Panasonic LUMIX G9 - CSC, ktoré by ste nemali prehliadnuť

Panasonic LUMIX DC-G9 je takmer ako zrkadlovka. Hlavne telom. To na prvý pohľad aj na fotografiách vyzerá pomerne malo, no v skutočnosti je telo rovnako veľké, ako zrkadlovky strednej triedy. Nie je to ale na škodu, pretože sa v ruke výborne drží. Horšie je to len so šetrením hmotnosti a priestoru, kvôli čomu vlastne bezzrkadlovky aj vznikli.

Osobne mi to ale neprekáža a na väčšie telo som si veľmi rýchlo zvykol. Masívny predný grip a tak akurát vyrezaná zadná strana pre palec majú pogumovanie s efektom pomarančovej kôry. Vďaka tomu sa v ruke drží isto, väšinou pritom netreba ani druhú ruku na istejší úchop.

Plusom je aj množstvo ovládacích prvkov, ktoré naznačujú, že LUMIX G9 nie je bežnou bezzrkadlovkou. Naopak, je veľkým profesionálom.

Už pri pohľade spredu zaujmú dve funkčné tlačidlá pri objektíve, na opačnej strane dole je zas otočné tlačidlo pre prepínanie režimov autofókusu. Hore je zas konektor pre blesk.

V hornej časti nechýba klasický jog-dial s PASM, plnou automatikou, ale aj trojicou vlastných režimov. Jog-dial má v dva prstence, v tom spodnom je prepínanie medzi režimom rýchlosti snímania. Majiteľov určite poteší pomerne veľký podsvietený LCD info displej.

Okolo ukazováka sú poruke nielen spúšť, ale aj prvý otočný volič a trojica tlačidiel pre rýchle nastavenie vyváženie bielej, citlivosti a kompenzácie expozície. Tlačidlo na spustenie natáčania videa je umiestnené trochu krkolomne, no aspoň ho nezapnete omylom.

Zadná strana môže vyzerať na prvý pohľad chudobne, no opak je pravdou. Sú tu tri funkčné tlačidlá (Fn), no konfigurovať môžete dokopy až 10 tlačidiel. Len si už potom pamätať ich funkciu. Vpravo od hľadáčika je praktický prepínač režimu ostrenia s AF/AE zámkom v strede.

Hneď vedľa neho je ešte praktickejší joystick, ktorým je možné ovládať nielen menu, ale aj výber ostriaceho bodu a viacero ďalších funkcií. Prekvapením je však jeho smerovanie iba do 4 strán, diagonálu nepozná.

Klasické viacsmerové koliesko je dvojité. V strede je potvrdzovacie tlačidlo, okolo neho 4-smerové tlačidlo a okolo nich ešte samostatný kruhový volič.

Mnohých určite poteší aj dotykový displej, ktorý je plne výklopný. Škoda len, že nešiel v šľapajách modelu GH5 a nie je typu OLED. Ide o TFT LCD panel. Navyše je o čosi menší, má 3 palce a rozlíšenie 720 x 480 px.

Veľkým plusom je pomerne veľká očnica inak extrémne jemného OLED hľadáčika. Ten má rozlíšenie až cca 1 400 x 900 px a patrí k aktuálnej špičke na trhu. Má 0,83x zväčšenie a pokrýva 100% poľa. Navyše má 120 Hz obnovovaciu frekvenciu.

Na ľavej strane je kryt gumený kryt portu na mikrofón, ale aj dvierka ukrývajúce USB a HDMI porty. HDMI je plnohodnotné (!) a USB port je typu microUSB 3.0. USB-C by sa hodilo viac, no pozitívom je, že cez microUSB je možné nabíjať batériu vo vnútri aparátu. Počas nabíjania ale nie je možné fotiť. Nad touto dvojicou je aj 3,5 mm audio port pre slúchadlá.

Na opačnej strane si našiel miesto duálny slot pre SDXC karty (až do UHS-II). Vie fungovať aj v RAID režime, ale aj samostatne, príp. na jednu kartu je možné ukladať RAW a na druhú JPEG zábery.

V spodnej časti sú len klasicky dvierka pre batériu a konektor pre sekundárny grip. Batéria má kapacitu 1 860 mAh, 14 Wh a vydrží zhruba 400-500 záberov, v závislosti od používania, príp. natáčania videa. V takom prípade batériu vyšťavíte podstatne rýchlejšie. Škoda, že ju nie je možné nabíjať počas fotenia.

Novinka je po zapnutí pripravená prakticky okamžite. Menu je rýchle, no má pomerne veľa položiek, cez ktoré sa len tak rýchlo nepreklikáte. Preto je vhodné si najčastejšie používané funkcie nastaviť do vlastného menu.

Vo vnútri je 20,3 Mpx Live MOS snímač bez low-pass filtra. Ten nahrádza aparát v prípade potreby softvérovo.

Podobne, ako v modeli GH5, resp. GH5s, aj tu je na ostrenie využívaný systém DFD (Depth from defocus). Ide o systém ostrenia na báze detekcie kontrastu, no je tak prepracovaný, že máte pocit, že v rukách držíte profi zrkadlovku, nie CSC-čko. Mimochodom, má 225 bodov. Na meranie expozície využíva 1 728 zón.

