Pozrite si
Ak by sme sa bavili o hokejistoch, odpoveď je jasná – najlepší je stále Wayne Gretzky. Pri elektromotoroch je to už zložitejšie. V posledných dvoch rokoch sa s kandidátmi na víťaza roztrhlo vrece.
Spoločnosť Avid uviedla, že jej motor Evo Axial Flux dosahuje „jednu z najvyšších použiteľných hustoty výkonu a krútiaceho momentu z elektromotorov dostupných na trhu“.
To isté ale tvrdí aj Yasa a spoločnosť Equipmake hovorí, že jej elektromotory sú z hľadiska výkonovej hustoty svetová jednotka.
Elektromotor Equipmake dodá pri hmotnosti 9,98 kg výkon 220 kW, takže dosahuje výkonovú hustotu až 22 kW/kg. Pre porovnanie, väčšina súčasných elektromotorov končí na 5 kW/kg a motor v Tesle Model S 8,4 kW/kg. Väčšia gravimetrická hustota výkonu znamená, že môže byť použitý ľahší a menší motor pri rovnakom výkone, čo pri elektromobiloch pomáha zvýšiť dojazd.
Najnovšie sa však objavil nový hráč, ktorý sa uchádza o stupne víťazov. Spoločnosť Linear Labs vyhlasuje svoj motor s názvom Hunstable Electric Turbine (HET) za „majstra sveta“ medzi elektromotormi, uvádza magazín Autoblog.
HET je výsledkom práce Freda Hunstablea, ktorý roky navrhoval elektrickú infraštruktúru pre jadrové elektrárne v USA, a jeho syna Brada Hunstablea, spoluzakladateľa streamingovej služby Ustream. Tú v roku 2016 kúpila za 150 miliónov dolárov IBM.
Rozhodujúcou výhodou nového motora je, že aj pri veľmi nízkych otáčkach vyrobí pri rovnakej veľkosti, rovnakej hmotnosti, rovnakom objeme a rovnakom množstve vstupnej energie minimálne dvoj- až trojnásobok krútiaceho momentu ľubovoľného elektromotora od konkurencie, a to s vysokou účinnosťou v celom rozsahu krútiaceho momentu a otáčok, tvrdí Linear Labs. Firma má doteraz na svoje elektromotory 25 patentov.
V čom je Hunstable Electric Turbine výnimočná? Odkedy si Nikola Tesla v rokoch 1886 až 1889 patentoval vynálezy moderného trojfázového štvorpólového indukčného motora, sa elektromotory príliš nezmenili. Používajú sa dve koncepcie s cievkami a permanentnými magnetmi.
V motore s radiálnym indukčným tokom sa jedna zložka točí vo vnútri druhej (ako malý kotúč vo väčšom stacionárnom). V usporiadaní s axiálnym indukčným tokom sa komponenty otáčajú vedľa seba ako dva zotrvačníky po stranách strednej stacionárnej dosky.
Linear Labs vytvorili kombináciu konštrukcií axiálneho a radiálneho toku v jednom motore. HET tvoria štyri rotory obklopujúce stator. Centrálny rotor sa točí vnútri statora a vytvára jeden zdroj toku. Druhý rotor sa točí mimo stator a vytvára druhý zdroj toku. Na ľavom a pravom konci statora ležia dva ďalšie rotory, ktoré v podstate tvoria motor s axiálnym tokom. V podstate ide o dva sústredné radiálne motory medzi dvoma axiálnymi.
HET pri použití diskrétnych pravouhlých cievok vložených do pólov statora potrebuje o 30% menej medi ako motor podobnej veľkosti.
Brad Hunstable si však myslí, že HET by sa mohol uplatniť v elektromobiloch, pretože dokáže dodať krútiaci moment pri otáčkach, ktoré zodpovedajú konečnému použitiu. Súčasné motory elektrických áut sa točia oveľa rýchlejšie ako kolesá, takže väčšina vozidiel používa redukčný prevod. S novým motorom by automobilky mohli teoreticky tento prevod vyradiť, znížiť hmotnosť a zlepšiť účinnosť hnacej sústavy.
To by mohlo viesť následne k zníženiu potrebnej veľkosti batérie, alebo, naopak, k zvýšeniu dojazdu s rovnakou batériou. Linear Labs tvrdí, že HET by mohol zvýšiť dojazd o 10%.
Automobilky však zatiaľ nadšenie Linear Labs nezdieľajú. Nový motor by si vyžiadal podstatné konštrukčné zmeny celých pohonných systémov a nové riešenie by nemuselo byť lacnejšie, ako elektromotor s prevodovkou.
Je možné, že HET sa spočiatku uplatní u luxusnejších modelov. Linear Labs už s niektorými automobilkami rokujú a do sériovo vyrábaných vozidiel by sa nový motor, ktorý jeho vynálezcovia považujú za „kvantovú zmenu“, mohol dostať do troch, až piatich rokov.
Zdroj