Pri vojenských bojových lietadlách je rýchlosť strategickou výhodou a pri leteckých súbojoch môže byť otázkou prežitia. Nezanedbateľným prínosom je však aj pri špionážnych letoch. Legendou sa v tomto smere stal SR-71 Blackbird z dielne Lockheed Martin.
Šampióni nebeských pretekov
V roku 1976 posádka U.S. Air Force na palube lietadla SR-71 Blackbird prekonala trasu z New Yorku do Londýna za menej ako dve hodiny. Dosiahla pritom viac ako trojnásobok rýchlosti zvuku (Mach 3) a vytvorila svetový rekord, ktorý odolal štyri desaťročia.
Podobné rekordy tejto legendy z čias studenej vojny však nemusia vydržať dlho. Dôvodom je, že v „hniezde drozda“ (Blackbird = drozd) dnes inžinieri Lockheed Martin v Skunk Works vyvíjajú hypersonické lietadlo, ktoré dosiahne dvojnásobok rýchlosti SR-71. Má označenie SR-72, ale známe je aj pod prezývkou „Son of Blackbird“ (syn drozda).
Skunk Works je oficiálny pseudonym pre pokročilé vývojové programy Advanced Development Programs (ADP) v Lockheed Martin. Z dielne Skunk Works pochádzajú mnohé slávne vojenské lietadlá, vrátane špionážneho U-2, SR-71 Blackbird, F-117 Nighthawk, F-22 Raptor, alebo F-35 Lightning II.
Nová generácia špionážneho lietadla SR-72 údajne prekoná svojho predchodcu takmer vo všetkých smeroch. Hovorí sa o tom, že bude poháňaný vzduchovým tryskovým motorom Scramjet, ktorý umožní SR-72 prekonať rýchlosť Mach 6, čo predstavuje viac ako 6000 km/hod.
(Rýchlosť zvuku vo vzduchu sa s klesajúcou teplotou znižuje. Kým pri 0°C je 1 192 km/hod, pri 20°C je to 1 235 km/h.)
https://www.youtube.com/watch?v=eu0yXNlhqZk
Pri takejto rýchlosti dokáže hypersonické lietadlo prekonať s veľkou pravdepodobnosťou nepriateľskú protivzdušnú obranu skôr, ako stihne zareagovať.
Syn prekoná otca
Model SR-71 bol vyvinutý na báze technológií minulého storočia. Táto hypersonická klasika nepotrebovala na riadenie svojich systémov komplikované počítače. Pri jeho nástupcovi SR-72 to bude inak.
Jedným z dôvodov je aj to, že SR-72 má byť bezpilotné lietadlo. Vyspelý autopilot bude musieť nahradiť aj mozog a zmysly človeka. Na druhej strane prítomnosť pilota, alebo posádky by bola pri rýchlostiach Mach 6 skôr na prekážku. Znamenala by zníženie manévrovacích schopností – napríklad kvôli vysokému preťaženiu pri pohybe na zakrivenej dráhe.
„Hypersonické lietadlá spolu s hypersonickými raketami by mohli preniknúť do neprístupného vzdušného priestoru a zapojiť sa do operácií takmer na ľubovoľnom mieste na kontinente za menej ako hodinu.
Rýchlosť je ďalšou črtou pokroku leteckej techniky, ktorá pomôže čeliť novým hrozbám počas najbližších desaťročí. Ide o technológiu, ktorá by mohla zmeniť pravidlá hry podobne, ako to dnes robí technológia neviditeľných lietadiel stealth,“ uviedol Brad Leland, programový manažér spoločnosti Lockheed Martin.
SR-72 nie je prvým hypersonickým lietadlom z dielne Skunk Works. V spolupráci s Defense Advanced Research Projects Agency tamojší inžinieri vyvinuli okrem iného aj raketu Falcon Hypersonic Technology Vehicle 2 (HTV-2).
HTV-2, ktorá dokázala vyvinúť maximálnu rýchlosť Mach 20 (20 922 km/hod) s povrchovou teplotou 2 000°C, sa stala vzorom niektorých riešení využitých aj pri vývoji SR-72. Povrchovú tepelnú ochranu bude musieť riešiť aj SR-72, pretože aj pri rýchlosti Mach 6 sa objavuje relevantné prehrievanie, spôsobené trením vzduchu o trup lietadla.
Lockheed Martin má však dostatok skúseností pri vývoji vysokorýchlostných lietajúcich prostriedkov a to nielen atmosférických, ale aj kozmických. V oblasti kozmických technológií je dokonca pravdepodobne celosvetovým lídrom. Okrem veľkého množstva medziplanetárnych sond (najviac na svete) – od Slnka, po Pluto – stojí firma aj za vývojom novej kozmickej lode Orion, s ktorou chce NASA už čoskoro lietať na Mesiac a možno aj na Mars.