Mnoho spoločností z oblasti IT, ako Apple, Google, Microsoft, NVIDIA, IBM, alebo Intel vyvíja, alebo už vyvinulo čipy na rozpoznávanie obrázkov a iné úlohy hĺbkového učenia. A práve Intel robí zaujímavé pokroky s experimentálnym čipom nazvaným Loihi.
Desaťročia výskumu v oblasti neuromorfných systémov prinášajú intelu svoje ovocie. Kombinácia expertných činností z oblasti polovodičov, fyziky a biológie vytvorila pôdu pre nové myšlienky. Jednoduchý, ale revolučný nápad znel – porovnať stroje s ľudským mozgom.
V rámci tohto úsilia v Intel Labs vyvinuli prvý neobyčajný čip s kódovým označením Loihi. Predstavuje takzvaný „neuromorphic computer processor“. Loihi napodobňuje fungovanie mozgu tým, že sa učí pracovať na základe rôznych typov spätnej väzby z prostredia.
Namiesto hrubej výpočtovej sily sa spolieha na neuromorfické techniky, aké používa aj ľudský mozog.
Inšpirovaný mozgom
Tento energeticky mimoriadne účinný čip Loihi, „neuromorfický počítačový procesor“, je síce stále prototypom, ale dokáže napodobňovať neurobiologické štruktúry a dokáže sa sám učiť a z dát odvodzovať vlastné závery. Loihi je pritom až tisíckrát energeticky úspornejší v porovnaní napríklad s typickými GPU.
Loihi vyrobený 14nm technológiou obsahuje 1 024 umelých neurónov, alebo 130 000 simulovaných neurónov so 130 miliónmi možných synaptických spojení. Tým je síce o niečo zložitejší než mozog mäkkýšov, ale stále je vzdialený od 80 až 100 miliárd neurónov v ľudskom mozgu.
Vďaka špeciálnej architektúre založenej na programovateľných hradlových poliach sa v ňom neuróny nemusia vytvárať softvérovo, ale sú priamo hardvérovou súčasťou čipu. Podľa Intelu by okrem energetickej účinnosti mal nový čip priniesť až miliónkrát rýchlejšie strojové učenie. Platí to ale len pri určitých typoch úloh.
Loihi je zatiaľ len prototypom a výskumníci jeho schopnosti budú musieť ďalej testovať. Intel plánuje v prvom polroku 2018 vybrať „významné univerzitné a výskumné inštitúcie“ zamerané na umelú inteligenciu.
Tie by mali otestovať použiteľnosť čipov Loihi pre nové typy aplikácií umelej inteligencie. Následne by sa mala rozbehnúť výroba pomocou 14-nanometrovej technológie a prvé testovacie vzorky by mali byť uvoľnené v novembri budúceho roku.
Pokiaľ všetko pôjde hladko, čoskoro by nemal byť problém „natlačiť“ hardvér pre strojové učenie a umelú inteligenciu aj do mobilných zariadení. Pomenovanie „smartfón“ tak môže nadobudnúť nový a hlbší zmysel.