Pozrite si
Podľa prieskumu KPMG, ktorého sa zúčastnila tisícka manažérov automobiliek zo 42 krajín, to majú autá so spaľovacími pohonmi, a to vrátane benzínových, nahnuté.
Spochybňovanie budúcnosti „fosílnych pohonov“ začalo omnoho skôr než v USA vypukla aféra „dieselgate“. Tá ale proces rozhodne urýchlila a drobnohľad sa zaostruje aj na spaľovacie motory na benzín, LPG a CNG, aj keď posledné dva typy pohonu produkujú podstatne menej emisií než nafta a benzín.
Pomaly, ale isto
Zmena prichádza naoko nenápadne, ale nie je to len novinársky konštrukt, hoci niektorí experti tento trend spochybňujú.
V prípade rafinérskych spoločností je otvorený skepticizmus voči elektromobilom a ďalším alternatívam bez emisií CO2 pochopiteľný, veď ide o ich biznis. Ale tvrdenie, že budúcnosť je v biopalivách, ako uvádza napríklad Shell, možno s úsmevom označiť za „dobrý pokus“ o vtip.
Trh má však svoje vlastné trendy a reakcie na „strach z vývoja“. Stačí, že niekoľko nemeckých miest avizovalo zákaz vjazdu dieselovým autám do centra a tieto sa už začínajú hromadiť v tamojších autobazároch.
Manažéri automobiliek vidia budúcnosť cestnej dopravy v elektromobiloch, ale hlavne v autách s vodíkovými palivovými článkami. Na vodík stavia až 78% respondentov uvedeného prieskumu KPMG. Dôvodom nedôvery v čisto batériové autá má byť hlavne nedostatočná nabíjacia infraštruktúra.
Aby sme však boli realisti, aj šéfovia automobiliek, tak ako mnoho iných manažérov, rado verí vlastným samonaplňujúcim sa proroctvám, ktoré sa nemusia naplniť celkom presne. Trh totiž formuje hlavne dopyt, nie ponuka.
Z hľadiska energetických spoločností a ďalších subjektov, ktoré budú chcieť na distribúcii elektriny do nabíjacích staníc rozširovať svoj biznis, budú investície do infraštruktúry dobrou príležitosťou. Toto sa už v masívnom meradle deje, takže elektrická infraštruktúra určite nebude väčším problémom, ako chýbajúce stojany na čerpanie vodíka.
Čoraz viac krajín dáva ultimáta
Ale naspäť k „odpočítavaniu“. Popri štátnych dotáciách elektromobilov a hybridov a príslušných daňových úľavách, ktoré zatraktívňujú ich nákup, sú v hre aj reštrikcie. Niekde na úrovni miest, inde na celoštátnej úrovni. Tieto opatrenia v istej miere obmedzujú, alebo zakazujú jazdu vozidiel so spaľovacími motormi.
Plány na reštrikcie v oblasti spaľovacích motorov už ohlásilo viacero vyspelých krajín. Spomeňme napríklad Holandsko, Nórsko, Veľkú Britániu, Nemecko, alebo Francúzsko.
Nórsko patrí z hľadiska podielu predaných elektromobilov dokonca k svetovým lídrom. Aktuálne tu majú elektromobily a plug-in hybridy až 40-percentný podiel na predaji nových vozidiel.
Do roku 2020 to má byť už 70% a v roku 2025 všetky. Inak povedané, po roku 2025 bude v Nórsku zakázaný predaj automobilov s výlučne spaľovacím motorom. Francúzsko a V. Británia stanovili tento deadline podstatne benevolentnejšie – predaj spaľovacích motorov zakážu od roku 2040.
Keďže sú však v týchto číslach zahrnuté aj plug-in hybridy (čiže hybridy s batériou dobíjateľnou zo zásuvky), nebude to ešte úplný umieráčik pre spaľovacie motory, hoci trh sa možno od archaických pohonov vyčistí aj sám. Elektrické motory majú totiž zreteľné výhody nielen z hľadiska jednoduchosti a spoľahlivosti, ale aj jazdných vlastností a nárokov na servis (žiadne výmeny oleja, filtrov, atď.).
Metóda „cukru a biča“, ktorá robí elektromobily atraktívnymi, je dobre prepracovaná napríklad v Nórsku. Spočíva v daňových úľavách, keď sa elektromobily predávajú bez DPH, majú nižšiu cestnú daň, nemusia platiť diaľničné mýto, poplatky za trajekty, prípade parkovanie, zatiaľ čo spaľovacie motory sú naopak výrazne zdanené, rovnako ako palivá.
Napriek vysokým podielom v predaji nových vozov sa však celková dopravná scéna mení aj tu len postupne. Dnešná penetrácia elektrických pohonov v Nórsku je asi 3,7%, aj keď vo väčších mestách je podstatne vyššia, až dvojnásobná.
Čína a India môžu rozhodnúť
V čase globalizovanej ekonomiky môžu správanie automobiliek podstatne ovplyvniť najľudnatejšie krajiny sveta. Veľkomestá v Indii a v Číne patria k najviac zamoreným na svete, preto neprekvapuje, že obe krajiny chcú obmedziť „fosílne pohony“ pomerne razantne.
India oznámila zámer zakázať predaj áut so spaľovacím motorom po roku 2030. Výrazný dopad na elektromobilitu však budú mať plány Číny, ktorá je najväčším automobilovým trhom s ročným predajom vyše 30 miliónov áut, a najväčším trhom elektromobilov (pred EÚ a USA) na svete.
Čínsky námestník ministra priemyslu a informačných technológií Xin Guobin oznámil, že vláda pripravuje časový harmonogram ukončenia výroby a predaja áut so spaľovacími motormi.
Zámery sú v relatívnych číslach oproti Nórom mierne, ale v absolútnych počtoch automobilov pôjde o bezprecedentné množstvá. Už v roku 2018 má byť 8 % všetkých čínskych áut vyrobených s nejakou formou elektromobility – hybridov, plug-in hybridov, alebo elektromobilov. V roku 2019 má tento podiel dosiahnuť 10 % a v roku 2020 už 12 %.
Pri súčasných číslach predaja, ktoré ale do roku 2020 stúpnu, by išlo o viac ako 3,6 milióna vozidiel s elektrickým pohonom, čo bude významná časť celosvetovej produkcie.
Batérie elektromobilov považuje čínska vláda aj za významný faktor pre stabilizáciu elektrických rozvodných sústav, ktoré sú v krajine tiež značne zaťažené solárnymi elektrárňami. Tie majú v Číne takisto zelenú a môžu postupne pomôcť utlmiť spaľovanie uhlia, ktoré patrí k hlavným znečisťovateľom tamojšieho ovzdušia.
Automobilky síce nie sú z takéhoto tlaku šťastné, neostáva im však iné než sa prispôsobiť. Napríklad švédsko-čínská automobilka Volvo nebude od roku 2019 vyrábať autá s čisto spaľovacím motorom, ale len hybridy a elektromobily. V roku 2021 bude mať v ponuke až päť elektromobilov. Podobným smerom sa uberajú aj ďalšie automobilky ako Volkswagen, alebo Toyota, ktoré už elektromobily v Číne vyrábajú.
Zdroj