Pozrite si
Skeptici pri elektromobilite vyjadrujú pochybnosti o celkových dopadoch na čistotu ovzdušia a globálne otepľovanie cez takzvanú uhlíkovú stopu. Pravdou však je, že ak máme k dispozícii čistú elektrinu vyrábanú v nízkouhlíkových obnoviteľných zdrojoch, sú elektromobily veľkým prínosom pre kvalitu ovzdušia.
Platí to o energii z vodných, solárnych a veterných, prípadne aj z jadrových elektrární. Pri výrobe elektriny v tepelných elektrárňach na fosílne palivá je to už s uhlíkovou stopou podstatne horšie, ale môže nás tešiť, že emisie sa aspoň tvoria mimo husto osídlených oblastí a veľkých miest.
Nielen CO2
Oxid uhličitý však pri zelených technológiách zďaleka nie je jediným problémom. Uhlíkovú stopu môžeme nakoniec pri výrobe batérií, elektromobilov, solárnych panelov a veterných turbín efektívnou výrobou minimalizovať.
S rozvojom týchto technológií však rastie dopyt po rôznych materiáloch, ktorý tlačí na eskaláciu ich ťažby a často vytvára značné problémy – od ľudskoprávnych, po ekologické. Naša „zelená“ budúcnosť bude okrem iného vyžadovať veľa batérií – na pohon našich elektromobilov, akumulátory pre záložné zdroje, aj batérie pre elektrospotrebiče, od mobilov, po robotické kosačky.
Podľa správy výskumníkov z University of Technology v Sydney bude dopyt po kovoch používaných na výrobu batérií pre elektromobily a záložné zdroje pre veterné a solárne elektrárne v blízkej dobe vyšší než ponuka. Dôsledkom toho dôjde k otváraniu nových ťažobných lokalít, čo sa nezaobíde bez následkov.
Podobne ako smartfóny a počítače, aj budúca energetická infraštruktúra vyžaduje množstvo rozličných kovov a minerálov. Lítium-iónové batérie používané v elektronike, elektromobiloch a v záložných zdrojoch potrebujú popri lítiu aj kobalt, mangán a nikel.
Elektromotory, aj generátory veterných turbín využívajú vzácne zeminy ako neodým na permanentné magnety a solárne panely nových technológií zas spotrebujú veľkú časť svetovej ťažby telúru, gália, striebra a india. Väčšina technológií pre obnoviteľné zdroje sa tiež nezaobíde bez veľkého množstva medi a hliníka.
Skutočný boom elektromobility, ktorý máme ešte len pred sebou, spôsobí, že sa o pár rokov minú dnešné dosiahnuteľné zdroje lítia, kobaltu a ďalších kovov. Nie, netreba sa obávať. Z hľadiska ich dostupnosti môžeme byť viac-menej pokojní, pretože trh si vynúti otváranie nových ložísk, prípadne ťažbu tam, kde sa dnes javí neekonomická.
Recyklácia ako východisko
Má to však háčik. Zvýšená ťažba totiž prináša nemalé problémy. Napríklad až 60% dnešnej spotreby kobaltu pochádza z Demokratickej republiky Kongo, kde baníci, a často aj deti, pracujú v otrockých podmienkach, ako ukazuje video vyššie. S ťažbou nerastov je okrem toho spôsobená aj kontaminácia vzduchu, vody a pôdy ťažkými kovmi. Uhlíková stopa tu preto nie je jediným problémom.
Na druhej strane, ak máme dosiahnuť ciele Parížskej dohody o znížení emisií pre spomalenie otepľovania, mala by sa všetka energia o 30 rokov vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Aj doprava má fungovať na obnoviteľných zdrojoch (na elektrine a vodíku), ale táto ambícia si podľa analytikov vyžiada zvýšený dopyt po 14-tich kľúčových kovoch.
Riešením na uspokojenie dopytu po lítiu a kobalte je aj recyklácia batérií, ktorá bude s rozvojom elektromobilov omnoho väčšou výzvou. V súčasnosti sú ceny za recykláciu batérií podľa Clare Church, výskumníčky z Medzinárodného inštitútu pre trvalo udržateľný rozvoj (IISD), veľmi nízke a demotivujúce.
To sa v budúcich rokoch zmení. Podľa uvedenej správy predstavuje recyklácia lítia a kobaltu hodnotu trhu do roku 2025 vo výške 23 miliárd dolárov. Už dnes k zodpovedným firmám patrí Tesla, ktorá oznámila, že vo svojej Gigafactory 1 pripravuje systém na recykláciu batérií.
V jeho rámci bude spracovávať odpad z výroby batérií, aj batérie po skončení životnosti, aby sa dosiahla recyklácia dôležitých kovov. A zníži sa tak aj uhlíková stopa batérií.
Ďalšou možnosťou je využite opotrebovaných batérií na iné účely. Batérie elektromobilov majú po skončení životnosti síce nižšiu kapacitu, ako pôvodne, ale stále sú funkčné a využiteľné napríklad v úložiskách energie. Takýto projekt rozbieha napríklad Toyota.
Zdroj