Pozrite si
Od začiatku pilotovaných letov na Mesiac už uplynulo polstoročie a odvtedy sa lety s ľudskou posádkou obmedzujú na obežnú dráhu Zeme. USA , Rusko, aj Čína síce plánujú vrátiť ľudí na Mesiac a vybudovať tam aj vedecké základne, ale termíny sú hmlisté a vzdialené.
Podobné a zároveň iné je to s Marsom. Štátne vesmírne agentúry síce občas o letoch na Mars hovoria a trochu pracujú aj na ich príprave, ale od reálnych plánov majú ďaleko. Ešte ďalej od uskutočnenia misie s ľudskou posádkou sú rojkovia typu MarsOne, kde sa takpovediac „varí z vody“.
Iný príbeh
Úplne iný prípad je však súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX. Jej šéf a zakladateľ Elon Musk sa od začiatku netajil, že Mars je jeho prioritou.
Dnes síce lietajú nákladné lode SpaceX Dragon na Medzinárodnú stanicu ISS a nosiče Falcon dopravujú družice na obežnú dráhu, ale žiadne „mesačné“ ambície firma nemá.
Naopak, na Mars chce nielen lietať, ale ho rovno aj kolonizovať. A to vo veľkom štýle. Pritom nejde len o nejaké fantazírovanie. SpaceX už ukončil vývoj nosiča Falcon Heavy, ktorý bude schopný dopravovať náklad aj ľudí na Mars a vyvíja omnoho silnejšie motory Raptor.
Raptor – velociraptor kozmických technológií
Motory, ktorých prvé testy prebehli minulú nedeľu, dokážu doteraz nevídané veci. Budú poháňané zmesou tekutého kyslíka a metánu a dosiahnu ťah 3500 kN vo vákuu, resp. 3050 kN v nulovej nadmorskej výške.
Pre porovnanie, inovovaná verzia motora Merlin 1D, ktorý sa používa v raketách Falcon 9 (prvý stupeň obsahuje 9 takýchto motorov), má ťah vo vákuu 914 kN.
Výkonný nosič Falcon Heavy má okrem prvého stupňa s 9 motormi Merlin 1D po bokoch dva boostery, z ktorých každý disponuje tiež 9 motormi rovnakého typu. Spolu teda ťahá náklad po štarte až 27 „Merlinov“.
Falcon Heavy dokáže dopraviť do vesmíru poriadne náklady – 22,2 ton na geostacionárnu dráhu, alebo 13,6 ton na Mars. Zrejme sa bude podieľať aj pri prvých misiách SpaceX na Mars. Tá prvá, s nepilotovanou loďou Red Dragon, by sa mala uskutočniť už v roku 2018. Ambície Elona Muska sú však omnoho väčšie a Falcon Heavy bude na ich uskutočnenie príliš slabý.
Ad astra
Na 67. Medzinárodnej astronautickej konferencii (IAC) v mexickom Guadalajare Elon Musk predstavil svoje plány letov na Mars. Vo videu, ktoré SpaceX zverejnila pred začiatkom konferencie, ukázala predstavu Medziplanetárneho dopravného systému (Interplanetary Transport System, ITS).
Nepôjde o kozmické lode vo forme kapsuly, akú mali lode Apollo a majú ju aj súčasné lode Orion, Dragon a ďalšie, ale o skutočné vesmírne koráby, schopné odviezť na palube až 100 ľudí. Booster rakety by mal mať až 42 motorov typu Raptor a lode budú mať taký výkon, že okrem Marsu umožnia aj pilotované lety k vonkajším planétam Slnečnej sústavy.
Raketa o priemere 12 m bude vysoká 122 m a má štartovať z kozmodrómu na Myse Canaveral na Floride. Elon Musk prezentoval pre budúcu raketu skutočne úderné pomenovanie. Označil ju ako BFR, čo je skratka pre „skurvene veľkú raketu“ (Big Fucking Rocket).
Toto označenie je však výstižné, pretože BFR bude mať ťah 128 meganewtonov, čo je 3,6x viac ako doteraz najväčšia raketa Saturn V z projektu Apollo. Na nízku obežnú dráhu dokáže vyniesť 550 ton, čo je až 4,1x viac ako Saturn V.
Štart by sa však mal realizovať na 2 etapy, čo je rozumná myšlienka. Prvý stupeň sa po štarte vráti na odpaľovaciu rampu, tak ako to SpaceX už niekoľko krát testovala s Falconmi.
Loď zatiaľ bude umiestnená na nízkej obežnej dráhe, kam prvý stupeň následne vynesie tanker s palivom pre samotný medziplanetárny let. Aj v tomto prípade sa uvažuje o mnohonásobnej využiteľnosti. Cieľom je dosiahnutie nasledujúcich parametrov viacnásobnej použiteľnosti: 1000x pre booster, 100x pre tanker a 12x pre kozmickú loď.
Obsaďme Mars
Prečo Musk počíta až so 100-člennou posádkou? Chce na Marse budovať základne a trvalé osídlenie. Tvrdí, a nie je sám, že keď chce ľudstvo prežiť, musí expandovať na iné planéty. Nie náhodou je jedným zo sloganov SpaceX heslo „Occupy Mars“ (obsaďme, osídlime Mars).
Podľa šéfa SpaceX bude potrebné na Marse vytvoriť až 10 miliónovú populáciu. Dopraviť toľko ľudí zo Zeme na Mars bude tvrdým orieškom aj pre pripravované lode ITS. Pri kapacite 100 pasažierov by bolo potrebných 10 tisíc letov.
Musk však predpokladá, že časom sa v kozmickej lodi prepraví až 200 cestujúcich, pričom dĺžka letu sa skráti z dnešného pol roka na 1 mesiac. Na Mars by potom neleteli jednotlivé kozmické lode, ale celá flotila lodí súčasne. Na Marse pritom dobyvateľské ambície Muska nekončia a predpokladá, že budeme lietať aj ďalej.
Do úvahy pripadajú mesiace Jupitera a Saturnu, na ktorých by mala existovať voda. Horúcimi kandidátmi je Jupiterov mesiac Europa a Saturnov mesiac Enceladus. Je však pravdepodobné, že k týmto mesiacom, ako aj k veľkým asteroidom by sa nelietalo priamo zo Zeme, ale s medzizastávkou na orbite Marsu. Tam by miestni osídlenci zabezpečovali doplnenie paliva a logistiku. Palivo pre Raptory by sa dalo vyrábať na Marse z miestnych zdrojov.
Vyzerá to všetko ako čistá fantázia? Uvidíme. Elon Musk tvrdí, že by sa prví kozmonauti mohli prechádzať po Marse už v roku 2023.
Zdroj