Pozrite si
Filmové štúdiá archivujú obrovské filmotéky ešte na klasických celuloidových a plastových filmových pásoch. Toto však nie je ideálne médium z hľadiska časovej stability, nehovoriac o riziku vzniku požiaru a podobne.
V súčasnosti sa síce filmové archívy digitalizujú a niektoré filmy sa remasterizujú pomocou najnovších technológií, ale otázku bezpečnej archivácie to nerieši. Ideálne nie sú totiž ani magnetické harddisky, pri ktorých môže nastať zlyhanie a problémy so životnosťou majú aj napaľovacie optické disky.
Riešenie by mohlo priniesť nové úložné médium na báze skla od Microsoftu, vyvíjané od roku 2016 ako Project Silica. Microsoft v spolupráci s filmovými štúdiami Warner Bros uložil na sklenené platne verziu Supermana z roku 1978, pričom záznam by mal vydržať stovky rokov.
Cieľom výskumu je nájsť riešenie pre dlhodobú archiváciu dát, s ktorými sa pracuje len zriedka. Archivované kópie filmov sú typickým príkladom takýchto dát – z úložiska sa vyberajú obvykle len na účely remasterovacích projektov.
Sklenený štvorec Projekt Silica, na ktorý bol uložený film Superman, meria 7,5 cm x 7,5 cm x 2 mm a obsahuje 75,6 GB dát. V porovnaní s dvojvrstvovým Blu-ray diskom s kapacitou 50 GB to nevyzerá na žiadnu revolúciu, ale hlavnou prednosťou nového média má byť životnosť.
Dáta sú stále čitateľné aj po pečení doštičky v rúre, po vhodení do vriacej vody, zahriatí v mikrovlnke, a dokonca aj po poškriabaní oceľovou vlnou. Okrem toho Microsoft postupne zvyšuje hustotu záznamu, takže porastie aj kapacita.
Projekt Silica používa podobné lasery, aké sa využívajú v očnej chirurgii. Do skla vypaľujú stopy nazvané voxely, ktoré obsahujú viac informačných bitov, nielen „0“ a „1“ ako v prípade jamiek a plôšok na optických diskoch .
Okrem toho môžu mať podstatne viac vrstiev, než CD, DVD, alebo Blu-ray disky, ktoré pracujú zvyčajne s jednou, maximálne dvoma vrstvami. Projekt Silica použil pri zázname filmu Superman 74 vrstiev a nové sklenené „disky“ majú údajne ešte viac vrstiev.
Riešenie, ktoré je zatiaľ pilotným projektom, nevyzerá veľmi prakticky. Aby sa široko presadilo, bude potrebné technológiu štandardizovať, čo nikdy nie je jednoduchá cesta. Len tak sa ale podarí presvedčiť výrobcov, aby do rôznych IT zariadení zabudovali potrebné napaľovačky a čítačky. Aký osud nakoniec čaká Projekt Silica tak ukáže až budúcnosť.
Zdroj