Nielen akčný rádius, ale aj možnosť pohotovo (pohodovo, rýchlo a bez problémov) nabiť batériu elektromobilu, alebo hybridu je dôležitým kamienkom skladačky pri rozhodovaní, či ísť „do toho“. Nočné nabíjanie doma v garáži je fajn, ak používate auto len na kratšie trasy, ale na to aby ste mali doma „samohybný ekologický nákupný vozík“, sú zatiaľ elektromobily trochu drahou hračkou.
Pochopiteľne, akčný rádius nových modelov výrazne stúpa a u špičkových vozidiel dosahuje aj stovky kilometrov. To už je fajn, akceptovateľný dojazd, ale v cieli, alebo po trase aj tak treba dobiť energiu z vonkajšieho zdroja. A práve to môže byť pri chýbajúcej infraštruktúre problémom. Siete dobíjacích staníc s prípojkami 400V AC sú v plienkach, takže by ste nakoniec asi aj tak skončili kdesi pri zásuvke na 230 voltov, kde to nabíjanie trvá drahý čas, navyše s rizikom, že dobrodincovi vyhodíte poistky.
Tip: Dýchajúce batérie od IBM znásobia dojazd elektromobilov
V záujme pružnejšej manipulácie a rýchlejšieho nabíjania sa vo veľkom vyvíjajú bezdrôtové koncepty na báze elektrickej indukcie, alebo magnetickej rezonancie (WiTricity), ale ani ony neriešia problém neexistujúcej, alebo symbolickej siete dobíjacích staníc. Všetko je to otázkou rokov budúcich a sústredených investícií.
Ešte vyššie investície a rad nevyriešených otáznikov prináša myšlienka, ktorá problém rieši z iného uhla pohľadu. Keď je ďaleko k dobíjacím staniciam, pritiahnime elektrinu priamo na cesty, hovoria niektorí výskumníci. Myšlienka to nie je nová, veď elektrická trakcia existuje v železničnej doprave už dávno a elektrinu z vedení čerpajú aj električky a trolejbusy. Prečo by ju nemohli čerpať aj hybridné automobily? Nie zlý nápad.
Podobnou úvahou sa vedci zaoberajú aj v súvislosti s bezdrôtovým prenosom elektriny. Bolo by možné zabudovať vysielacie cievky pod povrchom vozovky a autá by si „stiahli“ toľko energie, koľko by potrebovali na aktuálny pohon, prípadne aj na dobitie batérií za jazdy. Enormné náklady a enormné straty – taký je náš názor na súčasnú perspektívu takéhoto riešenia. Zabudnime naň.
Konštrukcia zbernice a pohonu automobilov pre eHighway.
To, čo však v Nemecku a dnes už aj v USA testuje Siemens, je iná káva. Pardon, iná (a)trakcia. Nad vozovkou je vybudované nadzemné trolejové vedenie a hybridné autá sú na sieť napojené prostredníctvom podobných zberačov, ako trolejbusy. Prenosové straty sú minimálne a technológia takýchto tratí, vrátane súvisiacej infraštruktúry je bez problémov zvládnutá. Pri potrebe odbočenia takýto automobil jednoducho stiahne trolej a pokračuje ďalej za pomoci autonómneho pohonu – spaľovacieho, alebo elektrického, ale z batérií.
Technológia sa bude v ďalšej fáze testovať v Los Angeles a Long Beach v USA a Siemens koncepciu „eHighway“ prezentoval aj na nedávnom „Electric vehicle symposium 2012“ (6.– 9.5.2012 L. Angeles). Výhodou je, že trolejové trate sa dajú vybudovať nad bežnými cestnými komunikáciami, ale zdá sa, že eHighway bude vhodný len pre nákladnú dopravu. To kvôli prejazdnému profilu trasy a výške vedení nad vozovkou. Ale ak by sa táto myšlienka podarila presadiť aspoň v mestách a prímestských oblastiach, prispela by k podstatnému zníženiu environmentálnej záťaže.
Zdroj a foto: Likecool, Designboom