Pozrite si
Spoločnosť Ocean Cleanup už zbiera plávajúci plastový odpad pomocou plávajúcej bariéry v oblasti Veľkej pacifickej odpadkovej škvrny, ale chce sa zamerať aj bližšie k zdrojom tohto odpadu.
Už v roku 2015 uskutočnil Ocean Cleanup štúdiu, ktorá analyzovala viac ako 40 000 riek vlievajúcich sa do oceánov. Vyplýva z nej, že väčšina plastového odpadu v moriach prichádza iba z 20-tich riek, väčšinou na ázijskom kontinente.
K podobnému záveru dospeli aj vedci z Helmholtz Centre for Environmental Research – UFZ, keď zistili, že až 90 percent objemu plastového odpadu v oceánoch pochádza z desiatich veľtokov. Ide o osem ázijských riek – Mekong, Amur, Perlovú rieku, Gangu, Hai, Žltú rieku, Indus, Jang-c‘-ťiang a dve africké – Niger a Níl.
Ocean Cleanup teraz odhalil svoj nový systém s názvom The Interceptor (lapač) navrhnutý na zachytávanie plastového odpadu v riekach pred tým, ako sa dostane do oceánu. V prevádzke sú už dva systémy na riekach v v Ázii.
Interceptor je katamarán, ktorý používa dlhú plávajúcu bariéru na zachytávanie odpadu. Táto bariéra zaberá iba časť riečneho profilu, aby ňou mohli prechádzať ďalšie plavidlá a vodné živočíchy. Je zakotvená v koryte rieky a využíva prirodzený tok, ktorý tlačí odpadky smerom k ústiu Interceptora.
Tam sa odpad hromadí na filtrujúcom dopravnom páse, ktorý oddelí vodu a sústreďuje ho v zásobníkoch. Zásobníky vybavené senzormi monitorujú svoje zaplnenie a včas signalizujú prevádzkovateľom, keď je potrebné ich vyprázdniť. Ďalej sa odpad spracuje tradičným spôsobom ako pri separovanom zbere.
Systém so zabudovanými lítiovými batériami je napájaný solárnou energiou a podľa tímu vývojárov dokáže za deň vytiahnuť z rieky až 50 ton odpadu. V optimálnych podmienkach môže denný výkon dosiahnuť údajne až 100 ton odpadu.
Ocean Cleanup už postavil prvé štyri „lapače“, z ktorých je jeden nainštalovaný v Jakarte a druhý v Kuala Lumpure. Po identifikácii 1 000 najznečistenejších riek na svete si spoločnosť stanovila za cieľ do roku 2025 nasadiť tieto systémy na všetkých z nich.
Kľúčová však bude spolupráca s miestnymi orgánmi a súkromnými firmami, aby sa našlo riešenie v konkrétnych podmienkach jednotlivých krajín.
Podobne bližšie k „zdroju“ plastového odpadu chce zacieliť úsilie aj Nórsko. Spojené nasadenie pri čistení oceánov a zároveň lapaní plastov prichádzajúcich v riekach môže časom priniesť sľubné výsledky a čistejšie vody v moriach, aj v riekach.
Zo všetkého najdôležitejšie je ale vyčistiť naše spotrebiteľské preferencie pri používaní plastových obalov a podľa možnosti anulovať používanie jednorázových obalov z polymérov.
Zdroj