Pozrite si
Dnes majú aj skúsené kozmické agentúry vrásky na čele, keď majú úspešne pristáť na Marse, čo i len s malou robotickou sondou. A keď sa to aj podarí, často prídu komplikácie aj pri banálnych úkonoch. Spomeňme len aktuálne problémy pristávacieho modulu InSight, ktorý sa, zatiaľ neúspešne, snaží zavŕtať sondu pár metrov pod povrch Marsu.
Akou neporovnateľnou výzvou bude potom stavba trvalej základne na Marse, alebo hoci len na Mesiaci? Na oboch týchto telesách by pritom mali trvalo obývané základne vzniknúť, a to do desiatich, maximálne do dvadsiatich rokov.
Generálny riaditeľ SpaceX Elon Musk sa podrobnejšie venoval na podujatí US Air Force v Kalifornii časovým plánom a požiadavkám na kozmické lode, ktoré by sa nielen dostali na Mars, ale by tam pomohli vytvoriť udržateľnú základňu. Tá by sa postupne rozrástla na skutočné mesto s osadníkmi.
Preteky s hromadným štartom
Dlhodobou víziou Muska je urobiť z ľudstva medziplanetárny druh a Mars má byť prvou destináciou, aj keď neskôr pripustil aj kolonizáciu Mesiaca. Podľa Elona Muska si vyžiada vybudovanie prvého udržateľného mesta na Marse asi 1 000 štartov lodí Starship počas 20-tich rokov.
Táto bombastická prognóza vyzerá ešte bizarnejšie, keď sa nad ňou zamyslíme trochu hlbšie. Štartovacie okná pre let k Marsu (vzhľadom na vhodnú konšteláciu voči Zemi) sa vyskytujú zhruba raz za dva roky. Za dve desaťročia to predstavuje 10 štartovacích okien, takže 1000 rakiet by muselo letieť v celých rojoch a k Marsu by letelo súčasne, alebo v pomerne krátkom časovom intervale až 100 kozmických lodí s nákladom a s posádkou.
Túto myšlienku kozmickej flotily Musk prezentoval už dávnejšie a vyzerá rozumne. Akurát ju ešte nikto nevyskúšal v praxi, rovnako ako základný princíp letu – ten by štartoval z obežnej dráhy Zeme, alebo Mesiaca, kde by sa celá flotila postupne sústredila.
Na Zemi ešte dlho nebudeme mať kapacitu kozmodrómov schopnú vypraviť stovku medziplanetárnych rakiet viac-menej súčasne. Lode Starship by sa na orbite dotankovali pred letom, čo je dobrá myšlienka, ktorú je však teraz potrebné dotiahnuť do realizačnej fázy.
„Kamiónová doprava“ do vesmíru
SpaceX, ktorá už dlhodobo lieta s opakovane používanými prvými stupňami rakiet Falcon (najnovšia misia s nákladom satelitov Starlink má štartovať už dnes – 11.11.2019 – s trikrát leteným 1. stupňom Falconu a takisto s použitým aerodynamickým krytom), dotiahla použiteľnosť lodí Starship do dokonalosti.
Vďaka tomu by sa mali náklady na jeden let na Mars znížiť na zhruba 2 milióny USD. Starship je konštruovaný na maximalizáciu opakovanej využiteľnosti. Musk poznamenal, že v ideálnom prípade bude môcť Starship lietať až trikrát denne, čo je teoreticky až 1 000 letov do roka na jednu loď Starship.
Keďže tieto kozmické lode budú lietať nielen k planétam, ale aj na orbitu, môžu totálne zmeniť konvencie súčasnej kozmickej dopravy – osobnej, aj nákladnej.
SpaceX doteraz postavila zhruba stovku rakiet Falcon 9 a ak by dosiahla rovnaký počet nosičov SuperHeavy a lodí Starship, z ktorých každá dokáže vyniesť na obežnú dráhu užitočný náklad o hmotnosti až 100 ton, bude to revolúcia.
Teoretická dopravná kapacita (100 lodí x 1000 štartov x 100 ton) by potom konvergovala k hodnote 10 miliónov ton ročne, čo je šialené číslo. Pre porovnanie, všetky funkčné rakety na svete dnes dopravia na orbitu ročne náklad asi 500 ton, pričom aj z toho pripadá zhruba polovica na Falcony.
Na prahu novej éry kozmonautiky
Tisícka štartov ročne, je pravdepodobne ilúziou, ale aj keby v realite počet štartov lode Starship dosiahol len 1 percento z tejto hodnoty, pri 10 štartoch ročne by vyniesol na obežnú dráhu 1000 ton užitočného nákladu. To je dvojnásobok súčasnej globálnej vesmírnej dopravy.
Bombastické vyjadrenia Elona Muska – hlavne šibeničné termíny – treba brať s patričnou rezervou. Či teda Starship pristane na Mesiaci už v roku 2022 (o dva roky skôr ako NASA s projektom Artemis), alebo neskôr, nie je také podstatné. Je prakticky isté, že sa neuskutoční ani termín pristátia kozmonautov SpaceX na Marse v roku 2024, ale samotné technológie, ktoré SpaceX vyvíja a chystá sa už aj testovať, zmenia kozmonautiku a pilotované kozmické lety na nepoznanie.
Zdroj