niečo iné, než to, na čo sú tvoji fanúšikovia zvyknutí. Po dosiahnutí 400 odberateľov som sa preto rozhodol ukázať na kamere svoju tvár a ľuďom sa to zdalo ešte viac funny, než moje let´s play. “Toto ti svedčí ešte viac, než hry, aj sa k tomu ksichtíš, robíš blbosti, vieš to dobre postrihať,” také boli reakcie mojich fanúšikov. A vtedy moje odbery začali rásť omnoho rýchlejšie a ľudia chceli odo mňa viac takéhoto obsahu.

Kto sú dnes tvoji odberatelia? Mení sa ich štruktúra priamoúmerne tomu, ako starneš?
Často sa mi dnes prihovárajú moji rovesníci, alebo ľudia o rok či dva mladší, než ja. To sú tí, ktorí ma začali sledovať vo svojich pätnástich, zostarli spolu so mnou a má to pre nich nostalgickú hodnotu. Som časť ich detstva. Niekto mal Večerníčka, niekto mal Goga. Je to psycho, ale naozaj sa to dá takto povedať, pretože celú jednu generáciu som takto podchytil. A potom sú mladší fanúšikovia, štrnásť a menej. Tí chcú odo mňa hlavne hry. Dospelí zas správy, informačné a cestovateľské videá, teda obsah, z ktorého sa niečo zaujímavé dozvedia. Moja cieľovka je strašne široká. To je aj dôvod, prečo nemá každé moje video milión pozretí, hoci mám cez 1,8 milióna odberateľov. Každého zaujíma niečo iné.

Vieš aj percentuálne rozlíšiť, koľko je medzi tvojimi odberateľmi teenagerov a koľko dospelých?
YouTube demografia nie je autentická, pretože deti sa tam registrujú ako 18+, aby videli všetok obsah. Celkom presnú demografiu má však Instagram a tam u mňa prevláda veková skupina 18 – 25 rokov. Čo je zaujímavé, tak ma sleduje 55% Čechov a 45% Slovákov. Je to spôsobené tým, že keď som začínal, tak bolo päťdesiat českých youtuberov a ja. Českí fanúšikovia ma spoznali cez kolaborácie vo videách s českými youtubermi a doteraz ma sledujú. Keď som v Prahe, tak ma tam ľudia zastavujú asi desaťkrát častejšie, ako v Bratislave.

Čítal som, že hardcore fanúšikovia ponúkali tvojim kamarátom peniaze za to, aby povedali, kde bývaš. Bolo to naozaj takéto šialenstvo?
Najviac som tieto veci zažíval, keď som mal pätnásť, alebo šestnásť rokov. Vtedy som bol aj vekovo najbližšie k tým, ktorí ma sledovali a z mojich videí mohli mať dojem, že mi nič nevadí a že som rovnako bláznivý aj v realite. Raz ma jeden chalan čakal osem hodín pred garážou, inokedy tam stáli mladí hokejisti z Liptovského Mikuláša, ktorí mali po zápase a čakať na mňa niekoľko hodín bol ich jediný program v Bratislave. Alebo raz ma fanúšikovia prenasledovali v autobuse cestou zo školy. Vtedy to bolo veľmi trúfalé, dnes už nezažívam nič podobné. Ja to však beriem ako súčasť mojej práce. Keď už som verejne známy a živí ma to, tak nemôžem byť šokovaný, že ma niekto spozná. Nikdy nie som na svojich fanúšikov nepríjemný, snažím sa vždy usmievať, aj keď je ten človek drzý a možno si to ani neuvedomuje. Popularita mi dala viac, ako zobrala, preto som s tým úplne v pohode.

Koľko telefónnych čísel si vymenil, odkedy si youtuber?
Mám asi 400 blokovaných kontaktov, ale číslo mám od začiatku rovnaké. Musíš sa naučiť správne dvíhať telefón a hneď blokovať číslo, keď počuješ, že je to zlé.

Ktorá firma ako prvá pochopila tvoj potenciál a zaplatila ti za promo?
Od začiatku spolupracujem s Asusom, čo bolo pre mňa veľmi dôležité, lebo vďaka nim som mal prvú hernú výbavu. Potom sa dal so mnou dokopy Xbox, čo som bol veľmi rád, lebo sme mohli robiť súťaže a eventy pre mojich fans. Aj Fanta je so mnou veľmi dlho. Bol to môj obľúbený drink, je tam moja obľúbená oranžová farba, tu všetko perfektne sadlo.

