Panasonic LUMIX S1R - bezzrkadlovka mojich snov

Naozaj to nie je tak dávno, keď som si pod pojmom bezzrkadlovka predstavil skôr lepšiu alternatívu pre kompaktný fotoaparát. Ani vo sne by ma nenapadlo, že podobné označenie môže niesť aj plnohodnotný nástroj hodný profesionálneho nasadenia.

Doba však výrazne pokročila a aktuálne top modely už dávno nemajú vo svojej DNA slovo kompaktnosť. Sú to však fotoaparáty, ktoré vás okamžite presvedčia o tom, že zrkadlo nie je podmienkou kvalitnej fotografie a videa. Teda minimálne v prípade testovaného Panasonicu S1R to platí určite.

Telo pre poriadneho chlapa

Už pri prvom kontakte pochopíte, že toto telo nie je určené na dovolenky. Je obrovské a najmä ťažké. Veď samotné telo má s batériou a pamäťovou kartou váhu 1 020 g. Je to údaj, ktorý počas používania určite pocítite. Navyše si k tomu musíte ešte pripočítať aj objektív. V prípade testovaného setu to bol Panasonic 24-105mm f/4 MACRO OIS LUMIX S, ktorý váhu celého setu ešte o niečo zdvihol.

Na druhú stranu práve vďaka veľkému a pomerne ťažkému telu ponúka Panasonic S1R dostatok priestoru pre pohodlné rozmiestnenie všetkých ovládacích prvkov a najmä komfortné ovládanie a úchop. Bez problémov si budete mať kde umiestniť ruky, a to aj v prípade ak patríte k „dlhoprstým“. Rovnako vyššia váha zabezpečuje dostatočnú stabilitu počas fotenia, takže sa budete cítiť o niečo istejšie.

Ak ste niekedy držali v rukách niektorý z posledných CSC modelov Panasonicu, budete aj v prípade profesionálneho kúsku Panasonic S1R okamžite doma. Samozrejme oproti modelom, ako je Panasonic GH5, alebo Panasonic G9 je tu o niečo viac ovládacích prvkov. Rovnako však nechýba možnosť personalizácie jednotlivých nastavení, tak aby ste mali rýchly prístup k voľbám vždy. Osobne som bol ako dlhodobý používateľ modelu Panasonic GH4 hneď doma.

Keď si môžete všetko prispôsobiť

Na ľavej strane nájdete prepínač režimov, ktorému nechýba aretácia, alebo trojica kreatívnych režimov. Pod ním nájdete prepínač pre nastavenie snímania s časovou spúšťou, alebo sériového snímania. Na opačnej strane nájdete veľký prepínač, prostredníctvom ktorého viete fotoaparát zapnúť a samozrejme samotnú spúšť.

Jej citlivosť považujem za ideálnu, keďže nie je potrebné silné stlačenie pre zaostrenie, ale ani samotné vytvorenie fotografie. Rovnako musím pochváliť jej polohu, keďže mi na spúšti prirodzene leží ukazovák pravej ruky. Jedine prepínač pre zapnutie mal na môj vkus trochu ťažkopádny chod, takže sa mi stávalo, že pre zapnutie fotoaparátu som musel použiť aj druhú ruku.

Medzi spúšťou a tlačidlom pre zapnutie nájdete aj trojicu tlačidiel pre rýchle nastavenie citlivosti, vyváženia bielej a expozície. Tlačidlo ISO má navyše malý výstupok, vďaka ktorému ho viete veľmi rýchlo nahmatať aj v tme. Ak by vám ani to nestačilo, tak Panasonic pripravil samostatné tlačidlo, prostredníctvom ktorého viete aktivovať podsvietenie informačného displeja a niektorých hlavných tlačidiel. To sa hodí najmä v začiatkoch, neskôr však budete už bez problémov ovládať fotoaparát po pamäti.

Zadná strana naproti tomu neobsahuje až tak veľa prvkov. Nájdete tu len displej a niekoľko tlačidiel. Osobne som sa veľmi potešil veľkému prepínaču režimov ostrenia, ktorý v strede obsahuje aj prepínač pre zónu ostrenia. Vďaka tomu je ostrenie s novinkou o to pohodlnejšie. Rovnako si pochvalu zaslúži aj joystick pre presun zóny ostrenia. Jej zmena je pomocou neho naozaj rýchla.

