Výrobcovia celkom správne predpokladajú, že našlapané hi-fi mám staticky umiestnené doma v podobe samostatných komponentov a výkonných reproduktorov. Každé prenosné zariadenie sa tak snaží viac či menej úspešne o reprodukovanie mojej obľúbenej hudby mimo toto pohodlie.
Ja ako používateľ sa musím uskromniť a moje nároky na prenosný rádiomagnetofón by mali byť nízke… ale zisťujem, že nemusia.
Rozmerovo väčší rádiomagnetofón samozrejme ponúka slušnejší arzenál funkcií a kvality, veď je aj predpoklad, že bude väčšinu času tróniť doma ako druhá či tretia posluchová zóna. Rozmerovo menší, skutočne prenosný klasický jazvečík má z pochopiteľných dôvodov výbavu orezanú na holé minimum. U neho sa teším aj pripojeniu slúchadiel, rýchlemu kopírovaniu kaziet, alebo prepínaču FM stereo.
Vidím, že pár typov malých japonských jazvečíkov z vtedajšieho Tuzexu má množstvo ovládacieho a prípojného luxusu. Je rozhodnuté, aj ja si takého zmajstrujem. Moja vízia počíta s prerábkou nejakého dostupného Číňana na dobre vybaveného Japonca.
V špecializovanom elektre kupujem veľké množstvo všemožných prípojných konektorov, a to je asi tak všetko. Prestavba sa nakoniec nekoná, sľubujem si však, že raz nájdem najlepšie vybaveného klasického jazvečíka a dodatočne zistím, či a o čo som prišiel.
Neskôr vidím na predaj NATIONAL PANASONIC RX-D30 z roku 1981 a zdá sa, že to je adept na kúpu bájneho našlapaného jazvečíka z minulosti. Pre istotu ešte trochu hľadám na internete, či je to najvyššie prevedenie. Vybavenie je ako u veľkého boomboxu, ale aplikované do malého jazvečíka. Všetko je teda ok, kupujem ho a idem na to.
Už pri prvom uchopení za madlo ma prehýba skoro až po zem, a tak začínam opis trochu netradične okamžitým vážením. Moje ostatné klasické jazvečíky vážia niečo okolo dvoch kilogramov. Teraz váha ukazuje v kľudovom režime až štyri kilogramy. Na použitie v teréne, teda po vložení batérií a dvoch kaziet, sa hmotnosť vyšplhala na 5 kilogramov.
To je jazvečíkovský extrém. Prezerám prípojné miesta, sú v neskutočnom počte 15 kusov. Ide o rôzne vstupy a výstupy, ktoré vidím až na troch stranách. Na ľavom boku je na štyroch RCA konektoroch linkový stereo vstup a výstup, nižšie sú tri jacky (3,5 mm) ako výstupy na dva externé reproduktory a slúchadlá.
Pod nimi sú ešte dva vstupy na 220 V a 9 V. (fotografia 005) Na hornom paneli sú štyri jacky s protiprachovými ochranami, z toho tri vstupy na mikrofóny (jeden dokonca regulovateľný) a výstup na monitorovacie slúchadlá. Poslednými prípojnými miestami sú anténne SW a FM vstupy na zadnej stene.
Prepínačov, tlačidiel a potenciometrov je tak požehnaný počet, že s nimi krútim a lúskam nepretržite takmer jednu skladbu. V skratke sú to trojpolohové prepínače vstupov (TAPE, RADIO a LINE IN), zvukového módu AMBIENCE, STEREO a MONO, nahrávania z AM staníc BEAT PROOF, I a II. Dvojpolohové prepínače funkcií Tape Program Sensor, Dubbing a Tape Operation AUTO a SINGLE.
Na jazvečíkovi absolútne nevídané prepínanie typu pásky je tu dokonca ešte rozdelené pre každú mechaniku zvlášť. Nahrávacia zvláda až tri typy Normal, Chromku a Metalku. Tlačidlo REC MUTE pri podržaní spôsobuje počas nahrávania útlm signálu na vytvorenie ľubovoľne dlhej pauzy.
Štyri otočné potenciometre BASS, TREBLE, BALANCE a VOLUME sú zoradené nad pravým reproduktorom. Na konci kovového horného panelu je ešte prepínač štyroch vlnových rozsahov FM, MW, SV1 a SV2. Na pravom boku sú dva ladiace ovládače, veľký hlavný a malý dolaďovací.
Na spodnej strane je umiestnený prepínač Voltage Selector. Predný čiastočne kovový panel obsahuje štvoricu reproduktorov, dva vstavané mikrofóny, obe kazetové mechaniky, merač otáčok, ladiacu stupnicu, päť operačných diód a Level Meter.
Spomedzi nie moc bežných funkcií ma teší plný auto stop pri každej zaradenej funkcii, vyhľadávanie nasledujúcej skladby na oba smery u oboch mechaník, otáčkomer nahrávacej mechaniky. Tá prehrávacia ho má takmer kompletný, ale z nepochopiteľných dôvodov nemá spravené okienko v čelnej stene.
Zvuk je fantastický, viac k tomu napísať netreba. Na malého jazvečíka je to asi maximum. Otváranie a zatváranie dvierok mechaník a práca so všetkými prepínačmi lahodí oku aj uchu, čistý pocit luxusu. Po týždni spolunažívania sa mi nedá inak, len všetko pochváliť.
Jediné, čo mi ešte nelahodí, je rozšírené stereo, ktoré PANASONIC nazýva Ambience Sound s reklamným sloganom „Po počúvaní Ambience sa už nikdy nevrátite k bežnému stereu!“. Ja som sa vrátil, niečo teda nie je v poriadku. Ale dám tomu ešte čas, hodne času a rád. Snáď sa v tom dá nájsť skrytá zámienka, aby som tohto zázračného jazvečíka ešte nezaložil do regálu.
Autor retro recenzie Mgr. art. Lukáš Jablonovský je zakladateľom TESLA Múzea.
