V súčasnosti sa síce plne autonómne autá stále testujú – aj v živej cestnej premávke, ale ich komerčné nasadzovanie je možno len otázkou mesiacov, nie rokov.
Už v auguste by mala Tesla distribuovať upgrade firmvéru svojho systému Autopilot na verziu 9, ktorá už zavedie do praxe niekoľko prvých funkcionalít pre plne autonómnu jazdu.
Autopilot predzvesťou zdieľanej ekonomiky
Dnes sú „autopiloty“ stále len o pokročilým asistenčným systémom. Ten síce dokáže viac-menej spoľahlivo jazdiť v bežnej premávke aj sám, ale z bezpečnostných a preventívnych dôvodov Tesla a ďalší výrobcovia upozorňujú, že pozornosť vodiča je stále nevyhnutná. Počas jazdy musí mať, s výnimkou krátkych časových intervalov, ruky na volante v definovanej podobe, inak systém spustí varovnú signalizáciu. V krajnom prípade aktivuje núdzové brzdenie.
Autá s autopilotom schopné autonómnej jazdy sa ale objavia čoskoro, pričom ich príchod priamo nesúvisí s rozvojom elektromobility. Ich sociálne a ekonomické dopady môžu byť výrazné, čo si dobre uvedomujú automobilky, aj spoločnosti vyvíjajúce riadiace systémy pre autopilotov.
Vníma to v podstate každý, azda okrem tých, ktorých sa to bytostne dotýka. Vodičov taxíkov, nákladných áut zabezpečujúcich logistiku v obchodoch a malých prevádzkach, aj v kamiónovej doprave, ako aj kuriérov rozvážajúcich stravu, môže príchod autonómnych áut výrazne zdecimovať. A časom sa tak nevyhnutne stane.
Taxikári, ktorí dnes solidárne protestujú proti službám Uber a iným spôsobom zdieľaných jázd, si neuvedomujú nebezpečenstvo, ktoré prinesú technológie, a ktoré je bezprostredné. To isté platí pre vodičov nákladnej dopravy. Kamióny na medzimestských trasách by sa mali stať jedným z prvých segmentov cestnej dopravy, kde sa autonómne autá presadia.
Taxikárov ohrozia a postupne nahradia nielen samojazdiace taxíky, ale aj zdieľaná ekonomika spojená s komerčným prenajímaním súkromných autonómnych vozidiel. Tento akýsi „Uber 2.0“ môže podľa prognóz niektorých analytikov dokonca radikálne zmeniť preferencie v oblasti vlastníctva áut.
Načo by sme si mali kupovať auto, ktoré aj tak väčšinu času stojí kdesi zaparkované, keď si ho môžeme za malý poplatok kedykoľvek privolať mobilom? Z vlastníctva áut sa časom vraj môže stať podobný fenomén, akým je dnes vlastníctvo veteránov – majú ich len niektorí, hlavne z nostalgie, alebo pre potešenie.
Neziskovka má „pomáhať a chrániť“
Pre predchádzanie problémom, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku straty veľkého počtu pracovných miest, teraz skupina firiem vytvorila novú organizáciu. Bude skúmať vplyv nasadzovania autonómnych áut na ľudí a spoločnosť.
Partnerstvo pre inovácie a príležitosti v oblasti dopravy (Partnership for Transportation Innovation and Opportunity, PTIO) založili automobilky Ford, Toyota, Daimler, firmy vyvíjajúce systémy autonómnej jazdy Waymo, Uber a Lyft, kuriérska spoločnosť FedEx a American Trucking Association.
Nová organizácia bola vytvorená ako nezisková, čo jej umožňuje prijímať príspevky od darcov a lobovať vo vláde ako obchodná komora.
PTIO chce spočiatku rozvíjať povedomie o dopadoch a dôsledkoch zavádzania autonómnych vozidiel na budúcu zamestnanosť a zbierať informácie o nových pracovných príležitostiach pre pracovníkov ohrozených počas prechodu na novú ekonomiku, spojenú s autonómnymi vozidlami.
Výzva aj pre Slovensko
Podľa oficiálnych štatistík v USA viac ako 3,8 milióna ľudí prevádzkuje motorové vozidlá ako súčasť svojho živobytia. Patrí sem aj vedenie nákladných áut. Ide o najbežnejšiu profesiu v 29 štátoch USA s počtom okolo 1,7 milióna zamestnancov.
Pri zavádzaní autonómnych áut môžu straty pracovných miest len v USA dosiahnuť 25 000 mesačne, alebo 300 000 ročne, tvrdí sa v analýze Goldman Sachs Economics Research.
Je dobré počítať s emóciami a ekonomickými dopadmi, ktoré takáto transformácia vyvolá. Preto môžu byť organizácie ako PTIO, schopné lobovaním ovplyvniť zákonodarcov, aby včas a pružne reagovali tvorbou a úpravou legislatívy, pre úspešný nástup autonómnych áut, užitočné.
Ak sa však potvrdia prognózy o poklese záujmu o vlastnenie automobilu, bude to mať dopad aj na objemy produkcie automobiliek. A vďaka slovenskej hypertrofii tohto priemyselného odvetvia by to mohlo mať rovnako fatálne dopady na zamestnanosť v našich fabrikách, ako na profesiu taxikárov a vodičov kamiónov. Je preto rozumné včas premyslieť možné scenáre aj u nás a poučiť sa trochu napríklad z novodobej histórie amerického Detroitu.