Drobné výhrady mám však k viacsmerovému ovládaču. Ovládanie kolieska je pohodlné, ale voľba smeru nie je ani zďaleka tak príjemná. Tlačidlo je malé a rovnako má veľmi malý zdvih, takže som namiesto neho radšej používal dotykový displej. Tiež by som privítal možnosť rýchlejšieho mazania jednotlivých záberov.

Ak totiž stlačíte tlačidlo koša, musíte ešte dvakrát potvrdiť na displeji dotykom, že chcete danú fotografiu vymazať. Je to zdĺhavé a privítal by som možnosť prepnúť tento režim napríklad na dvojité stlačenie koša.

Samozrejme okrem toho nechýba ani možnosť prispôsobenia si jednotlivých tlačidiel. Je teda na vás, čo budú robiť nielen funkčné tlačidlá, ale aj niektoré hlavné tlačidlá. Podľa toho, čo považujete pri svojej práci za dôležité, si tak viete dokonale prispôsobiť jednotlivé nastavenia.

Ach ten displej

Samozrejme, keďže sa v prípade modelu Panasonic S1R jedná o bezzrkadlovku, máte k dispozícii hneď dva displeje. Tým prvým je EVF hľadáčik. Ten ponúka OLED displej s rozlíšením 5,76 miliónov bodov a samozrejme 100 % pokrytím scény. Treba pripomenúť, že v tomto prípade sa jedná o jeden z najjemnejších displejov na trhu, takže plnohodnotne nahradí klasický hľadáčik, ktorý poznajú najmä používatelia zrkadloviek.

A v skutočnosti to je pravda. Ja sa však osobne neviem zbaviť pocitu, že pri používaní podobného, nech aj akokoľvek jemného hľadáčika sa na scénu pozerám cez displej smartfónu. Ja viem, že v jeho prípade nájdem rovnako dobré pokrytie, ten pocit však vždy pretrváva.

Rovnako to platí o starom zvyku, že vytvorím fotografiu a hneď si ju pozriem na veľkom displeji. Samozrejme to funguje aj v prípade Panasonicu S1R, ale je tam určitá, aj keď malá odozva, kým sa fotografia zobrazí na hlavnom displeji. Kontrolovať fotografiu na EVF displeji hľadáčika mi príde zvláštne a nie moc pohodlné.

Prepínanie EVF a hlavného displeja by mohlo byť ešte o niečo rýchlejšie, a to aj napriek tomu, že na túto činnosť je určené samostatné tlačidlo. Inak však nemám k samotnému EVF žiadne výhrady a Panasonic musím v tomto smere pochváliť.

Z časti je potrebné vysloviť pochvalu aj hlavnému displeju, ktorý má uhlopriečku 3,2″ a ponúka rovnako 100 % pokrytie scény, aj keď pri menšom rozlíšení. To je totiž „len“ 2,100 miliónov bodov. V prípade bežnej zrkadlovky využívam tento displej len počas natáčania videa, ale Panasonic S1R ma naučil používať ho pravidelne aj počas fotenia. Obraz na ňom je pohodlne čitateľný aj počas jasného dňa a umožňuje rýchlu zmenu kompozície.

Čo ma však doslova mrzí je systém jeho vyklápania. Namiesto štandardného ramena sa neviem z akého dôvodu Panasonic rozhodol pre použitie pomerne zložitého systému. Najprv totiž môžete displej naklopiť od tela a následne po odstránení aretácie ešte vyklopiť na jednu stranu.

Nielenže to je pomerne nepraktické, ale na druhú stranu je to podľa mňa riešenie, ktorému hrozí v teréne pomerne rýchle poškodenie. Displej nie je možné vyklopiť tak, aby ste sa v ňom videli, takže Panasonic S1R nebude fotoaparátom pre autoportréty, alebo video blogerov.

Menu, ktoré sa vám prispôsobí

Na ovládanie všetkých nastavení, ktorých je mimochodom na celú samostatnú knihu Panasonic S1R ponúka prepracované menu. Pohyb v ňom je intuitívnejší a aj v prípade, že ste nikdy nepoužívali podobný fotoaparát, nestratíte sa v ňom. Okrem rýchleho prepínania medzi sekciami ponúka menu fotoaparátu aj možnosti vyskladať si vlastné menu. Tu si môžete umiestniť najčastejšie používané funkcie, takže k nim budete mať vždy rýchlejší prístup.

