Pozrite si
O Hyperloope sme počuli už v roku 2013, kedy Elon Musk predstavil svoju ideu potrubnej dopravy extrémne vysokou rýchlosťou. O necelé tri roky, presnejšie začiatkom marca minulého roka, prišla ako z jasného neba správa o tom, že Hyperloop Transportation Technologies (HTT) podpísala so slovenskou vládou memorandum. Dnes sa pridáva ďalšia krajina, susedné Česko.
Práve v Čechách podpísali riaditeľ HTT Dirk Ahlborn a primátor mesta Brno dohodu o možnom vybudovaní Hyperloopu aj v tomto meste. Plán je taký, že Hyperloop by okrem Viedne, Bratislavy a Budapešti spájal aj Brno a Prahu s napojením, samozrejme, na Bratislavu.
https://www.youtube.com/watch?v=fC4RZoKRWs4
Hoci by stačilo spojiť Bratislavu s Prahou, Brno vďaka svojej polohe a uzla pre tisícky cestujúcich predstavuje zaujímavý bod na mape tzv. European Hyperloop. Podľa HTT vlaková stanica v Brne denne obslúži až 50 000 cestujúcich, čo je na pomerne malé Brno obrovský počet.
Hyperloop by s týmto náporom mohol pomôcť. Hyperloop Transportation Technologies plánuje, že do troch rokov by mohol postaviť prvú trať. Nad tým však visí ešte stále pomerne veľké množstvo otáznikov.
Cesta z Bratislavy do Brna by tak namiesto 1,5 hodiny vlakom mohla trvať len 10 minút. Cestovaná rýchlosť by pritom dosahovala okolo 1 200 km/h. Našinec by v Prahe potom mohol vystúpiť už do pol hodiny od nástupu v Bratislave. To by sa veru cestovalo, však?
https://www.youtube.com/watch?v=mVAdAtzrZh0
Podobné plány ale vznikajú aj v iných končinách Zeme. Napríklad v Rusku by mal Hyperloop spájať Moskvu a Petrohrad, či dokonca Rusko a Čínu, ale aj v Spojených Arabských Emirátoch by mal spájať Abú Zabí a Dubaj.
Kým k týmto snom ale dôjde, to sa ešte načakáme. HTT, ale aj konkurenčná Hyperloop One síce rokujú s vládami či súkromnými spoločnosťami o budovaní sietí Hyperloopov, no zatiaľ neexistuje ešte ani prototyp, resp. skúšobná trať.
Tá mala byť postavená v USA, ale o nej to tiež akosi utíchlo. Ak všetko pôjde plynulo a hladko, testovanie by mohlo byť ukončené ešte v tejto dekáde. Ahlborn však potvrdil, že inžinieri spravili výrazný pokrok: „Vyriešili sme všetky technické problémy“, hovorí.
Zatiaľ sme mohli vidieť len krátky test pohonu na skúšobnej trati v Nevade. Slováci však mimochodom vytvorili špeciálny materiál Vibrantium, ktorý by mal nájsť využitie aj pri výrobe Hyperloopu.
Prvé komerčné trate by mohli nasledovať po úspešných testoch možno okolo roku 2025. HTT síce verí, že už roku 2021 bude pripravená prvá komerčná trať. Kde to bude je ale v súčasnosti otázne.
Pravdepodobne to bude na Blízkom východe, kde tamojší predstavitelia veľmi radi ukazujú svoj technologický pokrok a náskok pred ostatnými. Práve tu je zatiaľ aj dostatočné množstvo financií, ktoré bude pri stavbe viac ako potrebné.
Jeden kilometer trate totiž vychádza na sumu okolo 11 miliónov eur. Je to síce menej, ako slovenské diaľnice, no 100 km trate Hyperloop by aj s vybudovaním okolitej infraštruktúry mohlo stáť aj 1,5 miliardy eur.
Zdroj