Splnený sen o rýchlom a stabilnom internetovom pripojení s nízkou latenciou a bez dátových obmedzení, pochopiteľne, dnes reprezentujú hlavne optické a hybridné siete fixných operátorov.
Pokročilé mobilné technológie 4G (v podobe LTE-Advanced) a najmä prichádzajúce siete 5G týmto pripojeniam síce konkurujú, či budú konkurovať, ale otázniky okolo dátových limitov tu pretrvávajú.
Internet pre chudobných?
Nič z toho však nemajú k dispozícii obyvatelia odľahlých oblastí (nielen) v rozvíjajúcich sa krajinách. Budovanie optických sietí je drahé a na riedko osídlených územiach ekonomicky nepriechodné. V menšej miere to platí aj pre mobilné siete operujúce vo vyšších frekvenčných pásmach.
Reč je pritom o miliardách obyvateľov tejto planéty, ktorí nemajú prístup k širokopásmovému a často k akémukoľvek internetovému pripojeniu. Toto novodobé „ľudské právo“ by im skôr ako solárne telekomunikačné drony mohli zaistiť satelity šíriace internet z obežnej dráhy.
Naznačuje to aj nedávne ukončenie projektu Aquila zo strany Facebooku. Facebook však o poskytovaní internetu chudobným obyvateľom sveta uvažuje už niekoľko rokov a nie je to len o dronoch.
Už v roku 2013 vznikol projekt Internet.org ako partnerstvo medzi Facebookom a šiestimi ďalšími spoločnosťami (Samsung, Ericsson, MediaTek, Opera Software, Nokia a Qualcomm) s cieľom poskytovať cenovo dostupný prístup k vybraným internetovým službám menej rozvinutým krajinám.
V roku 2015 bola aplikácia poskytujúca tieto služby premenovaná na Free Basics a už v novembri 2016 ju používalo 40 miliónov ľudí. Keďže však nejde o charitu, ale v prvom rade o biznis, bol projekt kritizovaný, že nectí sieťovú neutralitu. V rámci ponuky boli niektoré služby bezplatné, iné naopak blokované.
Z týchto dôvodov vo februári 2016 indický regulačný orgán službu Free Basics v krajine zakázal.
Facebook mieri do vesmíru. Opäť
Dokazuje to, že nájsť úspešné obchodné modely pre lacný internet, nehovoriac o bezplatnom pripojení, nebude jednoduché. Facebook však na tejto problematike naďalej pracuje a v hre zostáva aj pokrytie pomocou satelitov.
Žurnalisti z portálu WIRED pátrali na základe indícií po detailoch takéhoto projektu, pripravovaného pod taktovkou Facebooku. Spoločnosť potvrdila, že stojí za projektom Athena, v mene ktorého viackrát rokovali právni zástupcovia Facebooku, alebo ním vlastnených firiem s Federálnou komisiou pre komunikáciu (FCC). Ten portálu poskytol príslušnú e-mailovú komunikáciu, ktorú si žurnalisti vyžiadali na základe tamojšej legislatívy o slobodnom prístupe k informáciám.
Hovorca Facebooku síce odmietol informovať o akýchkoľvek detailoch, ale potvrdil, že satelitné technológie považujú za dôležitý predpoklad budovania novej generácie infraštruktúry širokopásmového pripojenia.
Podľa WIRED prebiehala komunikácia Facebooku a FCC už od roku 2016 a firma má údajne záujem spustiť vlastný internetový satelit projektu Athena začiatkom roku 2019.
Pripomeňme, že Facebook plánoval vyslať na obežnú dráhu telekomunikačnú družicu už v roku 2016. Satelit AMOS-6 mal v spolupráci so spoločnosťou Eutelsat zabezpečiť internetové pokrytie pre krajiny subsaharskej Afriky. Projekt však skončil katastrofou, keď nosná raketa Falcon-9 od SpaceX so satelitom na palube explodovala pri štarte.
Úspech ukáže až budúcnosť
O novom satelitnom projekte Facebooku zatiaľ nie sú dostupné podrobnosti, zdá sa však, že Athena, o schválenie ktorej žiada FCC Facebook prostredníctvom PointView Tech LLC, bude len akousi prvou lastovičkou. Pokiaľ má pokrývať rozsiahlejšie územie, nemôže byť umiestnený na nízkej obežnej dráhe (LEO). Ideálna by bola voči zemi statická pozícia na geosynchrónnej dráhe.
To však vylučuje mobilné terminály, znižuje prenosové rýchlosti a zvyšuje oneskorenie paketov. Podľa Facebooku je však „lepší základný internet, ako žiadny“.
V situácii, keď chce rozsiahle flotily satelitov na LEO umiestniť SpaceX (projekt siete Starlink), OneWeb, ale aj ďalšie firmy, či dokonca krajiny (Čína), však bude snaha miešať karty s jednou družicou odsúdená na neúspech. Minimálne na komerčný neúspech, ak sa pokúsi zákazníkov motivovať bezplatným prístupom. (Bude rozdávať aj potrebný hardvér – modem, konvertor a anténu?)
Toto je otázka pre všetky firmy, ktoré hodlajú naliať miliardy dolárov do budovania megalomanských globálnych satelitných sietí. Takéto projekty nevyžijú z reklamy pri charitatívnych modeloch s poskytovaním bezplatného pripojenia v chudobných regiónoch sveta.
Podľa Wall Street Journal chce SpaceX do svojej siete Starlink do roku 2025 získať 40 miliónov účastníkov. Otázkou je, ako motivovať zákazníkov, aby od optických vlákien a káblových TV operátorov, kde majú pripojenie s rýchlosťou rádovo aj niekoľko 100 Mbit/s, prešli k satelitom, kde kvalitu spojenia môžu ovplyvniť búrky a iné meteorologické javy.
Snáď sa to čoskoro dozvieme.