Novinkou je aj prepracované Q menu, ktoré ponúka prostredníctvom samostatného voliča prístup k niektorým nastaveniam. K dispozícii máte niekoľko jeho zobrazení, ale nechýba tiež možnosť jeho prispôsobenia. Ak napríklad často potrebujete meniť štýl fotografie, alebo nastavenie ostrosti, môžete si ich zvoliť, ako položky rýchleho menu a mať ich tak vždy poruke.

Ak budete fotoaparát používať viacerí, určite oceníte aj možnosť uloženia si nastavení na pamäťovú kartu. V prípade ak preberiete fotoaparát po kolegovi, veľmi rýchlo si budete vedieť vyvolať spätne všetky svoje nastavenia. Je to vynikajúca vlastnosť, ktorú by som určite privítal aj v iných fotoaparátoch.

USB-C vládne svetu

Našťastie je tu riešenie, ktorým je ovládanie fotoaparátu prostredníctvom novej aplikácie LUMIX Sync. Samotný Panasonic S1R totiž disponuje tak Bluetooth 4.2, ako aj Wi-Fi pripojením, takže ho môžete ovládať diaľkovo práve vďaka novej aplikácii. Pri Wi-Fi pritom Panasonic S1R podporuje tak 2,4 GHz, ako aj rýchlejšiu 5 GHz sieť.

Samotná aplikácia je mimochodom skokom dopredu oproti staršej verzii a počas natáčania videí som si ju nevedel vynachváliť. Tak spárovanie s fotoaparátom, ako aj následné používanie aplikácie je bezproblémové a rýchle. Môžete si prostredníctvom nej nastaviť všetky potrebné parametre, meniť ostrenie, ale aj jednoducho vytvoriť fotografiu aj počas natáčania videa. Fakt sa podarila.

Okrem toho však Panasonic S1R skrýva ešte niekoľko ďalších prekvapení. Je ním určite port USB-C, ktorý slúži na rýchly prenos dát, ale aj nabíjanie integrovanej batérie. Vďaka tomu som si na cesty nemusel so sebou nosiť pomerne veľkú nabíjačku, ale postačila mi nabíjačka k môjmu smartfónu.

Dokonca môžete batériu nabíjať aj prostredníctvom powerbanky, takže sa vám nestane, že počas výletu nebudete môcť pokračovať vo fotení. Už iba čerešničkou na torte je to, že fotoaparát môžete bez problémov používať aj počas nabíjania cez USB-C konektor.

Samotná batéria má kapacitu 3 050 mAh, 23 Wh, čo je v tomto segmente nadpriemer. Celkovo tak je fotoaparát schopný vytvoriť na jedno nabitie 360 záberov, v prípade ak používate veľký displej. Samozrejme túto hodnotu môžete ešte mierne zvýšiť použitím EVF displeja. Pri natáčaní videa však výdrž rapídne klesá. Aj napriek tomu je Panasonic S1R CSC fotoaparátom s veľmi dobrou výdržou.

Veľmi ma potešila aj možnosť zobrazenia stavu batérie prostredníctvom čísla v percentách, čo povie viac, ako „paličky“ na displeji. Stav batérie a počet zostávajúcich fotografií na pamäťovej karte vidíte aj v prípade ak fotoaparát vypnete. Slúži k tomu malý podsvietený informačný displej v hornej časti. Na ňom samozrejme počas fotenia vidíte aj niektoré nastavenia.

Pre ukladanie médií je Panasonic S1R vybavený duálnym slotom. Jeden je určený pre štandardné SD karty a druhý pre rýchle XQD karty. Samozrejme si môžete nastaviť jednotlivé roly pre pamäťové karty a tak kontinuálne pokračovať vo fotení pri zaplnení jednej, alebo druhý slot využívať pre zálohovanie fotografií z prvého slotu.

Príjemným prekvapením je informovanie o zapisovaní na kartu. Ak sa totiž stane, že vytvoríte sériu fotografií, ktoré sa najprv uložia do buffera a až následne sa ukladajú na kartu a otvoríte dvierka pre výmenu karty, fotoaparát vás upozorní pípaním, aby ste kartu ešte nevyberali. Mohlo by sa tak totiž stať, že by ste o niektoré zábery prišli. Mimochodom buffer má pomerne dostatok miesta. Zvládne totiž poňať 40 RAW fotografií, alebo 35 kombinovaných RAW+JPEG snímok.