Pri 400 odberateľoch let´s play videí si ako bonus natočil vlog, pri milióne odberateľov vlogu bol song, čo chystáš na 2 milióny?
Možno to jedného dňa bude, ale teraz to rastie tak pomaly, že naozaj neviem, či sa k tým dvom miliónom dostanem. Ak hej, tak to by už muselo byť niečo veľké, nejaký kratší film, alebo niečo podobné. Musí to byť iný formát, než to, čo som robil doteraz, pretože ten špeciál je vždy niečo také, čo tu ešte nebolo.

Preraziť dnes je niekoľkonásobne ťažšie, ako keď som začínal ja. Musíš urobiť niečo, čo tu ešte nebolo, nejakým spôsobom vystúpiť z davu, lebo inak nezaujmeš.

Aký hardvér a softvér používa najúspešnejší slovenský youtuber? Čím točíš a na čom to striháš?
Na strihanie treba výkonný hardvér, takže mám najnovšiu Nvidia grafiku, teraz to bude GTX2080TI. Točiť som začínal na digitálnych zrkadlovkách Canon a vtedy sa ma všetci pýtali, že ako to, že mám na videách také rozmazané pozadie. No preto, lebo som používal objektívy a zrkadlovku. Neskôr som prešiel na mirrorless kamery, ktoré majú omnoho lepšiu citlivosť na svetlo, sú k nim dobré objektívy, točí to do 4K. Dnes používam Sony Alfa a všetci v mojom tíme majú to isté. Preto aj keď používame viacero obrazov, tak si to vieme farebne zladiť, lebo kamery majú rovnaké profily. Zo softvéru používam najviac Adobe Premier, Adobe After Effects, Audacity a veľa používam Photoshop, v ktorom si dorábam PNG-čka a rôzne srandy do mojich videí. Ak by však niekto z čitateľov chcel robiť youtube videá a používa Mac, tak by som mu odporučil Final Cut, je to výborný strihací softvér. Je jednoduchší, rýchlejší, intuitívnejší a menej náročný na hardvér, než Premiere.

Máš formát, ktorý sa volá Hashtag a má v priemere asi 10 minút.  Koľko trvá príprava scenáru, koľko to točíš a koľko trvá postprodukcia?
Som veľmi rád, že si sa spýtal na tento formát, pretože mi na ňom veľmi záleží. No posledného pol roka som z neho dosť frustrovaný, lebo má slabšie odozvy, ako iné videá. Keď uploadnem hru, ktorú mi trvá natočiť dvadsať minút a zostrihať dve hodiny, tak má tristotisíc pozretí ako nič. Stačí dať do náhľadu kozy a funguje to. Alebo ak dám video o našom súkromí, do náhľadu dám, že sa rozchádzame s Luckou, má to pol milióna za jeden deň. Keď pripravujeme Hashtag, tak pripraviť scenár nám trvá povedzme tri hodiny, točíme ho dve hodiny a striháme dva večery. Vo výsledku máme päť až desaťminútové video, ktoré má ledva stotisíc pozretí. Verím však, že Hashtag má veľký potenciál, pretože na slovenskom YouTube takúto news show nerobí nikto s výnimkou Refresheru.

Hovoríš, že máš strihačov, niekto ti pomáha so scenárom, koľko ľudí vlastne dnes pracuje na tvojich videách?
Päť. Mám dvoch strihačov, mám manažéra, ten filtruje ponuky na spolupráce a posiela mi len tie zaujímavé. Potom mám babu, ktorá mi stráži účtovníctvo a eshop a so scenármi mi občas pomáha kamarát Tomáš. Thats it, to sme my.

Veľa detí považuje to, čo robíš ty, za dream job. Je to naozaj tak?
Už to tak podľa mňa nie je. Ešte pred tromi rokmi chceli byť mnohé deti youtubermi, ale ten hype už opadá, dnes si už viac uvedomujú reálnu stránku tohto biznisu. Už videli pohľad do zákulisia, vidia, že trh je presýtený a keď chceš dnes preraziť, tak je to niekoľkonásobne ťažšie, ako keď som začínal ja. Dnes musíš urobiť niečo, čo tu ešte nebolo, nejakým spôsobom vystúpiť z davu, lebo inak nezaujmeš.