Ostrenie je navyše veľmi presné a extrémne rýchle. Teda väčšinou. Občas sa mi totiž stalo, že na displeji bola vybraná oblasť zaostrená a vo výsledku bola zaostrená úplne iná časť. To sa mi stalo ale možno 3-4x za celý test. Veľkým prekvapením je schopnosť ostrenia aj v takmer úplnej tme.

V takmer úplnej tme dokázal LUMIX zaostriť na Bluetooth headset úplne presne. Vyšší šum zapríčinilo ISO 6 400. Rovnako v tme som fotil aj plyšovú hračku s výraznou červenou farbou. Ani v tomto prípade nemala G9-tka problém s ostrením.

Nasledujúce tri foto majú ISO 6 400:

Čo sa tmy a tmavých scén týka, snímač je dostatočne citlivý. Žiaľ, od ISO 3 200 už vidieť zrno, od ISO 6 400 je to už podstatne horšie. Do tejto hranice ale z RAW dokážete v počítači upraviť a doladiť šumenie.

Pre mnohých môže byť prekvapením bleskové kontinuálna snímanie. S preostrovaním dokáže G9-tka páliť rýchlosťou 20 fps v plnom rozlíšení, v prípade snímania bez AF, rýchlosť stúpne až trojnásobne na 60 fps! Buffer je síce trochu obmedzujúci, keďže zvládne 60 záberov v RAW, takže zosnímate 3, resp. 1 sekundu.

V tomto prípade padne vhod režim 6K alebo 4K PHOTO. V prom prípade je rozlíšenie 18 Mpx a rýchlosť snímania 30 fps, v druhom ide o 8 Mpx rozlíšenie a 60 fps. K tomu si môžete pridať aj režim Pre-Burst, v ktorom už pred stlačením spúšte fotoaparát zachytáva fotografie. Vďaka tomu prakticky nikdy neprídete o dôležitý moment. Drobnou nevýhodou oproti konkurencii je takéto snímanie iba do JPEG.

Rýchle snímanie má na svedomí nielen špičkový autofókus, ale aj procesor Venus Engine i rýchla mechanická uzávierka. Tej nerobí problém sa sklápať od 1/8 000 sekundy, v prípade elektronickej uzávierky je to od 1/32 000 sekundy!

Ďalšou lahôdkou je stabilizácia nielen snímača v piatich osiach, ale aj objektívu. Panasonic tak takýto systém nazval Dual I.S. 2. Výrobca tvrdí, že dokáže stabilizovať s účinnosťou do 6,5 EV. Aj vďaka tomu som nemal počas testovania udržať foťák aj z ruky, hoci časy boli takmer jedna sekunda. Klobúk dole.

Unikátna stabilizácia má na svedomí aj možnosť vytvárania fotografií s rozlíšením až 80 Mpx. Panasonic tak uchmatol ďalšiu unikátnosť Olympusu. Výsledkom snímania ideálne statických scén a so statívom je fotka (RAW + JPEG) s rozlíšením 10 368 x 7 776 px.

Aj bežné fotografie fotené z ruky sú ukážkové. S aparátom som mal k dispozícii objektív Leica F2,8 –  4,0, 12 – 60 mm. Ten je síce setový, ale patrí medzi to najlepšie, čo v sete s CSC-čkom môžete kúpiť.

Výsledkom tejto dvojice sú nádherné fotografie s verným podaním farieb, krásnou kresbou a slušnou hĺbkou ostrosti (vzhľadom na veľkosť snímača). G9-tka si výborne poradila aj s automatickým nastavovaním vyváženia bielej, tú som dolaďoval len minimálne. Statickým fotografiám tak nemám prakticky čo vytknúť.

Ukážkové fotografie v plnom rozlíšení otvoríte v novom tabe, alebo okne prehliadača. Fotografie sú vyvolané z RAW súborov.

 

Podobne je to aj s videom, s ktorým dokážete natáčať 4K Ultra HD zábery pri 60 fps. Vernosť farieb a celková kvalita videa je na špičkovej úrovni. Profesionálom ale môžu chýbať niektoré profily z modelu GH5, resp. GH5s.

Stále ale ide o výborný CSC aparát aj na natáčanie profi videa. Navyše má koľajničky a výstup na mikrofón, takže sa nemusíte spoliehať iba na ten zabudovaný. Zároveň je k dispozícii aj plnohodnotné HDMI pre nekomprimovaný výstup.

Batéria nie je najhoršia, no potešila by určite aj vyššia kapacita. Profíci ale so sebou nosia hneď niekoľko batérií, takže tí problém mať nebudú. Vám ostatným, neprofesionálom, odporúčam mať v zálohe na cestách minimálne jednu nabitú batériu.

Panasonic LUMIX DC-G9 je pre mňa súčasnou špičkou pre fotografov od tohto japonského výrobcu. Na päty mu siaha model G5, resp. G5S, no tie sú skôr určené pre fanúšikov videa. Práve v tomto voči nim G9-tka stráca, no aj napriek tomu patrí medzi tie najlepšie CSC aj pre videonahrávky. Cena nie je najnižšia, ale za kvalitu sa jednoducho platí.

LUMIX G9 si preto nezaslúži nič iné, ako ocenenie: