Ericsson patril medzi svetových lídrov vo vývoji a výrobe mobilných telefónov dlhé roky. Dodnes patrí k lídrom, no na poli sieťových prvkov, ktoré ani nevieme, že denno-denne používame. Jedným z ikonických modelov, ktoré sme našli aj v našom archíve je Ericsson T39. Luxusný mobil, ktorý by sme dnes nazvali top-end. Nič lepšie v tom čase od Ericssonu nebolo.
Písal sa rok 2001 a Ericsson zhruba v tomto čase predstavil pokračovateľa modelu T28, resp. T29. Aj novinka si zakladala na extrémne tenkom tele (96 – bez antény x 50 x 18 mm) a nízkej hmotnosti (86 g). Pamätám si na ten svoj, mal Li-Pol (tiež obrovská novinka v tom čase) batériu, ktorá splývala so zadnou stranou.
Tento dnes už 18-ročný flipový mobilný telefón patril k tým najlepším vo svojej dobe. Čo všetko mal? Hlavne aktívny kryt tlačidiel, ktorý stačilo pri prichádzajúcom hovore vyklopiť a hovor sa prijal. V „tajnom” servisnom menu bolo dokonca počítadlo otvorení tohto krytu.
Napríklad monochromatický 5-riadkový displej s bielo-modrým podsvietením mal rozlíšenie 101 x 54 bodov s pomerom strán 17:9. Vo vnútri mal miesto na 510 kontaktov, 10 zmeškaných, 10 prijatých a 10 odchádzajúcich volaní. Nechýbal vibračný režim či možnosť sťahovania mono zvonení, ale aj vytváranie vlastných. Nechýbal ani kalendár, prehliadač WAPu, e-mail či hry. Tenis bolo napríklad možné hrať proti súperovi cez Bluetooth!
Čerešničkou bolo vlastné menu, záložka v menu, kde bolo možné pridať viaceré funkcie pre rýchly prístup. Vrcholom doby bolo ale ovládanie hlasom. Nečakajte Alexu či Siri. Hlasom bolo možné vyvolať iba konkrétnu funkciu či hlasové vytáčanie.
Plastové telo sa príjemne držalo v ruke. Tuhosť telefónu zabezpečovala hliníková konštrukcia. Telefón vo všetkých farbách vyzeral veľmi elegantne a prémiovo. Svietiacomodré logo Ericsson na kryte tlačidiel bolo neprehliadnuteľné.
Na bočnej strane bolo iba jediné tlačidlo, posuvník na ovládanie hlasitosti. Mimo hovoru ale slúžilo aj na získavanie informácií o zvolenom profile, alebo ostávajúcom čase do vybitia batérie. Šikovné.
Novinkou ale bol Bluetooth 1.0b modul. V tom čase ale fičalo aj IrDA, ktoré tiež novinke nechýbalo. Na pripojenie do internetu využíval WAP 1.2.1, GPRS alebo HSCSD (High Speed Circuit Switched Data).
Li-Pol batéria mala mimochodom 600 mAh, mala vydržať 300 hodín v pohotovostnom režime. V predaji bola aj 650 mAh Li-Ion batéria.
Pod anténou bol konektor pre pripojenie externej antény. V ľavom hornom rohu zadnej časti bol kryt závitu, do ktorého bolo možné priskrutkovať držiak na opasok. Ten bol v balení.
V predaji aj u nás bol Ericsson T39 v tmavej modrej (Classic Blue), svetlej modrej (Icecap Blue) a krémovej (Rose White) farbe. Cena sa pohybovala okolo 10-15 tisíc Sk.
Wikipedia píše, že T39-tka bola posledný mobilný telefón s vyklápacím flipom a externou anténou. Pre nás v redakcii a špeciálne aj pre mňa to bola ale srdcovka. Žiaľ, skončila v servise ako neopraviteľný kus, resp. opraviteľný – výmena základnej dosky za vyššiu cenu, ako stál samotný telefón v tom čase.