Vedie to k tomu, že vznikajú stále väčšie šialenosti, až hlúposti, alebo vzniká kvalitnejší obsah?
Čo sa týka sledovanosti, tak to vyhrávajú blbosti, ktoré majú dobrý náhľad, dobrý názov a sú niečím šokujúce, alebo bulvárne. Viac idú videá s dĺžkou dve-tri minúty, kde sa v prvých 30 sekundách stane niečo tak zaujímavé, že to dopozeráš celé. Ale zároveň vznikajú aj formáty pre dospelých ľudí od dospelých ľudí. Je tu Sajfa, jeho manželka začala niečo robiť, začalo vznikať veľa podcastov, ktoré vychádzajú aj ako show na YouTube. Ja sám som veľkým fanúšikom podcastov.

Daj svoje najobľúbenejšie.
Počúvam Dobré ráno od SME, počúvam podcasty Denníka N, môj manažér ma namotal na slovenský podcast o NBA, volá sa to Marek Toth podcast. Ale počúvam aj hudobné podcasty od mojich obľúbených DJ-ov ako Don Diablo, Oliver Heldens, Nora En Pure a jej Purified Radio. Tí dávajú každý týždeň hodinový set najlepšej elektronickej hudby. Veľmi zaujímavý je H3 Podcast, ktorý robí americký youtuber a často má ako hostí hollywoodske celebrity. Dnes sú podcasty veľmi trendy a trh je presýtený, musíš si vybrať niečo, čo ťa zaujíma, lebo sa nedá počúvať všetko.

Po toľkých rokoch na YouTube a Instagrame mám už averziu voči svojmu telefónu, keď nemusím, tak ho ani nemám pri sebe.

Sajfu si spomenul ako príklad úspešného youtubera, ktorý vie osloviť dospelých. Je pravda, že si mu v začiatkoch pomáhal?
Ja som ho do toho doslova dostal, vôbec sa za to nehanbím. Sajfovi napadlo, že by mohol niečo robiť s YouTubom vtedy, keď sme my s Expl0m (druhý najúspešnejší slovenský youtuber, pozn. red.) mali akciu v bratislavskom nákupnom centre. Bol to launch Windows 10 a pritiahli sme tam davy ľudí. Sajfa tú akciu moderoval a hovoril, že je to šialené a niečo podobné vraj zažil naposledy pri SuperStar.

Potom som ho oslovil, či spolu nespravíme nejakú showku, no na to prišlo Fun Rádio s ponukou, že oni môžu robiť v offline reklamu na môj YouTube kanál a ja im na oplátku budem pomáhať s produkciou jednej show. Tá show sa volala Level Lama a vymyslel som ju podľa vzoru amerického moderátora Conana O´Briena. Pôvodný koncept bol taký, že Sajfa má byť ten, kto nevie hrať hry a predstavujeme ho mladšej generácii. Dnes je to už viac talkshow, kde je samotné hranie minoritné, ale práve vďaka gamingu ukáže Sajfa svojich hostí v uvoľnenejšej atmosfére. A robí to dobre.

Vieš si predstaviť, že takých tvorcov, ako Sajfa, ktorí cielia na staršie publikum, vznikne v dohľadnej dobe viac?
Ja som čakal, že už dnes ich bude viac. Akoby ešte nenaskočili na tú vlnu. Neviem, či je to tou reputáciou YouTube ako platformy, kde točia decká pre decká, ale keď sa pozrieme na scénu v USA, UK, alebo v Nemecku, tak tam je pre dospelých kopa obsahu na vysokej úrovni. Dôvodom, prečo to u nás nefunguje, môže byť fakt, že robiť YouTube s finančnou návratnosťou nie je na Slovensku možné bez sponzorov a obrovských čísel. Ak by som mal ja vyžiť len z toho, čo zarobím priamo na YouTube, tak nevyžijem. Ja žijem vďaka sponzorom a sponzorským dealom, YouTube mi zarobí len na pokrytie časti nákladov. To je trošku demotivujúce.

