Výhody
- vysoký výkon
- do 32 GB DDR4 RAM
- Touch Bar s Touch ID
Nevýhody
- prehnane vysoká cena
- stále nepoužiteľné porty
- vyššia hmotnosť
Dizajn nového MacBooku Pro mid 2018 sa nijako neodlišuje od minuloročných modelov. Stále ide o celokovový notebook s tenkým profilom, vcelku hrubým rámom okolo displeja a štvoricou Thunderbolt 3, resp. USB-C portov.
Tie sa Apple odpúšťajú ťažko. Pokiaľ už nemáte väčšinu periférií doma či v kancelárii s USB-C portami, bez docku si neporadíte. Silno pritom pochybujem, že ste dobrovoľne prešli na predražené USB-C monitory, máte Bluetooth myšku a USB disky či flash médiá ste vyhodili a kúpili nové s USB-C.
Keby aspoň existovala nejaká rozumná dockovacia stanica pre veľký MacBook. Neexistuje. Všetky sú robené pre 13-palcové verzie a tie, do ktorých sa zmestí veľký MacBook, nemajú napríklad čítačku pamäťových kariet. Logika? Žiadna.
Vystačiť si tak musíte s malým dockom do jedného či rovno dvoch portov na strane. Tu je ale ďalší problém. 99,9% z nich je robených pre použitie v ľavej časti. A čo ľaváci? Tí nepotrebujú používať počítačovú myš? Alebo musia nutne využívať obrí touchpad?
Ten je mimochodom špičkový. Dokonca aj ja, zástanca používania myšky, som sa počas troch týždňov používania zbadal, ako prstom či prstami matám po touchpade a vôbec mi to neprišlo neprirodzené. Veľkosť má svoj dôvod. Z malého touchpadu 13-palcového MacBooku som bol na nervy, tu mám miesta bohate aj na praktické gestá.
Najskôr som mal obavy práve z veľkosti, že naň budem klásť dlane pri písaní. A aj keď mi občas na touchpad sadnú časti palcov, touchpad ich ignoruje.
Ešte väčšou návykovou vychytávkou je Touch Bar. Poviete si, že hlúposť roka, no akonáhle ho začnete aktívne využívať, zistíte, že Apple mal zas pravdu, keď povedal, že toto ľudia budú potrebovať. Ok, asi to nepovedal takto, ale inak by Touch Bar nerobil, keby si to aspoň nemyslel.
Každopádne, Touch Bar je nový, rovnako využíva technológiu True Tone, ale k tej sa ešte dostaneme. Na Touch Bar je potrebné si zvyknúť. V každej aplikácii sa v ňom zobrazujú rôzne skratky. Najviac a najužitočnejších je ich vo vlastných appkách Apple.
Napríklad taká hlúposť, ako kalkulačka – konečne nemusím klikať kurzorom na tlačidlo násobenia, v Touch Bare je na dosah prostredníka. Vysypávanie koša? Taktiež sa tu objaví tlačidlo na potvrdenie. Prehliadanie webu cez Safari? Nádhera, jednotlivé taby tu máte aj s náhľadom. Takýchto drobností, ktoré zlepšujú a zefektívňujú prácu, je neúrekom. A spomenul som, že Touch Bar je možné personalizovať?
Jediné, čo mi prekáža, je, že pokiaľ chcete upraviť jas displeja či hlasitosť zvuku, musíte kliknúť viackrát, ako v Macu bez Touch Baru. Prvým kliknutím rozbalíte menu jasu, alebo zvuku, druhým klikom upravíte položku podľa potreby.
Rovnako mi chýba neustále sa zobrazujúce tlačidlo na vypnutie zvuku. V každej aplikácii vrátane Finderu sa totiž funkcie Touch Baru schovajú do pravej časti. Rozrolujú sa až po tom, čo kliknete na šípku vľavo. Práve toto rozhranie si môžete upraviť, ako sa vám páči.
Často používate Mission Control, AirPlay či snímanie obrazovky? Šupnite si to do Touch Baru. Škoda len, že doň nie je možné dať napríklad skratku k nejakej appke. Čerešničkou na torte s názvom Touch Bar je snímač odtlačku prsta Touch ID s vlastným čipom T2. Kým Apple nepríde s Face ID cez webkameru, toto bude najrýchlejší spôsob odomykania Macu.
