Pozrite si
Po dlhých mesiacoch vývoja a výstavby v leteckom hangári, nasledovaných „slávnostným“ poposúvaním a neskôr aj rýchlym rolovaním po letiskovej dráhe, sa nakoniec 13. apríla 2019 lietadlové monštrum Stratolaunch konečne odlepilo od zeme.
Dvojtrupové lietadlo prezývané Roc vyrobené z uhlíkových vlákien má rozpätie krídel 117,3 metra a poháňa ho šesť prúdových motorov. Vďaka svojim rozmerom pôsobí najväčšie lietadlo na svete neobvykle subtílne, preto pozorovateľ chtiac-nectiac čelí obavám, či sa pri štarte, alebo v turbulenciách počas letu nerozpadne.
Pri testovacom štarte z letiska Mojave Air and Space Port v Kalifornii, odkiaľ lietadlo štartovalo o deň neskôr po Medzinárodnom dni kozmonautiky, k žiadnym komplikáciám našťastie nedošlo. Počas viac ako dvojhodinového testovacieho letu lietadlo vystúpilo do výšky 5,1 km a dosiahlo rýchlosť 304 km/hod.
Vývojári využili testovací let na preverenie výkonu, riadenia a vlastností lietadla vo vzduchu.
Stratolaunch, ako naznačuje jeho názov, bude slúžiť na vypúšťanie (presnejšie povedané odhadzovanie) nosných rakiet a neskôr aj raketoplánov vo veľkej výške. Malo by sa tak diať vo výške okolo 10 km nad zemou, čo je spodná hranica stratosféry. Vzduch je v týchto výškach podstatne redší ako pri zemi, čo ušetrí rakete množstvo paliva.
Na obežnú dráhu bez štartovacej rampy
Myšlienka využiť ako štartovaciu platformu pre kozmické lety namiesto štartovacej rampy lietadlo oslovila viacerých technologických nadšencov. Jedným z nich bol spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen, ktorý založil v roku 2011 práve spoločnosť Stratolaunch Systems.
Paul Allen v októbri 2018 zomrel a prvého letu svojho „dieťaťa“ sa nedožil. Po smrti zakladateľa došlo vo firme k určitým racionalizačným opatreniam a vývoj raketových motorov a viacerých druhov nosičov bol zastavený.
Stratolaunch sa teraz koncentruje na ukončenie vývoja nosného lietadla, s ktorým by sa mali do vesmíru dopravovať družice a ďalšie kozmické prostriedky. Do stratosféry by mal Stratolaunch dopravovať náklady s hmotnosťou do 225 ton (sumár nosnej rakety a užitočného nákladu).
Prvý štart s kozmickým nákladom by sa mal uskutočniť už v roku 2020. Aký náklad, respektíve raketa to bude, nie je dnes jasné. Stratolaunch totiž po smrti P. Allena zastavil vývoj svojej rakety „Medium Launch Vehicle“, ktorá mala prvýkrát letieť v roku 2022 a do kozmu vyniesť náklad do 3 400 kg. Podobný osud stihol aj vývoj malého raketoplánu „Black Ice“.
Konkurencia nespí
Hoci zamestnanci Stratolaunch Systems v sobotu, 13. apríla zažívali chvíle radosti a slávy, pravdou je, že rovnakou technológiou vynášania kozmických prostriedkov sa zaoberá viacero konkurenčných spoločností. A za väčšinou z nich Stratolaunch zaostáva.
Spomeňme napríklad Virgin Galactic, ktorá využíva takisto dvojtrupový lietadlový nosič (WhiteKnightTwo) na odhadzovanie raketoplánu SpaceShipTwo pre vesmírnych turistov a má za sebou už aj pilotované testovacie lety.
Zakladateľ Virgin Galatic Richard Branson, však založil aj spoločnosť Virgin Orbit, ktorá sa špecializuje na vynášanie malých družíc na nízku obežnú dráhu.
Spoločnosť na vynášanie nosnej rakety LauncherOne bude používať upravený Boeing 747-400 pomenovaný „Cosmic Girl“ a už má za sebou testovací let s pripojenou raketou.
Hlad po vynášaní malých a stredných družíc chcú uspokojovať aj mnohé ďalšie súkromné spoločnosti, aj štátne inštitúcie. Len v USA majú takéto ambície Rocket Lab a Blue Origin a k tomu aj americká armádna agentúra DARPA, ktorá takisto chce štartovať s nosnými raketami zo stratosféry z paluby špeciálne upravených lietadiel.
K tomu pridajme zavedené firmy ako SpaceX, alebo ULA, používajúce klasické nosiče. Ich štart je síce drahší a náročnejší, ale dokážu pri jednom lete vyniesť aj desiatky malých satelitov. Podobné vesmírne spoločnosti vznikajú aj v Číne a v ďalších krajinách, takže v najbližších rokoch bude na kozmickej výpadovke zrejme rušno.
Zdroj