Občas točíš s frajerkou, ktorá je tiež youtuberka, vo svojich videách si mal svojho malého brata, fanúšikom si ukázal svoj byt. Kde je hranica súkromia, za ktorú by si nikdy nešiel?

Všetky videá s mojím bratom majú cez milión pozretí, to má jednoducho obrovský úspech. Je to autentické, je to zlaté, je tam sám sebou a funguje to. Ale hlavne jeho to veľmi baví a sám sa pýta, kedy budeme zase točiť. Mamina to však stopla a ja to plne rešpektujem. Nebol by problém, že ľudia na ulici spoznávajú mňa, ale rovnako začali spoznávať aj Maxa. Keď išiel  bráško do detského kútika v nákupnom centre, tak sa tam s ním fotilo pätnásť detí. Pokračovalo to dokonca aj po tom, ako sa presťahovali do Rakúska, kde ich Slováci čakali pred domom. Teraz sa už blíži do školského veku a nechcel som, aby to bol brat Goga, ale aby to bol Max, aby som mu týmto nepokazil kamarátstva. Takže môj brat je teraz tá hranica, kam už nepôjdem, aj keď by som rád.

A čo sa týka nášho súkromia, tak ja už som na YouTube aj Instagrame zdieľal takmer všetko. No čím som starší, tým viac sa snažím oddeľovať sociálne siete od mojej dennej reality. Toto leto som sa od toho trochu odrezal a začal som žiť život normálneho človeka a veľmi ma to bavilo. Po toľkých rokoch na YouTube a Instagrame mám už averziu voči svojmu telefónu, keď nemusím, tak ho ani nemám pri sebe. A keď raz budeme mať dieťa, rád by som mu zachoval úplné súkromie. Veľmi zaujímavo to robí Casey Neistat, jeho dcéra sa občas objavuje vo videách, ale nikdy jej nie je vidno tvár. Fanúšikovia vidia, že dieťa existuje, že je happy, ale zároveň ho tým nepripravuje o súkromie.

Robíš si detailnú analytiku dát? Sleduješ nálady followerov a snažíš sa im vyhovieť, alebo si ideš svoje?

Teraz už menej, ale pred tromi rokmi som sa sledovaniu nálad fanúšikov venoval až tak, že som psychicky z toho nebol ok. Prvé roky ma dokázali komentáre pod videami vyviesť z miery, všetko som si bral k srdcu a prispôsoboval som sa divákom až priveľmi. Chcel som vyhovieť všetkým. V komentároch písali, že dlho nebol Minecraft, tak som mal pocit, že ho musím ísť rýchlo natočiť. Naozaj to so mnou mávalo. Teraz zdieľam len to, čo ja sám chcem.

Fenomén úspechu youtuberov raz jedna psychologička vysvetlila tým, že úspešné vlogy fungujú preto, lebo do nich youtuberi dajú vtipnú vec, ale aj prekvapivú či nechutnú, a to v rýchlych sledoch. Súhlasíš? 

Súhlasím. Videá, ktoré majú veľkú sledovanosť, majú aj všetky tieto faktory. Funguje to však najmä pri mladšom publiku, pri dospelých už vôbec.

Akceptujú fanúšikovia, keď otváraš vážnejšie témy? Vyzýval si mladých, aby išli voliť, v Hashtagu riešiš až geopolitické témy. Sú s tým mladí ok?

Ľudia nad osemnásť sú za takéto témy vďační a sledujú to radšej, ako nejaké super zábavné videá, no decká to vôbec nezaujíma. Tu sa to láme. Mladší sa chcú zabaviť a odreagovať, nechcú pozerať od Goga zas niečo vedomostné. Tí starší sú za vážnejšie témy veľmi radi. Moja generácia už vníma istú spoločenskú zodpovednosť, zaujímajú sa o ekológiu, ale aj o politiku či iné vážne veci. Mám pocit, že v tomto to ide správnym smerom.

ZOMRI schytali historicky najviac unfollow, keď podporili Dúhový pride…
A správne sa k tomu postavili. Treba si zachovať tvár a neustúpiť, radšej sa zbaviť takýchto followerov. Robia to dobre.

Smeroval som k tomu, či je aj pre teba dôležité, aby mali tvoji fanúšikovia podobné hodnoty, ako ty? 

