Mám rád také tie letné rána, keď sa mi podarí vstať skôr ako vyjde slnko. Hlavne na horách to stojí za to. Sedím si na múriku pred chalupou, pijem kávu a pozerám do oravskej doliny kde sa ležérne prevaľuje hustá hmla, ponad ňu vytŕča fotogenický hrebeň Malej Fatry, ktorého najvyššie končiare osvetľuje vychádzajúce slnko sýtou oranžovou farbou.
Scenéria ako z reklamy na Slovensko, až začínam mať strach, že spoza kríkov každú chvíľu vyskočí Martin Nikodým s tým jeho debilným čudným úsmevom na tvári a s nápisom Good Idea Slovakia na tričku.
Nikodým našťastie neprichádza, len vietor sa slabučko opiera do stromov, šumenie ich listov sa mieša so štebotom vtákov, zvoncami oviec a cvakaním uzávierky môjho fotoaprátu, ktorý v päť sekundových intervaloch zbiera zábery pre timelaps.
Dokonalá nádhera, rozumiete. A tu zrazu – Nooon stooop, jááá chci žíít noon stop… Dáky rurálny DJ z drevenice na konci sveta zadeľuje zo svojho tranzistora na celú zázrivskú dolinu selekciu hitov Michala Davida. O šiestej ráno. V sobotu. Rozumiete?!
Na tomto traumatickom zážitku ma serú hneď tri veci. Tak za prvé, vyľakaný tými desivými zvukmi som si kávou oblial svoje nové pyžamo presne na tom mieste, kde sa horúcou tekutinou žiaden chlap obliať nechce.
Ešte výrazne nepríjemnejšie ako obliate pyžamo však bolo poznanie, že medzi nami žijú ľudia, ktorí považujú za celkom normálne prezentovať silu svojho audiosystému tým najhorším hudobným odpadom aj vtedy, keď sa prebudia do magického rána uprostred drsných hôr, obklopený smrečkami, srnkami a tichom. To za druhé.
Možno by som sa od vydesenia neoblial, ak by ten selector z chalúpky pod horou pustil nový Radiohead. Možno by mi neprekážalo ak by tú oravskú dolinu zalial Skeleton Tree od Nicka Cave-a a keby tak k východu slnka zahral Sigur Rós, to by mohlo byť dokonca ešte príjemnejšie ráno. Ale Vladimír Štancl a.k.a. Michal David?
To škaredé stelesnenie najgýčovejšieho soc-popu, spevák ktorého slizké pesničky sú rovnako nepríjemným symbolom minulého režimu ako tesiláky, modré košele s červenými šatkami a prázdne háky u mäsiara?
V normálnej spoločnosti by bol tento človek už dávno na smetisku dejín zasypaný generáciami jemu podobných zúfalcov. No u nás sú jeho discohity, ktoré zabíjajú mozgové bunky efektívnejšie ako česká borovička, pre mnohých stále umením, o ktoré sa treba podeliť so všetkým živým v okruhu minimálne 10 kilometrov.
… a s tím co přijde, mám chuť se rvát. Bum.
A konečne za tretie – keď už máme regulované výkony rýchlovarných kanvíc, vysávačov či hriankovačov, tak ako je možné, že nikomu nenapadlo regulovať výkon audiosystémov? Dnes si tak môže každý truľo na záhrade kľudne poskladať aj stenu z Marshall-ov a nikto ho nezastaví.
Nespomínam si, že by susedova super výkonná kanvica niekedy zasahovala do môjho súkromia, na rozdiel od jeho reprákov. Svet by mohol byť omnoho krajším miestom, ak by bolo pred kúpou reproduktorov či výkonných audio komponentov povinné absolvovať jednoduchý psycho test:
Ste presvedčený, že ste na svete sám? Tu máme pre vás parádny 5W Bluetooth repráčik. Milujete hity Michala Davida? Tak tieto slúchadlá sú pre vás ako stvorené.
Niečo podobné už vlastne zaviedol jeden slovenský výrobca high-end reproduktorov. Podľa istej uveriteľnej historky vyhodil zo svojej posluchovej miestnosti zákazníkov, ktorí zvažovali nákup reprákov v hodnote luxusného auta, len preto, že chceli aby ich vypeckoval čo to dá.
Skutočný zážitok z hudby totiž v drvivej väčšine prípadov nie je o tom ako hlasno, ale ako kvalitne vám to hrá. Myslite na to, keď budete najbližšie peckovať svoju obľúbenú hudbu.