Umelá inteligencia v domácnosti nie je tak vzdialený pojem. O pár rokov sa jej možno skutočne dočkáme v kompletnej zostave. Mark Zuckerberg si to myslí tiež. I preto sa snažil implementovať AI do svojej domácnosti. Tu sú jeho postrehy.
Pri začiatkoch mal aktuálny CEO sociálnej siete Facebook isté problémy. Medzi ne patril hlavne fakt, že na vybudovanie plne inteligentnej domácnosti je potrebné, aby boli všetky spotrebiče pripojené na internet.
Nakoniec sa vynašiel. Tie, ktoré zatiaľ internet nemajú jednoducho pripojil do zásuvky s vypínačom, ktorý je možné ovládať cez telefón. Vďaka tomu sa dá prúd smerujúci do spotrebiča zapnúť na diaľku. To však nebolo všetko.
Ťažkú hlavu mu robil obyčajný toastovač. Pre Zuckerberga bolo namáhavé nájsť taký, ktorý sa dá stlačiť dole i s chlebom, aby sa v prípade zapnutia začal toast hneď robiť. Nakoniec našiel jeden z 50-tych rokov.
Ďalšou vlastnosťou asistenta by mala byť jeho schopnosť komunikovať s majiteľom domácnosti. Zuckerberg si všimol, že ľudia zvyknú virtuálnym pomocníkom klásť úlohy skôr s otvoreným koncom, ako so špecifickou prosbou. Napríklad pravdepodobnejšie povieme „pusti mi nejakú dobrú hudbu“ ako „pusti mi niečo od Daft Punk“.
CEO do systému integroval i kamery, ktoré by zabezpečili snímanie ľudí pri dverách. Tých potom jeho Jarvis pustil na základe ich vzoru, ale i informácie či boli očakávaní, a teda boli zaznamenaní v kalendári. V prípade, že všetky podmienky boli splnené, asistent návštevníka pustil dnu a oboznámil o tom majiteľa.
Zuckerberga tiež prekvapilo, že ak mal možnosť komunikovať s Jarvisom, najčastejšie volil metódu zadávania textu. Považoval ju za menej otravnú pre okolie. Ak sa však nachádzal doma, preferoval práve hlasové zadávanie príkazov či hovorené odpovede.
To, že ľudia častejšie používajú text ako hlas nie je nič nové. Zatiaľ čo pri Messengeri či WhatsAppe je badať enormný nárast textového obsahu, objem zvukových klipov rastie oveľa menšou rýchlosťou. To znamená, že budúci asistenti nemôžu fungovať čisto na báze hlasového vstupu.