Pozrite si
Satelitný internet, ani satelitný telefón nemajú najlepšiu povesť z hľadiska ceny a kvality služby a pri dátových pripojeniach to platí aj o rýchlosti. Minimálne v porovnaní s vysokorýchlostnými technológiami fixných sietí.
Bližšie k Zemi
Dôvodom problematickej kvality je pri využití geosynchrónnych družíc vysoká latencia, pretože len na prekonanie jednej trasy pozemská brána-družica, potrebuje rádiový signál asi 120 ms, pri spätnej odozve dvojnásobok.
Napriek tomu hneď niekoľko firiem plánuje rozvinúť rozsiahle siete satelitov na poskytovanie rýchleho internetu a ďalších telekomunikačných služieb s globálnym pokrytím.
Okrem tradičných hráčov ako Iridium, alebo SES so svojou sieťou O3b sa z koláča chystajú odhryznúť aj nováčikovia v tomto biznise, ako OneWeb, SpaceX, alebo európska kozmická agentúra ESA a najnovšie aj spoločnosť LeoSat Enterprises.
Pointou je presunutie satelitov na nízku obežnú dráhu (LEO) od 600 do 1500 km, namiesto 36 000 km geostacionárnej dráhy. Tým sa latencia dramaticky zredukuje. Pri 1000 km orbite by bola spätná odozva pod 7 ms, a menšie pokrytie z jednej družice vyrieši sieť desiatok, až stoviek satelitov. O znižovaní plánovanej obežnej dráhy uvažuje aj SpaceX pri svojom projekte Starlink.
Hoci siete 5G sľubujú latenciu 1 ms a menej, ide o oneskorenie v rádiovej prístupovej sieti (RAN). To je posledný úsek siete medzi základňovou stanicou a mobilným zariadením. Pri priamom satelitnom pripojení bude umenie dosiahnuť takúto nízku latenciu, resp. to nebude možné.
Napriek tomu spoločnosť LeoSat Enterprises tvrdí, že ponúkne službu s nízkou latenciou, ktorá by mohla byť použitá ako prémiová alternatíva k 5G, alebo ako chrbticová sieť pre 5G operátorov, prípadne pre medzinárodné trasy.
Ďalší hráč na scéne
LeoSat plánuje konšteláciu 78 až 108 satelitov, ktoré budú podľa portálu Venture Beat 25 krát bližšie k Zemi, ako tradičné geostacionárne satelity (tzn. vo výške 1 440 km) a navzájom sa prepoja optickou sieťou na báze laserov. Tá má byť 1,5 krát rýchlejšia ako dnešná vláknová optika, pretože rýchlosť svetla je najvyššia práve vo vákuu.
Leosat vyvíja satelity v spolupráci so spoločnosťou Thales Alenia Space. Firma tvrdí, že dokáže preniesť signál zo Singapúru do Londýna za 119 milisekúnd, čo je zhruba o tretinu rýchlejšie oproti dnešným najrýchlejším káblovým pripojeniam.
LeoSat chce spočiatku ponúkať prémiové komunikačné služby solventným firemným zákazníkom, vyžadujúcim rýchle pripojenie s nízkou latenciou. Pôjde o banky, vládne inštitúcie, burzy, alebo výskumné centrá. Ponúkne im vlastný nešpecifikovaný hardvér, no sotva to budú smartfóny.
Vesmírna „optika“
Každý satelit bude mať 10 nastaviteľných antén v pásme Ka, z ktorých každá poskytne symetrickú konektivitu 1,6 Gbit/s. Okrem toho dve vysokovýkonné riadené antény, každú s výkonom 5,2 Gbit/s. Na komunikáciu v sieti bude satelit vybavený štyrmi inter-satelitnými laserovými pripojeniami.
Ďalším segmentom, ktorý chce LeoSat Enterprises osloviť, sú telekomy. Sieť satelitov by mohli využiť pre chrbticové siete ako náhradu za optické káble a pozemné rádioreléové spoje.
RAN siete by fungovali v štandarde 5G, takže účastníci by používali bežné smartfóny, alebo modemy. Sieť však bude na nadriadenej úrovni komunikovať cez satelity.
LeoSat tvrdí, že jej satelitná sieť bude bezpečnejšia ako tie pozemné, pretože jej signály, kým sa vrátia na zem, budú prechádzať výlučne medzi satelitmi, a nebudú prechádzať cez prepojenia na báze optických vlákien, alebo RR spojov.
Či bude ale projekt úspešný, ukáže až prax, potom, čo sa satelitnú sieť podarí skompletizovať. LeoSat chce satelity vypúšťať už v roku 2019, a v roku 2022 plánuje dosiahnuť celosvetové pokrytie rýchlym internetom.
Zdroj