Do svetových lyžiarskych stredísk sa postupne dostáva prevratná novinka, výrazne vplývajúca na kvalitu zjazdoviek – satelitné navigovanie ratrakov, vrátane merania výšky snehu. Napriek svojej vysokej cene ju ale v jednom stredisku na Slovensku predsa len môžeme nájsť.
Snom určite každého lyžiara je nájsť si vo svojom stredisku dokonale upravenú zjazdovku, vyžehlenú do posledného detailu, trochu primrznutú, no bez ľadu. Ľudovo nazývanú aj menčester.
Ranní lyžiari, počas obúvania do svojho výstroja, nažhavení ako sánky na jeseň, na nič iné nemyslia. Bodaj by aj nie, rezať prvú stopu, či už v čerstvo napadanom prašane alebo na upravenom menčestri, má svoje čaro.
Niektoré strediská dokonca ponúkajú extra služby, a pred oficiálnym otvorením strediska sa môžete bez čakania na lanovky vyblázniť po čerstvo upravených svahoch.
Častokrát aj kvôli náročnosti terénu či nedostatočnej vrstve snehu však prevádzkovatelia nevedia zabezpečiť kvalitne upravené svahy. A nie je preto náhodou, že pri prvej jazde natrafíte na obrovské previsy či nebodaj trčiace skaly.
Takisto však nie je náhodou, že tento problém začal rezonovať u tých najpovolanejších, ktorí sa úprave snehu venujú desaťročia. Spoločnosť Kässbohrer, venujúca sa výrobe pásových vozidiel nielen na úpravu snehu, vyvinula systém na monitorovanie pohybu ratrakov a hĺbky snehu na monitorovaných zjazdovkách.
Pozor, býk na zjazdovke
A prečo je práve Kässbohrer tým najpovolanejším? Táto nemecká firma si buduje svoje dobré meno už od roku 1893, kedy sa zameriavala najmä na výrobu lodí. Neskôr, v 20-tych rokoch, sa zameriavala aj na výrobu autobusov či nákladných návesov pre kamióny.
Firma, ktorá stojí za množstvom patentov a technologických riešení sa nikdy nebála vývoja a prevratných vecí. Niet divu, že divízia autobusov s názvom Setra sa dostala do hľadáčika Mercedesu a dodnes sa aj predáva ako Rolls-Royce medzi autobusmi.
Divíziu návesov postupom času tiež pohltil konkurent – Kögel, no názov Kässbohrer si ponechal. S nárastom popularity lyžovania, najmä po olympijských hrách v Chamonix, vzrastala potreba aj na úpravu tratí a tej sa chopili práve ľudia z Kässbohrer.
Vytvorili samostatnú divíziu snežných vozidiel PistenBully, ktorá hrdo nesie v logu písmeno K. Technici nezaháľali a už v roku 1969 behal po zjazdovkách prvý pásový prototyp na úpravu tratí disponujúci viacerými prevratnými riešeniami ako hydrostatické riadenie ovládané volantom či snežná fréza.
Svoj názov zrejme dostal aj kvôli svojmu výkonu a enormným parametrom, vďaka ktorým dokázal upravovať trate aj v tých najstrmších úsekoch.
Typicky červený ratrak sa tak stal symbolom väčšiny lyžiarskych stredísk a dnes patrí medzi najpredávanejšie značky týchto snežných vozidiel. Nie je to však náhoda, predajnosť zvyšujú hlavne technologické riešenia.
PistenBully bola prvá firma, ktorá použila vysokovýkonný navijak so synchronizáciou s pásmi, aby sa zefektívnila priechodnosť aj v tých najťažších terénoch.
Evolúcia SNOWsat
So stúpajúcou návštevnosťou stredísk začala narastať aj požiadavka lyžiarov na kvalitu tratí. A tak významným krokom v evolúcii lyžovania bolo po úprave tratí aj umelé zasnežovanie.
To však stále nestačilo a tak sa v PistenBully zamýšľali ako úpravu urobiť lacnejšou, ale aj efektívnejšou. To sa už písal rok 2010, doba smartfónov a GPS, no hlavne satelitov.
Práve satelity hrajú najvýznamnejšiu úlohu v systéme SNOWsat, ktorý sa v PistenBully podarilo vyvinúť.
Ide nielen o satelitom monitorovanú hĺbku snehu na zmapovaných trasách, ktorá výrazne napomáha pri úprave zjazdoviek, ale o komplexný manažment ratrakovania, vyhodnocovanie efektivity vodičov, kontrola spotreby paliva či efektivity zasnežovania.
Je to užitočný nástroj, pomocou ktorého sa vie lyžiarske stredisko pozrieť v reálnom čase na svoje najväčšie náklady počas sezóny, analyzovať ich a prípadne korigovať.
