Pozrite si
Globálne emisie skleníkových plynov sa majú do roku 2050 znížiť v porovnaní s rokom 1990 o 50 %. EÚ pritom podporuje cieľ znížiť tieto emisie do roku 2050 až o 80 – 95 % (oproti roku 1990), aby sa kompenzovala nižšia schopnosť rozvojových krajín.
Elektromobilita je v tomto duchu síce často spomínaná, ale emisie z cestnej dopravy, a zvlášť z osobnej, sú len kvapkou v mori znečistenia. Navyše, ak elektrinu pre elektromobily budú vyrábať uhoľné elektrárne, uhlíková stopa zostane obrovská. Práve uhoľné elektrárne a teplárne sú pritom najväčšími producentmi skleníkových plynov a ďalších emisií.
V rámci záväzkov pri znižovaní emisií našťastie dôjde v EÚ k ich postupnému útlmu. Odberatelia elektriny na Slovensku napríklad v súčasnosti prispievajú v rámci takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu viac ako 100 miliónmi EUR ročne na ťažbu a spaľovanie hnedého uhlia z Hornonitrianskych baní.
Za tieto peniaze dostávame ako „bonus“ viac emisií, ako vyprodukuje údajne celá slovenská doprava. V roku 2023 tieto dotácie skončia, a mal by nasledovať aj útlm spaľovania hnedého uhlia.
Emisie však nepoznajú hranice. Napríklad Poľsko vyrába až 80% elektriny v uhoľných elektrárňach a v Nemecku po odstávke atómových elektrární je to asi 40%. Veľkú časť elektriny z uhlia vyrába aj Česko, kde je silný ťažobný priemysel. Možné scenáre prechodu na bezuhlíkovú produkciu elektriny u našich susedov rozviedol v rozhovore pre portál iDnes.cz český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček. V mnohom môžu byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
Ani obnoviteľné zdroje nie sú „zadarmo“
Odporcovia jadrových elektrární (JE) poukazujú na ich riziká, problémy s likvidáciou jadrového odpadu, aj na vysoké náklady a dlhé lehoty výstavby. Toto zdraženie ale z veľkej časti súvisí so zvyšovaním bezpečnosti JE. Navyše, v druhej polovici nasledujúcej dekády sa očakáva komerčná dostupnosť menších reaktorov (s výkonom rádovo 100 MW), ktoré budú lacnejšie a umožnia jednoduchšie začlenenie do rozvodnej siete.
Česko napriek tradičnému odporu zo strany Rakúska pripravuje projekt rozšírenia JE v Dukovanoch a v hre je aj rozšírenie JE Temelín. Podľa ministra Havlíčka Česko nemá podmienky na masívnu výrobu elektriny vo veterných elektrárňach a nebude znovu výrazne dotovať veľké solárne farmy, ako to robilo v minulosti.
Vďaka nepremyslenej dotačnej politike predchodzích vlád doplácajú odberatelia elektriny „solárnym barónom“ v ČR mnoho miliárd korún. Jadrová energetika je preto relevantnou a dôležitou časťou energetického mixu.
Aktuálne Česko vyrába 45% elektriny v uhoľných elektrárňach. Ak sa má tento podiel do roku 2050 znížiť na nulu, treba sa rozhodnúť, čo ho nahradí. Minister Havlíček v rozhovore pripomína, že všetky obnoviteľné zdroje budú stáť českých daňových poplatníkov, respektíve odberateľov elektriny do roku 2030 zhruba jeden bilión českých korún (38,7 miliárd EUR). Pripúšťa aj podporu pre solárne zdroje, ale len pri malých, väčšinou strešných elektrárňach.
Energetická bezpečnosť versus európske právo?
Východiskom je budovanie kapacít na výrobu elektriny z jadra. Česko plánuje predĺžiť životnosť prvých štyroch blokov v JE Dukovany do roku 2045 až 2048 a zároveň by sa tam mal postaviť ďalší blok s výkonom až 1 200 MW. Celkový výkon jadrovej elektrárne by tak dosiahol 3 200 MW. V danej lokalite by išlo o maximum, ktoré je možné pomocou miestnych zdrojov ochladiť.
V horizonte ďalších niekoľkých rokov bude potrebné prijať opatrenia na ďalšie budovanie jadrovej energetiky, pričom jedným z najpravdepodobnejších scenárov bude rozšírenie elektrárne Temelín.
Medzitým bude nutné sledovať vývoj a dostupnosť spomenutých malých modulárnych reaktorov, ktoré by mohli byť k dispozícii už v rokoch 2025 až 2030. ČEZ už podpísali dohodu o spolupráci s americkou spoločnosťou NuScale Power, ktorá tieto reaktory vyvíja.
V prospech budovania jadrovej energetiky sa najnovšie vyjadril aj český premiér Andrej Babiš, keď povedal: „Pri jadre sme zaspali dobu. Temelín sme už mohli stavať. My to musíme presadiť, aj keby sme mali porušiť európske právo. Energetická bezpečnosť je pre nás priorita.“
Premiér Babiš však nemal na mysli predpisy v environmentálnej oblasti. V minulosti sa podozrenie z porušenia európskeho práva objavilo pri dvoch projektoch jadrových elektrární. V prípade britskej elektrárne Hinkley Point, ktorú stavia francúzska EDF, ani maďarskej elektrárne Paks – tú stavia ruský Rosatom, sa však podľa Európskej komisie štáty nedovolenej podpory nedopustili.
Zdroj