Úplne nový senzor

Panasonic S1R používa úplne nový typ full-frame senzoru, ktorého rozlíšenie je neskutočných 47,3 Mpx. Samotný senzor nemá low-pass filter, ale Panasonic v jeho prípade použil antireflexnú vrstvu, ktorá má za úlohu potlačenie odrazov. Snímač je schopný produkovať 14-bitové RAW súbory (zatiaľ na ne budete potrebovať konvertor) a 12-bitové video.

O spracovanie obrazu sa v tomto prípade stará najnovšia verzia procesora označeného ako Venus Engine. Ak by sme sa mali pozrieť na citlivosť, tak v tomto prípade sa hodnoty pohybujú na úrovni od ISO 100 až po ISO 25 600. Samozrejme nechýba možnosť rozšírenia citlivosti od ISO 50 až po hodnoty ISO 51 200. Počas používania fotoaparátu som však ani raz nemal potrebu dostať sa až k týmto hodnotám.

Čo ma však úplne dostalo je stabilizácia obrazu. Panasonic S1R používa stabilizáciu výrobcom označovanú ako Dual IS 2. V skratke sa jedná o 5-osú stabilizáciu senzora priamo v tele. Okrem toho však môžete stabilizáciu ešte vylepšiť v prípade, ak použijete niektorý z nových objektívov, ako napríklad mnou testovaný Panasonic 24-105mm f/4 MACRO OIS LUMIX S.

Oba systémy tak budú pracovať spoločne a vy budete podobne, ako ja prekvapení z výsledkov. Najmä počas natáčania videa bol schopný Panasonic S1R minimalizovať chvenie rúk, alebo občasné pohyby, ktoré vytváral statív. Práve stabilizáciu som ocenil počas točenie videa k predstaveniu nového smartfónu Huawei P30 Pro, kde som vzhľadom na batožinu mal so sebou len menší kompaktný statív.

Fotoaparát totiž namiesto samotného gyroskopu využíva aj údaje akcelerometra. Vo výsledku sa jedná o naozaj vynikajúcu stabilizáciu, ktorá bez problémov funguje aj pri 4K videu a to bez výrazného orezávania scény.

Práve vďaka prepracovanej stabilizácii ponúka Panasonic S1R režim vysokého rozlíšenia (High-resolution mode). Tento režim automaticky rýchlo po sebe vytvorí osem snímok, vždy s miernym posunom senzora. Procesor ich následne spojí dokopy, čím vznikne snímka s extrémnym rozlíšením 187 Mpx a množstvom detailov. Samozrejme tento režim vyžaduje použitie statívu a hodí sa najmä na statické objekty, kde je potrebné dosiahnuť maximálnu úroveň detailov.

Panasonic S1R používa rovnaký systém ostrenia, ako nájdete na jeho kompaktnejších CSC fotoaparátoch. Jedná sa teda o kombináciu detekcie kontrastu a technológie DFD. Po stránke ostriacich bodov máte k dispozícii 225 samostatných bodov. Samozrejme vyšší výkon samotného procesoru umožňuje podstatne rýchlejšie rozhodovanie. Výsledkom je ešte rýchlejšie ostrenie. Pre miesta s nízkou úrovňou osvetlenia má S1R k dispozícii ešte samostatný Low Light AF mód, ktorý sa aktivuje automaticky a umožňuje ostriť pri -6 EV.

Podľa svojich skúseností musím uznať, že systém ostrenia patrí v tomto prípade medzi tie najlepšie. Platí to tak pri videu, ako aj pri fotografii. Počas videa som však ocenil nový algoritmus strojového učenia, ktorý Panasonic do tohto fotoaparátu umiestnil.

Vďaka nemu dokáže fotoaparát automaticky sledovať ľudí, alebo zvieratá a to aj v prípade, ak sa počas nahrávania dostane sledovaný objekt z časti za nejakú prekážku. Priamo v nastaveniach fotoaparátu si navyše môžete nastaviť chovanie celého AF systému. Hravo si tak zvolíte jeho rýchlosť, ako aj to, koľko má systém zaostrený objekt podržať v prípade, ak sa pred neho dostane iný objekt, alebo osoba.

Kontinuálne snímanie po novom

Samozrejme aj Panasonic S1R zvládne kontinuálne snímanie a to konkrétne rýchlosťou 9 fps pri jednoduchom zaostrení. V prípade kontinuálneho ostrenia toto číslo klesne na hodnotu 6 fps. Vďaka prepracovanému systému ostrenia to znamená, že takmer každý záber bude ostrý.

