Pozrite si
Neuralink je jednou z menej známych firiem ambiciózneho miliardára Elona Muska, založenou v roku 2016. V blízkej budúcnosti však o nej možno budeme počuť často. Naznačujú to nielen Muskove ambície vyvinúť v rámci Neuralinku rozhranie ľudský mozog-stroj, ale aj prvé povzbudzujúce výsledky.
V krátkodobom horizonte sa má firma zamerať na vývoj čipov, ktoré by umožnili stimuláciou mozgu liečiť niektoré mozgové poruchy, ale dlhodobým cieľom je prepojenie mozgu s počítačmi a umelou inteligenciou.
Vedľajším efektom popri schopnosti ovládania počítačov a iných strojov prostredníctvom myšlienok by bola možnosť pomôcť úplne ochrnutým osobám znovu sa pohybovať. Signály z mozgu pacienta by ovládali bioprotézy, prípadne celé exoskeletony. Ale nielen to.
Musk predpokladá, že bezpečný vývoj umelej inteligencie a spojenie mozog-stroj bude mať za následok postupné splynutie ľudskej a umelej inteligencie. Je to údajne cesta, ako sa vyhnúť nadvláde umelej inteligencie, ktorá nás v budúcnosti môže prekonať.
Výkonný čipový implantát
Na najnovšom brífingu Elon Musk prezentoval dosiahnutý pokrok Neuralinku a ten nie je malý. Firma vyvinula mozgový implantát v podobe čipu, ale aj chirurgického robota pripomínajúceho šijací stroj, ktorý bude schopný obrovské množstvo elektród pripojiť do mozgu.
Nový druh rozhrania mozog-stroj od Neuralinku okrem iného výrazne zvýšil šírku pásma na prenos informácií na trase mozog-počítač. Musk uviedol, že najlepšie zariadenia schválené americkým regulátorom FDA používajú okolo 10 elektród na liečbu Parkinsonovej choroby, kým prvý čip od Neuralinku pomenovaný N1, má 1000 kanálov.
Okrem toho miesto tuhých elektród, ktoré môžu spôsobiť poranenie, používa elektródová matrica N1 veľmi malé a ohybné vlákna s hrúbkou okolo tretiny priemeru ľudského vlasu. Tie by mali byť zapojené do mozgového tkaniva robotickým chirurgom z dielne Neuralinku. Robot pracuje bezpečne, bez poškodenia jemných ciev v mozgu.
Po implantácii by mali senzory N1 snímať mozgové signály, alebo, v prípade potreby, stimulovať mozog externými signálmi. Zariadenie implantované za uchom by potom prenášalo dáta do počítača. Neuralink predpokladá, že zariadenie by mohlo mať životnosť rádovo minimálne niekoľko rokov, v optimálnom prípade až desaťročí. Vyzerá to skoro ako partnerstvo na celý život.
Už na budúci rok u ľudí?
Neuralink stručne informoval aj o niektorých testoch na zvieratách, pričom výsledky označil za „veľmi nádejné“. Aj keď neuviedol podrobnosti, Bloomberg informoval, že robot bol schopný správne umiestniť elektródové vlákna asi v 87 percentách prípadov a dáta získané od potkanov boli asi 10 krát väčšie ako umožňujú dnešné technológie.
Firma dúfa, že klinické skúšky s použitím základných verzií svojho systému spustí u ľudí už v druhom polroku 2020, hoci pripúšťa, že ide o pomerne šibeničný termín. Na bombastické vyjadrenia a smelé plány Elona Muska sme si už mohli zvyknúť, preto tento časový harmonogram berme radšej s rezervou.
Zároveň však vieme aj to, že Musk je vizionár, ktorý svoje sny dokáže, skôr-či neskôr, materializovať.
Na to, aby ste mohli myšlienkami ovládať svoj smartfón, asi zákrok neurochirurga nebudete chcieť absolvovať. Ale ak by ste trpeli mozgovou poruchou a ako bonus získate možnosť telepatických prenosov so svojou rovnako vybavenou partnerkou, či partnerom, potom by to už stálo za úvahu.
Musk navyše hovorí, že spočiatku bude na umiestnenie implantátu potrebný chirurgický zákrok v celkovej anestézii, ale časom by sa technológia mala výrazne zjednodušiť. Celá procedúra by prebehla jednoducho a rýchlo, podobne ako dnešné operácie očnej šošovky.
Zdroj