Infraštruktúra samotného systému pozostáva z centrálnej stanice strediska, v ktorej je uložený server a vysielacie antény, zo satelitných jednotiek uložených v samotných ratrakoch a siete repeaterov na pokrytie hluchých miest členitého terénu.
Implementácia tohto systému nie je lacná záležitosť, hlavne kvôli zložitej infraštruktúre a úkonom potrebných pred inštaláciou. Systém musí poznať terén a jeho členitosť, preto pred inštaláciou firma PistenBully letecky zmapuje letný terén bez pokrývky snehu, aby následne vedel počítač v zime porovnávať jednotlivé nánosy snehu s leteckým záberom.
Logicky, tento systém sa vyplatí pri väčšom stredisku, kde sa dá počítať aj s jeho návratnosťou. Náklady na obstaranie sa totiž pohybujú v desiatkach tisíc eur.
Na Slovensku sa tento unikátny systém nachádza len v stredisku Jasná, Nízke Tatry, kde sme si ho boli pozrieť naživo. Systém majú v skúšobnej prevádzke, inštalovaný zatiaľ na dvoch vozidlách PistenBully 600 Polar.
Mimochodom, 600 Polar je najnovší a najvýkonnejší model, ktorý disponuje 6 valcovým motorom Mercedes-Benz s objemom 12,8 litra a výkonom 510 koní pri maximálnom krútiacom momente až 2 200 Nm.
Pre porovnanie, osobné auto s naftovým motorom 1,6 l má približne 250 Nm. V ťažko dostupnom teréne Nízkych Tatier sa zíde aj navijak do 4,5 tony s dĺžkou lana až 1 050 metrov.
Práve lano sa stáva obrovskou pascou pre oneskorencov, ktorí sa zasedia v Apress-ski baroch a vydajú sa na uzavreté zjazdovky.
Väčšinou je zarezané plytko pod snehom a v tme ho nie je vidieť. Ratrakisti sa z času na čas stávajú svedkami kolíznych udalostí lyžiarov a lana, ktoré málokedy končia bez zranení.
Nerešpektovanie uzávery má pritom za následok, že zásah horskej služby si zranený platí z vlastného vrecka. Výnimkou nebol ani náš test, kedy sme museli čakať v strmom previse, pokiaľ sa lyžiarka vymotá z lana.
Poďme však späť k SNOWsat-u. V Jasnej ho zatiaľ nevedia vyhodnotiť komplexne, to bude možné až na konci sezóny, no už teraz si vedia vyhodnotiť jednotlivé jazdy a vidia niektoré výhody.
Vidia totiž, kde majú spustiť delá, kde treba prisnežiť, respektíve nahrnúť viac snehu a kde treba ubrať. Systém v ratraku reprezentuje dotykový display so zmapovaným terénom. Na ňom sú farebne odlíšené jednotlivé vrstvy snehu, pričom vodič vidí, kde má ubrať a kde pridať.
PistenBully tvrdí, že stredisko dokáže ušetriť 8% nákladov na palivo, znížiť umelé zasnežovanie až o 15% a hlavne predĺžiť lyžiarsku sezónu pri týchto slabých zimách čo najdlhšie.
Takisto sľubuje skrátenie času úpravy tratí, čo si však ratrakisti na Chopku zatiaľ veľmi nevšimli. Možno to ukáže až analýza na konci sezóny. Ivan Temniak, šéf strediska Chopok – Juh, vidí do budúcna výhodu v prepojení SNOWsat-u so zasnežovacím systémom, čo by prinášalo ešte lepšie výsledky.
Systém by si tak automaticky prisnežil podľa potreby na jednotlivé miesta, keďže delá sa dajú spustiť aj v autonómnom režime.
Zároveň dodáva, že aj napriek veľkým skúsenostiam ich vodičov, vysokohorský terén je tak nevyspytateľný, že žiaden z nich si nedovolí spoliehať sa len na vlastnú pamäť.
Obrovskou výhodou tohto systému je aj nakalibrovanie hraničných bodov zjazdoviek, a nastavenie varovných signálov pri ich prekročení, aby sa predišlo kolíznym situáciám. Ako dodáva ratrakista Jakub, zatiaľ sa ale nestalo, že by sa niekto zošuchol do rokliny.
PistenBully odskočil svojej konkurencii na míľový krok a ukázal nielen sofistikované, ale aj praktické riešenie, ktoré ušetrí náklady lyžiarskym strediskám, no hlavne pritiahne do stredísk viac spokojných zákazníkov.
Za možnosť nahliadnuť do tajov satelitného navigovania ratrakov ďakujeme spoločnosti Tatry Mountain Resorts