Pozrite si
Obaja IT giganti – Google, aj Facebook – od zámeru pokrývať odľahlé regióny internetom z telekomunikačných dronov už upustili, aj keď možno nie navždy.
„Nekonečné“ lety
Google údajne stále počíta so šírením signálu prostredníctvom stratosférických balónov. A Facebook síce ukončil vývoj svojho vlastného dronu Aquila a s ním aj celý projekt, ale v budúcnosti nechal otvorenú možnosť využitia dronov od leteckých profesionálov, ktorí ich takisto vyvíjajú. A tí to robia na špičkovej úrovni.
Ukazuje sa, že je to naozaj pravda. Solárny dron z kategórie výškových bezpilotných leteckých prostriedkov HAPS (High Altitude Pseudo Satellite) pod označením Zephyr S vyvinula spoločnosť Airbus a hneď jeho testovací let bolo rekordný.
Spoločnosť Airbus Defence and Space 8. augusta 2018 oznámila úspešné pristátie svojho prvého solárneho dronu HAPS z programu Zephyr. Stratosférický dron Zephyr S absolvoval po štarte, ktorý sa uskutočnil 11. júla v Arizone, rekordne dlhý nepretržitý let. Bez troch minút bol dron vo vzduchu plných 26 dní, čo je nový svetový rekord.
Rekord dosiahol už prototyp dronu Zephyr, keď sa pred niekoľkými rokmi udržal vo vzduchu počas nepretržitého 14-dňového letu, čo bolo desaťkrát viac, než akékoľvek iné lietadlo.
Pravda, existujú aj iní rekordmani, ale nie v kategórii lietadiel, ktoré musia pre udržanie sa nad zemou vyvíjať silu ťahom vlastných motorov. Mám na mysli dva tajné bezpilotné raketoplány Boeing X-37B americkej armády. Druhý z nich v minulom roku v máji pristál po absolvovaní rekordného letu o dĺžke 718 dní. Na obežnej dráhe sa však raketoplán stáva satelitom Zeme a pokiaľ nie je na príliš nízkej dráhe, mohol by tam zotrvať teoreticky večne.
Nielen na šírenie internetu
Cieľom projektu Zephyr je vytvoriť opakovane použiteľný dron so solárnym pohonom za prijateľnú cenu, ktorý umožňuje široký rozsah aplikácií, od námorného monitoringu a služieb, pohraničných hliadok, telekomunikácií, po detekciu lesných požiarov, či navigáciu.
Ultraľahký dron Zephyr S lieta v stratosfére v priemernej výške 21 kilometrov. Má rozpätie krídiel 25 metrov a hmotnosť necelých 75 kilogramov, pričom unesie náklad až päťnásobku vlastnej hmotnosti.
Vďaka výške lieta nad vrstvou mrakov a nad bežnými leteckými koridormi, takže cez deň má maximum slnečného svitu pre solárne články, ktorá nabíjajú aj batérie. Energia uložená v batériách poháňa motory v noci.
Zephyr nie je celkom lietadlom a nie je ani satelitom, ale kombinuje niektoré aspekty oboch. Spája dlhodobú trvanlivosť satelitu s flexibilitou bezpilotného lietadla. Podobné drony sú vhodné pre aplikácie označované ako „local persistence ISR“ (Intelligence, Surveillance & Reconnaissance), čiže „lokálne pretrvávajúca inteligencia, dohľad a prieskum“.
Z výšky 21 kilometrov dokáže Zephyr pokryť monitoringom, alebo rádiovým signálom oblasť o priemere stoviek kilometrov.
Prvý let solárneho dronu Zephyr S potvrdil schopnosti systému, ajl technické ciele letu. Hoci k budovaniu veľkoplošného, či dokonca globálneho internetového pokrytia prostredníctvom takýchto pseudosatelitov sú odborníci skeptickí, neznamená to, že nebudú úspešné niektoré lokálne, alebo regionálne projekty.
Využiteľnosť solárnych stratosférických dronov je okrem toho aj v mnohých iných oblastiach, takže sa zrejme dočkáme ich ostrého nasadenia. Nasvedčujú tomu aj aktivity ďalších firiem, ktoré podobné prostriedky vyvíjajú. Nedávno úspešne otestovala prototyp svojho autonómneho dronu ApusDuo aj kalifornská spoločnosť UAVOS.
Zdroj