Čím som starší a čím som viac sám sebou, tým viac chcem, aby ma sledovali ľudia s podobnými hodnotami. S tým však klesá moja sledovanosť. Keď chceš byť mainstream, tak musíš byť univerzálnejší, cieliť na široko, musíš byť za každú srandu. S pribúdajúcim vekom pochopíš, že je lepšie mať menej, no kvalitnejších odberateľov. A dnes sú pre mňa kvalitnejšie videnia viac, ako množstvo.

Funguje to rovnako aj u tvojich partnerov? Zaujíma ich, akých bonitných máš odberateľov?

Keď si robíme po kampaniach case studies, tak vždy doteraz boli štatistiky perfektné, značky zo spolupráce so mnou zatiaľ vždy získali viac, ako keby rovnaký objem peňazí dali do iných typov reklamy. A to aj vtedy, keď niektoré čísla kampaní boli menšie, ale brand awareness bol stále vyšší. Stále to funguje.

Keby som si mohol vybrať druhý život, tak predám byty, predám autá a idem do New Yorku študovať film.

Tvoje prvé videá som nedokázal dopozerať, nové Hashtagy mi už ale prišli dosť zaujímavé. Chcel by si dnes osloviť starších odberateľov s väčšou kúpnou silou, alebo stále cieliš hlavne na teenagerov?

Chcel by som aj aj.

Dá sa to? 

Podľa mňa sa to dá, len sa tomu musím venovať 24/7. Opäť sa dostať do mindsetu, že keď nestrihám YouTube, tak premýšľam nad YouTubom. Posledný rok bol naozaj pekný, dal som si väčšie voľno a nastavil si hodnoty tak, aby som bol viac s rodinou a kamarátmi, aby som si oddýchol. Teraz sa chcem do toho opäť oprieť. Ale presne, ako si povedal, chcem sa venovať šoukám pre starších, lebo je pre mňa dôležité mať odberateľov, ktorí rozmýšľajú a majú kúpnu silu. No zároveň tam mám obrovskú skupinu, ktorú by som odrezal, ak by som robil len obsah pre dospelých a potom by mi vyčítali, že som sa vy… na tých, s ktorými som začínal.

Koľko videí by si musel týždenne postnúť, aby boli fanúšikovia spokojní?

Štyri a boli by mega spokojní. Tri hry a jedno vážnejšie video. To by bol fulltime job, pri takomto tempe by mi nezostal čas na stretávanie sa s partnermi, ani na kamošov, rodinu či takéto rozhovory.

V roku 2017 si hovoril, že makáš na YouTube kanáli v angličtine.

Úplne som od toho upustil bohužiaľ, aj keď je to môj sen. Môj život je dnes nejako nastavený a zviazaný s tým, čo ma živí. Musel by som nechať doma všetky spolupráce, všetko hodiť za seba a s čistou hlavou by som sa venoval len anglickému kanálu. To by bol môj sen. Keby som si mohol vybrať druhý život, tak predám byty, predám autá a idem do New Yorku študovať film a budem o tom robiť vlogy.

Ako funguje sledovanosť na YouTube? Prichádza ten najväčší peak okamžite po uploadnutí, alebo relevantné videnia pribúdajú aj neskôr?
Povedal by som, že prvé hodiny sú veľmi kľúčové. YouTube algoritmus sa mení každým rokom, teraz je veľmi dôležité, koľko ľudí klikne na video za prvých pár hodín, či sú to vracajúci sa ľudia, alebo aj noví, a tiež či vydržia sledovať video aspoň prvú minútu, alebo hneď odídu. Toto sú faktory, ktoré sú veľmi dôležité. Zaujímavé je, že ľudia sa stále vracajú k mojim starým videám, preto aj keď nevytvorím nič nové, aj tak vygenerujem milióny videní mesačne. K starému obsahu sa vracajú nielen tí, ktorí na ňom vyrastali, ale aj noví fanúšikovia, ktorí ma objavili dnes, si pozerajú herné videá z mojich začiatkov. Staré videá beriem ako svoje portfólio, preto ich nemažem, aj keď si ich už radšej nepúšťam (smiech).

Za čo sú YouTube videá demonetizované? 

