Pozrite si
Drahé športové autá, jachty, či súkromné tryskáče už nie sú výhradným znakom úzkej elity multimilionárov. Kreatívni magnáti novej generácie sa dokážu odlíšiť omnoho originálnejším spôsobom. Stavajú rakety a kozmické lode, na ktorých chcú do vesmíru dopravovať vedcov, aj turistov.
Ambiciózni súkromníci prichádzajú
Súkromné lietadlo, alebo dokonca aerolínie už má kdekto, ale vesmírnu loď? To je iný príbeh! Z tých najúspešnejších môžeme menovať aspoň Elona Muska (SpaceX), Jeffa Bezosa (Blue Origin), Richarda Bransona (Virgin Galactic), alebo Roberta Bigelowa (hoci Bigelow Aerospace pracuje „len“ na vesmírnych nafukovacích staniciach).
Na rozdiel od Richarda Bransona však Jeff Bezos hľadí do väčších vesmírnych diaľok, než sú suborbitálne lety s vesmírnymi turistami. A to napriek tomu, že so svojou raketou a kapsulou New Shepard plánuje začať práve v tejto „destinácii“.
Pre šéfa Blue Origin a Amazonu a aktuálne (z účtovného hľadiska) najbohatšieho pozemšťana to však suborbitálnymi zážitkovými letmi len začína. Jeho pripravovaná ťažká dvoj-, alebo trojstupňová raketa New Glenn už bude vynášať náklady na obežnú dráhu. Nosnosť dosiahne 45 ton na nízku obežnú dráhu (LEO) a 13 ton na geostacionárnu transferovú dráhu (GTO).
Zdá sa ale, že štartujú aj preteky miliardárov na kolonizáciu vesmíru. Zakladateľ a šéf SpaceX Elon Musk sa netají ambíciami nielen dopraviť kozmonautov na Mars, ale postaviť tam aj trvale osídlenú kolóniu. K tomu by mala poslúžiť „kyvadlová doprava“ Zem-Mars a späť, postavená na využití supervýkonných rakiet BFR a kozmických lodí ITS.
Mesiac je dostupnejší ako Mars
Elon Musk síce verí, že vyšle ľudí na Mars už v roku 2024, ale zo skúseností vieme, že mnohé z jeho bombastických cieľov (nielen masová výroba elektromobilu Tesla Model 3) mávajú „mierne“ meškanie a problémy sa riešia za pochodu.
Pilotovaný let na Mars (a späť) je pritom výzvou, ktorá prináša extrémnu koncentráciu vedecko-technických problémov, s akými sa výroba automobilu nedá porovnať.
Naproti tomu šéf spoločnosti Blue Origin Jeff Bezos stavia na trochu praktickejších cieľoch a hodlá začať na Mesiaci. Ani to síce nie je „prechádzka ružovou záhradou“ – viď. nesplnené ambície uchádzačov vyslať na Mesiac len malé robotické vozidielko v rámci súťaže Google X Prize, ale predsa len ide o dostupnejšiu métu.
Na májovej konferencii Space Development Conference v Los Angeles J. Bezos načrtol svoj plán vyslať ľudí na Mesiac a vybudovať tam trvalé osídlenie.
Bezos vidí praktické dôvody na výstavbu lunárnych základní, pričom nemá na mysli len vedecký výskum. Je presvedčený, že v horizonte niekoľkých desaťročí, maximálne do sto rokov, bude pre ľudstvo zaujímavé dislokovať ťažký priemysel do vesmíru, alebo na Mesiac.
https://www.youtube.com/watch?v=MpDvV4JkSOQ
Tak vo vesmíre, ako aj na mesačnom povrchu je dostatok solárnej energie na výrobu elektriny a takto exportovaná výroba by nezaťažovala životné prostredie doma, na Zemi.
Mesiac má okrem polohy a intenzity slnečného žiarenia, ktoré netlmí atmosféra, aj ďalšiu výhodu. Na jeho povrchu je k dispozícii dostatok nerastných surovín a v okolí pólov sa nachádza v regolite aj voda, čo uľahčí prežitie kolonistov.
S NASA, alebo bez nej
Bezos predpovedá v budúcnosti milióny osadníkov nielen na vesmírnych základniach v medziplanetárnom priestore, alebo na povrchu planét, ale aj vo vnútri asteroidov. Takéto „podzemné“ základne by boli odolné nielen proti vražednému kozmickému žiareniu, ale chránené aj pred dopadom mikrometeoritov.
Mimochodom, kozmické žiarenie, ktorého intenzita je mimo ochranného plášťa zemskej magnetosféry až 1000x vyššia ako na Zemi, bude robiť starosti osadníkom aj na Mesiaci. Aj tamojšie základne budú preto čiastočne, alebo úplne ukryté pod povrchom.
Jedným z najbližších krokov v rámci lunárnych plánov Blue Origin je výstavba nákladného pristávacieho modulu Blue Moon v spolupráci s NASA. Mohlo by to pomôcť urýchliť mesačný program, tvrdí Bezos.
Ale plánov na dobývanie Mesiaca sa Blue Origin nehodlá vzdať ani v prípade, že by NASA od tejto myšlienky odstúpila, prípadne by sa mu nepodarilo získať zmluvu s vesmírnou agentúrou.
Firma Jeffa Bezosa síce vyvíja nosnú raketu New Glenn a výkonné raketové motory BE-4, ale v najbližších rokoch nebude disponovať dostatočne silným nosičom, schopným dopravovať náklady, alebo kozmické lode na Mesiac. Preto je vo svojich vesmírnych ambíciách odkázaná na spoluprácu, ktorej sa však nebráni.
Naopak, aj v prípade nezáujmu NASA, ktorej nosná raketa SLS bude lety na Mesiac zvládať, zostáva v hre napríklad SpaceX. Na Mesiac dosiahne už jej súčasná ťažká raketa Falcon Heavy a tým skôr pripravovaná BFR. Bezos tiež víta víziu Moon Village (Mesačná dedina) Európskej vesmírnej agentúry (ESA) o medzinárodnej lunárnej spolupráci.
Prelomiť bariéry
V každom prípade je vklad ambicióznej, odhodlanej a vlastnými financiami bohato zásobovanej súkromnej firmy do programu návratu ľudí na Mesiac vítanou skutočnosťou.
Pri sledovaní zúfalo pomalých krôčikov štátnych vesmírnych agentúr (a je prakticky jedno, či hovoríme o USA, Rusku, Číne, alebo Indii) v oblasti výskumu Mesiaca môžeme hovoriť o pozoruhodnej váhavosti.
Aký iný dojem môže evokovať takmer polstoročie od ukončenia programu Apollo, počas ktorého sme dokázali na Mesiac vyslať akurát miniatúrny čínsky lunochod „Nefritového králika“, alebo pristávací „projektil“ z indickej sondy Čandraján-1? Aj vybudovanie lunárnej orbitálnej stanice Deep Space Gateway v americko-ruskej (a zrejme aj širšej) spolupráci sa očakáva až okolo polovice nasledujúcej dekády.
Dúfajme, že nás súkromníci v tomto smere dokážu prekvapiť rovnako príjemne, ako to už dokázala napríklad SpaceX, alebo Orbital ATK. Pri vynášaní družíc a nákladov na ISS, kozmonauti majú nasledovať čoskoro.
Zdroj