Nebudem už ale chodiť okolo horúcej kaše a pozriem sa aj na klávesnicu. Tá je vraj nová. Úplne ale nie, pretože Apple iba zobral, čo mal a pridal jednu membránu medzi tlačidlá a mechanizmus Butterfly.
To by malo zabezpečiť, že sa pod tlačidlá nedostanú nečistoty, či dokonca omrvinky, ktoré by mohli spôsobovať problémy pri stláčaní tlačidiel. Či to bude mať želaný efekt, uvidíme až o niekoľko mesiacov.
Osobne nemám chuť ani potrebu na klávesnicu vysypať za hrsť omrviniek z pečiva, len aby som dokázal, či to bude fungovať. Viac mi ale prekáža hlučnosť. Vraj má byť nižšia, ako u predchádzajúcej klávesnice, no Apple na tom mohol popracovať ešte viac.
Rukami mi prešlo už množstvo notebookov, no nová klávesnica MacBooku mi príde najhlučnejšia. Teraz hovorím o klávesniciach prémiových notebookov, nie o low-endoch za pár stovák či mechanických klávesniciach herných pc. Napriek hlučnosti sa ale na klávesnici píše výborne, hlavne ak prechádzate z Macu na Mac. Bez preklepov to v prvé dni nešlo, ale už si myslím, že sme si na seba zvykli.
Displej nového Macu tiež nie je nový, no má novú technológiu s názvom True Tone. Tú prebral z tabletov iPad. Pokiaľ nepracujete s fotografiami či videom, odporúčam funkciu zapnúť.
Ak je ale vašou náplňou práce úprava vizuálneho obsahu, dajte si pozor, aby ste True Tone nemali zapnutý, inak budete prekvapení, aké divné fotografie či videá sa vám podarí vyprodukovať. True Tone mimochodom mení vyváženie bielej podľa okolitého svetla.
So zapnutou automatickou úpravou jasu je to ideálne riešenie pre šetrenie zraku. Navyše True Tone mení aj nastavenie pripojeného displeja, resp. displejov. Škoda však, že tlačidlo na rýchle zapnutie/vypnutie výrobca nedal ako možnosť do Touch Baru.
Spúšťanie Night Shiftu v ňom pritom je. Displej je inak špička a niet mu čo vytknúť. Svietivosť je veľmi dobrá, automatické nastavenia fungujú podľa predstáv a raster by ste tu hľadali márne aj s lupou.
Ak sa pýtate, ako je to so zvukom, testovaný MacBook našťastie netrpí problémami s praskaním, presnejšie praskajúcimi zvukmi. Zvukový prejav patrí k tým najlepším na trhu, pomerne masívne reproduktory po stranách klávesnice robia svoju robotu na výbornú, chýba už len lepšie podanie hlbokých tónov.
Medzičasom Apple vyriešilo aj problém s throttlingom, s ktorým sa stretávali majitelia Macov s Intel Core i9. V testovanom modeli je ale 6-jadrový Intel Core i7 Coffee Lake (2,2 GHz, 4,1 GHz Turbo Boost) a grafika AMD Radeon Pro 555X s 4 GB pamäťou.
Procesor s prehrievaním nemá prakticky žiadne problémy. Osobne mi prekáža časté zapínanie vcelku hlučných ventilátorov, hlavne pri práci s fotografiami či množstvom tabov v Chrome. Minulú generáciu sa mi nepodarilo testovať, no aj môj 4-ročný MacBook Pro 13 zapína aktívne chladenie menej často.
Na druhej strane ale ani zďaleka neponúka taký výkon, ako novinka. Kým export RAW fotografií trval niekoľko minút, v krajných prípadoch aj desiatok minút, v novom MacBooku Lightroom oddychuje už po pár desiatkach sekúnd. Výkonu má tak na rozdávanie, hoci nejde o model s Intel Core i9.
Rozdielom je určite aj DDR4 pamäť RAM, ktorá síce požiera viac energie, ako LPDDR3 v minulých modeloch, no dodáva viac výpočtového výkonu. A navyše môže mať 32 GB. Oproti 128 GB pracovným delám konkurencie je to ale stále smiešna hodnota, cenovo sú na tom zhruba rovnako.
Výkonnejší hardvér si vyžiadal aj väčšiu batériu. Tá má vydržať rovnako. Keďže na novom Macu mám už ale macOS Mojave (záber vyššie je z fotenia priamo po vybalení), je ťažké korektne odpovedať, či výdrž dosahuje komunikovaných 10 hodín. 83,6 Wh batéria by to mohla zvládnuť, no už aj 8 hodín výdrže je na tak veľký a výkonný notebook výborný parameter.
Viac mi prekáža ale už dávnejšie zavedená cenová politika Apple. Predstavte si, že na prácu i zábavu využívate jeden MacBook. Nabíjačky v takom prípade potrebujete dve.
Na rozdiel od rokov minulých, pri kúpe Thunderbolt 3 nabíjačky si musíte kúpiť adaptér a USB-C kábel samostatne! Za nabíjačku zaplatíte 86 €, za 2 m kábel dáte 25 €! To je o 25 € viac iba za nabíjačku oproti nabíjačke pre starší MacBook Pro 15. Apple si myslí, že majitelia a milovníci Apple produktov budú ochotní neustále platiť za hlúposti, ktoré si on ako výrobca vymyslí. Je to choré.
A je rovnako choré, aby som za notebook s Intel Core i9, 32 GB RAM, AMD Radeon 560X a 4 TB PCI-e disk zaplatil bez pár eur 8 000 €! Keď si aj odpustím šialene predraženú pamäť a zostanem na chudobných 512 GB, tak ma MacBook vyjde vyše 4 000 €. K tomu si pripočítajte ďalších minimálne 300 € na periférie.
Konkurencia to má podstatne lepšie. Rovnako vybavené delo s Windows 10 stojí o tisícku menej. Navyše neprídete o dôležité porty.
Keďže sa v diskusii pýtate, čo môže byť konkurenciou, tak napríklad Lenovo ThinkPad P52 s telom z horčíkovej zliatiny s 15,6″ UHD displejom (jemnejší ako MacBook). Má Intel Core i7, 32 GB RAM, ale až 512 GB SSD (MacBook s takouto výbavou je za 3 519,00 €). Rozdiel je v tom, že má 2 GB grafiku Quadro P500. Ale má navyše NFC, 36-mesačnú on-site záruku, certifikáciu MIL-STD-810G, HDMI 1.4, slot na SDXC, 2x USB 3.1, slot na SIM… Cena je 2 819,00 €.
Keďže som náročný a potrebujem nabíjačky doma aj v práci, nutne potrebujem slot na SD kartu a HDMI, tak MacBook podobný konfigurácii ThinkPadu P52s ma vyjde 3 803 € (notebook + 1x nabíjačka navyše + 2x hub). ThinkPad P52s na druhej strane stojí 2 858,00 € (notebook + 1x nabíjačka navyše, huby netreba, lebo všetky potrebné porty mám stále so sebou). Súhlasím, nie je to rozdiel úplne presne 1 000 € a Windows 10 nie je macOS, ale to nemal byť môj point tohto celého. Zmieriť sa s tým, že Apple bude neustále zvyšovať ceny nie je totiž riešením.
Poznámka: Autor recenzie si testovaný MacBook kúpil. Na Slovensku neexistuje žiadna možnosť zápožičky produktov Apple na testovacie účely.
Perlička na záver. Apple MacBook Pro mid 2018 už nemá na základnej doske tzv. data recovery port. Vraj z bezpečnostného hľadiska, a navyše aj kvôli T2 čipu. Ten okrem iného šifruje dáta na disku a aj tak by sa k nim už nedalo dostať. Ak sa vám teda niečo s Macom stane, je dosť možné, že o svoje dáta na PCI-e disku prídete.
Preto nezabudnite zálohovať cez Time Machine a prípadne aj do cloudu. Verte mi, oplatí sa to. Hovorím z vlastnej skúsenosti spred pár rokov, kedy som prišiel o dáta nazbierané za zhruba štvrť roka. Medzi nimi boli aj fotografie z ciest a výletov, ku ktorým sa už nikdy nedostanem.
Nový MacBook Pro 15 je poriadne vybavený notebook hlavne na prácu. Je pomerne spratný, má vysoký výkon, slušnú výdrž a štýl, ktorý mu nemožno uprieť. Žiaľ, cenová politika Apple a lipnutie na 4 portoch je šialená.
Toto predražené delo si však od nás zaslúži ocenenie Tip redakcie.
Apple MacBook Pro 15 (2018) si môžete zakúpiť aj v predajnej sieti NAY, alebo si ho nechajte pohodlne doručiť priamo až domov.