Dnes už skoro za všetko, YouTube je veľmi prísny. Top jedna je copyrightový zvuk a top dva je sexuálny obsah. Stačia úplné náznaky, nemusí byť ani odhalená bradavka, stačí aj hudobný podmaz so vzdychaním. YouTube teraz tlačí politicky korektné hodnoty, preto demonetizujú aj videá s akýmkoľvek náznakom nenávisti, alebo rasistických narážok.

Vedia algoritmy rozoznať nenávisť, vulgarizmy, alebo rasizmus aj slovenčine?

Podľa mňa nie. Ale stačí, aby ti také video traja užívatelia flagli (označili vlajočkou) a už sa na to musí niekto z YouTube manuálne pozrieť.

Stopli tebe niekedy nejaké video?

Nedávno mi jedno video označili ako 18+. To som ale čakal, no stalo sa tak, až keď ma ľudia flagli. To video som síce neoznačil natvrdo ako 18+, lebo som sa nechcel pripraviť o videnia. Ale dal som to do názvu, do popisu, a dokonca aj v prvých desiatich sekundách som na to verbálne upozornil.

Takže si urobil všetko preto, aby si tie deti prilákal.

Áno, malo to ten efekt (smiech). Ale nebola to žiadna prasačina, bol to taký dospelácky The Sims.

Čo bude na YouTube najzásadnejší trend budúceho roka?

Neviem to vôbec odhadnúť. Teraz je taká rýchla doba, že podľa mňa sa niečo udeje a ten trend bude reakciou na túto udalosť.

Keby si mal dnes začať, ako by vyzerali tvoje videá?
Ak by som mal začať a byť úspešný, tak robím asi niečo také, ako Naked Bananas. To by som ale musel mať menej rokov a iné záujmy. Ale funguje to, pretože sú to krátke, úderné a vtipné veci.

Medzi tvojimi TOP 20 videami je len jedno z roku 2019. Prečo?
Posledné dva roky som prestal robiť veci, ktoré fungovali a začal som robiť to, čo ma bavilo viac. Radšej som si urobil Hashtag, radšej som natočil Gogo Jobs, ktorý sme robili týždeň, investoval som do toho 2 000 EUR a zarobilo to stovku. Všetko bolo stratové, ale ja som sa s tým viac stotožňoval.

Kto bude ďalší GoGo?
Neviem, či trend youtuberov zotrvá, budú iné sociálne siete. Dnes už vzťah youtubera a diváka nie je taký, aký som mal ja, keď som začínal. Dnes deti sledujú svojich dvadsať obľúbených youtuberov, ale žiadneho už nemajú ako svojho Goga, Jirku, Gamera a podobné stálice, ktoré vyrastali so mnou.

Vieš o tom, že na YouTube existuje slovenský kanál, ktorý má viac odberateľov, ako ty? Peter PlutaX má 2,4 milióna odberateľov a tvorí piano tutoriály.
To je super. Viem si predstaviť, aký má z toho príjem a prajem mu to. A toto je spôsob, ako v roku 2019 zarábať na YouTube a nestratiť pri tom súkromie. Poznám Čecha, ktorý iba skladá LEGO (BrickBuilder) a má pozretia v miliónoch. Kontaktoval ma jeden Slovák, ktorý robí veci z dreva a má na tom státisíce pozretí. How to videá fičia. Títo ľudia zarobia aj desaťkrát toľko, ako ja, lebo ich sledujú ľudia z celého sveta. Toto je The Dream, žiješ na Slovensku a zarábaš americké peniaze.

Ako vnímaš umelú inteligenciu? Je to podľa teba hrozba, alebo príležitosť?
Je to obrovská príležitosť, umelá inteligencia dokáže ľudstvo posunúť dopredu nepredstaviteľným spôsobom. Ale dôležité je, aby nám to neprerástlo cez hlavu, musíme mať nejaký ultimate red switch, ktorým to budeme vedieť celé vypnúť.

Dnes už fungujú prvé AI účty a CGM models na Instagrame. Neobávaš sa, že umelá inteligencia môže jedného dňa začať produkovať úspešný obsah a uploadovať ho šialeným tempom? Nie že štyri videá týždenne.

Na to už budeme mať ďalší AI tool, ktorý bude blokovať automaticky generované videá umelej inteligencie, aby nás to neutláčalo (smiech). Už sme počuli skladbu, ktorú vytvorila umelá inteligencia. Mne sa síce nepáčila, ale je nepredstaviteľné, že také niečo vôbec vznikne. Mnohé povolania, ktoré aj ja ešte dnes považujem za moderné, ako strihač, alebo grafik, budú po nástupe AI automatizované.

