Pozrite si
Jeden z vesmírnych projektov miliardára Richarda Bransona – Virgin Orbit – sa úspešne posúva na štartovaciu líniu. Prvý testovací let lietajúcej štartovacej platformy v podobe upraveného Boeingu 747 s názvom Cosmic Girl s odhodením nosnej rakety bol úspešný.
S pripojenou raketou LauncherOne pritom Cosmic Girl vzlietla prvýkrát v novembri 2018, k jej odpojeniu však vtedy nedošlo. Pri aktuálnom teste bola raketa LauncherOne uvoľnená vo výške niekoľkých kilometrov nad Mojavskou púšťou, čím sa Virgin Orbit o krok priblížila k skutočným štartom s vynášaním nákladov na obežnú dráhu.
Namiesto užitočného zaťaženia mala raketa v hlavici uložený kus kovu a namiesto paliva niesla ako záťaž zmes vody a nemrznúcej zmesi, ako simuláciu reálnej hmotnosti. Podľa šéfa spoločnosti Dana Harta by skutočný štart mohol prísť na rad ešte do konca leta.
Prvý komerčný let by sa potom mohol uskutočniť približne za osem až desať týždňov po úspešnom teste. Virgin Orbit už má vo svojej továrni vyrobených šesť rakiet a dokázala by ich vyrobiť „viac ako 20“ ročne, uviedol D. Hart pre CNBC.
Pomerne rýchly pokrok Virgin Orbit v porovnaní s Virgin Galactic, ktorá sa potýka s neustálymi odkladmi komerčných letov, má svoje dôvody. Na rozdiel od Virgin Galactic, Virgin Orbit nebude prepravovať do vesmíru pasažierov, ani posádku, preto musí riešiť podstatne menej problémov.
Okrem toho má dobré dôvody, aby pri vývoji technológie nasadila vysoké tempo. Tým hlavným je rastúci dopyt po doprave menších nákladov a zároveň vznik konkurenčných subjektov, ktoré takéto služby zabezpečujú, alebo sa na to chystajú. Napríklad americká spoločnosť Rocket Lab so svojou nosnou raketou Electron dokáže na LEO dopraviť náklad o hmotnosti 225 kg.
Virgin Orbit bude pomocou rakety LauncherOne vypúšťať na nízku obežnú dráhu družice maximálne veľkosti chladničky a za jeden štart si plánuje účtovať 10 až 15 miliónov dolárov. V porovnaní s cenami za dopravu konvenčnými raketami ide o výhodnú ponuku.
Vypúšťanie nosných rakiet zo vzduchu nie je novou myšlienkou. Spoločnosť Northrop Grumman disponuje systémom Pegasus, ktorý začal lietať už v roku 1990. Trojstupňová raketa Pegasus štartuje z upraveného lietadla Lockheed Martin L-1011 a na LEO orbitu dokáže dopraviť náklad o hmotnosti 443 kg.
Northrop Grumman však účtuje približne 40 miliónov dolárov za jeden štart, čo je 3x, až 4x viac, než hodlá požadovať Virgin Orbit. LauncherOne má pritom podobné možnosti ako Pegasus – na nízku obežnú dráhu vo výške 230 km má vynášať náklady s hmotnosťou do 500 kg a do výšky 500 km (čo je stále LEO) zhruba 300 kg.
Devízou Bransonovej firmy sa má stať aj flexibilita. Chce dosiahnuť schopnosť štartovať s nákladom do vesmíru každých „štyri až šesť hodín“, čo je dané časom potrebným k pripojeniu rakety k lietadlu Cosmic Girl.
Zdroj