Pre rýchle snímanie je však k dispozícii režim 6K Photo (30 fps, 18 Mpx) a 4K Photo (60 fps, 8 Mpx). V podstate sa v týchto režimoch jedná o to, že fotoaparát namiesto série fotografií vytvorí krátke video sekvencie, z ktorých si následne vy môžete vybrať jednotlivé fotografie. Samotná dĺžka sekvencie môže byť v prípade 6K Photo 10 minút a v prípade režimu 4K Photo až 15 minút.

Hodí sa to najmä v prípade fotografovania rýchlych scén, kde dochádza k zmenám smeru a rýchlosti. Systém automatického ostrenia si nastavíte na sledovanie objektu a prostredníctvom tohto módu potom môžete pohodlne vytvoriť sériu záberov, ktoré zaznamenajú danú akciu.

Video som si zamiloval okamžite

Aj napriek tomu, že Panasonic S1R je vzhľadom na vyššie rozlíšenie snímača oproti modelu Panasonic S1 určený skôr pre statickú fotografiu, jeho video schopnosti ma milo prekvapili. Patrí sem napríklad už spomenutá stabilizácia, ktorá je určite jednou z najlepších vo svojej triede. Rovnako si však zaslúži aj pochvalu za možnosť natáčania 4K videa pri 60 fps, podobne ako Panasonic GH5.

Toto všetko fotoaparát zvláda pri dátovom toku 150 Mbps a 4:2:0 8-bitoch. Navyše aj pri použití 4K videa dochádza iba k malému orezávaniu políčka. Hodnota cropu je totiž 1,09x. Toto však platí len pri 60 fps 4K videu. Pri nižších snímkovacích frekvenciách k orezu nedochádza. Drobným obmedzením je jedine to, že fotoaparát pri mp4 formáte a 4K rozlíšení umožní súvislé nahrávanie do maximálnej dĺžky 15 minút.

Počas nahrávania videa môžete však využiť aj Full HD video v rôznom rozsahu dátových tokov a frekvencií. Za zmienku určite stojí 180 fps Full HD video. V prípade Full HD navyše získate možnosť časovo neobmedzeného nahrávania videa.

Medzi rozšírené funkcie, ktoré ocenia najmä používatelia pravidelne natáčajúci videá patria napríklad rôzne obrazové profily pre natáčanie videa, ako je Cinelike D, Cinelike V, 709. Nechýba ani priamo video výstup prostredníctvom Type-A HDMI konektora, alebo možnosť pripojenia externého mikrofónu, či podpora XLR príslušenstva.

Ukážkové fotografie

Keď som fotoaparát testoval, ešte neobsahoval produkčnú verziu softvéru, preto nie je na mieste detailne hodnotiť kvalitu fotografií. Rovnako ešte neboli podporované RAW fotografie softvérom od Adobe, takže pre konverziu fotografií som musel používať DNG convertor. Celkovo však musím už v tomto momente povedať, že som ostal milo prekvapený z výsledkov, ktoré Panasonic S1R produkuje.

 

Aj v prípade tmavých scén zvláda veľmi dobre šum a veľkým pomocníkom je ostrenie, ktoré spolupracuje so strojovým učením. Samozrejme pri vyšších hodnotách sa šum objavuje viac, ale automatické potláčanie vykonáva svoju prácu veľmi dobre. Výsledkom sú fotografie, ktoré pôsobia prirodzene a bez straty potrebných detailov.

Verdikt

Panasonic S1R je fotoaparát, ktorý je určený profesionálom. Kým amatérsky fotograf si pravdepodobne na dovolenku fotoaparát podobných rozmerov a hmotnosti pravdepodobne brať nebude, ak fotíte pravidelne, určite oceníte množstvo vlastností, ktoré Panasonic S1R ponúka.

Určite sem patrí aj veľkosť tela, ktorá ide ruka v ruke s ergonómiou ovládania. Jednoducho aj po niekoľkých hodinách fotenia nebudete mať pocit, že dostávate do rúk kŕč len preto, že používate telo, ktoré je síce kompaktné, ale ani zďaleka nie je pohodlné.

Práve vďaka komfortu, ako aj výsledkom v oblasti fotografie, stabilizácie, či videa si nový Panasonic vyslúžil ocenenie „TIP REDAKCIE“.