Nikto ma už nedonúti vydať päť videí týždenne, nebudem otrokom svojho YouTubu. Život je na to príliš krátky.

Ako chceš, aby ťa ľudia vnímali? Ako influencera, gamera, tvorcu, rock star…?

Ťažká otázka (ticho). Momentálne je asi najaktuálnejší pojem influencer. Ale tiež by som chcel byť film maker, jedného dňa možno režisér. Viac ako tvárička pred kamerou by som chcel byť niekto, kto vytvára veci, ktoré ľudí bavia.

Jedna z najbanálnejších otázok, aké sa v rozhovoroch vyskytujú, je, že čo by si zmenil, keby si mal obrovskú moc. Ty tú moc naozaj máš, preto je vhodnejšia otázka, čo sa ti podarilo zmeniť, alebo na čo sa ti podarilo aspoň poukázať?
Super projekt sme robili s Vladkou Ledeckou a Rytmusom, kedy ľudia rozhodovali, či darujú auto slušnej rómskej rodine, alebo ho nechajú rozbiť. Vtedy sme pred veľa ľuďmi otvorili otázku rasizmu. V mnohých videách som sa snažil vzbudiť záujem mladých o politiku. Bohvie, či som to nejako ovplyvnil a neviem, ako to zistíme. Často som mladým hovoril, aby chodili von a hrali sa s kamošmi a nesedeli len pred počítačom. Ale čím viac kážem, tým menej to je pre tie decká atraktívne.

V knihe okrem iného píšeš: “Skúste si takto sadnúť pred kameru a zaujímavo, pútavo nonstop rozprávať bez pripraveného scenára.”  Kedy si naposledy točil vlog bez pripraveného scenára?

Tak som začínal, všetky videá boli bez scenára. Chcel som to urobiť znova a najbližšie som k tomu mal toto leto po návrate z dovolenky, kedy som mal v hlave milión zážitkov. Také spontánne dobrodružstvá by pôsobili super autenticky. Ak by som to spravil, bolo by to super, lebo to ľudia chcú.

V roku 2013 si v jednom rozhovore na otázku, či sú youtuberi dlhodobý fenomén, odpovedal, že by si bol šťastný, ak by si mohol robiť YouTube videá aspoň 5 rokov. Teraz ťaháš šiesty. Ako by si na rovnakú otázku odpovedal dnes? 

(ticho) Chcel by som to posunúť niekam ďalej. YouTube budem robiť dovtedy, pokiaľ to nejako pôjde a budem tomu dávať toľko energie, koľko uznám za vhodné, aby to nevplývalo na moje psychické zdravie. Nikto ma už nedonúti vydať päť videí týždenne, nebudem otrokom svojho YouTubu. Život je na to príliš krátky. Chcel by som urobiť niečo iné a podporiť to svojím YouTubom.

To niečo iné by mal byť film?
To niečo iné by mal byť film.

Študoval si fotografiu, fotením si si aj privyrábal. Vieš si predstaviť, že by si začal opäť fotiť?

Nie. Venoval by som sa filmu. Ja by som bol spokojný, aj keby som o päť rokov držal statív nejakému super filmárovi. Nemusím mať plat 80 000 eur. Ak by som vyžil, tak by som bol kľudne aj kameraman, svetlič, zvukár, hocičo. Len keby som bol súčasťou nejakého pekného projektu. (Pozn. red.: Rozhovor bol nahrávaný na jeseň roka 2019, dnes GoGo naplno stojí aj za kamerou – pozrite si napríklad najnovší Making of klipu pre Kontrafakt.).

Youtuber Selassie raz povedal: “Keď budem mať päťdesiat, budem už na Bahamách ležať v hojdacej sieti.” Aké máš plány ty?

Tieto hodnoty sú mi veľmi vzdialené. Hádam budem stále niečo aktívne robiť, lebo inak zakapem. Celý život je o tom, aby si sa hral, spoznával nové veci a robil stále niečo iné. Akonáhle tvoje dni vyzerajú rovnako, tak ubiehajú rýchlejšie a zapadneš do stereotypu. Ideálne ani nebyť na Slovensku, ale ja sám sa očividne bojím urobiť väčší skok, aj keď o tom dokola rozprávam.

Ako sa ti žije na Slovensku?
Žije sa nám tu všetkým nad pomery. Bodka.

Poviem ti meno a ty mi povieš prvé, čo ti napadne. Matej Slažanský.
Dredy.

Šimon Šicko.

Šikovný biznisman.

Matej Cifra.

Moderátor, dnes youtuber.

Zuzana Plačková.

Svoja kategória.

L.A. je hnusné mesto, ale dýcha slobodou. Jazdíš po Venice Beach, okolo teba skateri a pod tým krásnym kolotočom z GTA-čka si dáš hotdog. To je pre mňa spojenie so slobodou.

Na čo míňaš najviac peňazí?
To je otázka, ktorú som si mal položiť tiež. Na benzín. Posledné mesiace rozhodne na benzín.

Aké je tvoje najobľúbenejšie mesto? Keď ti niekto zavolá – GoGo baľ sa, za hodinu letíme, čo za mesto to musí byť, aby si povedal – jasné, idem?

Amsterdam je top jedna, za posledných pár rokov som tam bol deväťkrát. Tie ďalšie top sú pre mňa New York, L.A. a Tokyo.

Všetkému rozumiem, ale prečo L.A.?
Je to hnusné mesto, ale dýcha slobodou. Prenajmeš si Mustanga, jazdíš po Venice Beach, čo je pre mňa to najslobodnejšie miesto na svete, okolo teba skateri, prejdeš sa po pláži, piesok medzi prstami a pod tým krásnym kolotočom z GTA-čka si dáš hotdog. To je pre mňa spojenie so slobodou, s Amerikou a popkultúrou, ktorú si ja idem. Jeden výlet do L.A. som obetoval tomu, že sme spolu s Jirkom Králom hľadali lokality z hry Grand Theft Auto. Vyzerali fakt ako zväčšenina v realite.

To, čo tvoríš, je pre bežných ľudí prokrastinácia. Ako prokrastinuje youtuber?
Netflix. Alibisticky si nahováram, že to je inšpirácia do môjho filmárskeho života. Všetko, čo tam objavím, je tak pekne spracované, že idem odpadnúť.

Čo si tam objavil v poslednej dobe?
Teraz sme s Lucy dopozerali najnovšiu sériu Handmaid’s Tale a posledný diel bol par excellence. Elisabeth Moss hrá hlavnú rolu, to si pozrite. Mr. Robot je geniálny seriál, ktorý nám ukazuje obraz doby a toho, akí sme v technologickom svete zraniteľní. Čo všetko sa dá z našich telefónov vytiahnuť a aké je dôležité mať nejakú kybernetickú ochranu. Brooklyn Nine-Nine je najlepšia komédia dnešnej doby, kto mal rád Priateľov, ten nech si to pozrie. Milujem stand-upy, ktoré sú na Netflixe a najlepší je podľa mňa Dave Chappelle.

Hovoríš, že by si sa chcel v budúcnosti venovať filmu. Čo by si mi odporučil, ak by si mi chcel ukázať, ako sa robí dobrá kinematografia?
Napríklad Vlk z Wallstreet, Martin Scorsese to spravil brutálne. Som však veľkým fanúšikom Tarantina, mám pozreté všetky jeho filmy. Z umeleckého hľadiska ma v poslednej dobe najviac dostalo jeho The Hateful Eight (Osem hrozných), ale úplne všetko, čo má film mať, nájdete v Pulp Fiction. Je to akčné, pohodové, má to drive, je to vtipné aj dramatické.

 Čo robíš, keď chceš mať od všetkých úplný pokoj?
Mobil do vedľajšej izby a na ticho + Netflix + frajerka + jedlo.

Nad počítačom máš poličku s knihami. Čo čítaš?
Vždy, keď sa mi niečo podarí prečítať, tak sa tým vystatujem v Hashtagu. Najviac ma bavia biografie a trošku aj motivačná literatúra. Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol je moja obľúbená kniha. Životné príbehy s nadsázkou, to ma baví.

Rozhovor bol uverejnený v magazíne TECHBOX jeseň 2019 ako hlavný rozhovor čísla.